1 Historický vývoj pracovnoprávnych vzťahov
1.1 Obdobie feudalizmu a monopolného kapitalizmu na území Slovenska
História pracovného práva a pracovnoprávnych vzťahov je neodmysliteľne spätá s obdobím priemyselnej revolúcie, aj keď niektoré prvky právnej úpravy výkonu závislej práce existovali uţ podstatne skôr. Napriek tomu, ţe počiatky modernizácie pracovného práva môţeme povaţovať aţ obdobie priemyselnej revolúcie, prvé korene pracovného práva na území Slovenskej republiky sú známe uţ dávno predtým, a to z obdobia rozkladu feudalizmu.
Predpokladom vzniku pracovného práva v období priemyselnej revolúcie bol nevyhnutný vznik zabezpečenia sociálnej situácie zamestnancov, ktorá by vyrovnala nevýhody, riziká a nebezpečnosť ich statusu vo vzťahu k vlastníkovi výrobných prostriedkov .
Jednou z hlavných čŕt pracovného práva , ktorá pretrváva aţ do dnešného obdobia je ochranná črta. Najmä v období priemyselnej revolúcie sa potvrdilo, ţe štát musí nevyhnutne zasiahnuť dovtedy celkom súkromnoprávnej sféry medzi zamestnávateľom a zamestnancom najmä zákonnou právnou úpravou pracovného času, zákazom vykonávania detskej práce, ochranou dodrţiavania pracovných podmienok zamestnancov a taktieţ zabezpečením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.1
1.1 Obdobie feudalizmu a monopolného kapitalizmu na území Slovenska
Uţ v období feudalizmu existovali na území Slovenska jednotlivé čiastkové regulácie vyuţívania cudzej pracovnej sily vlastníkom výrobných prostriedkov. Išlo hlavne o úpravu práce učňov a tovarišov a práce čeľade upravených a definovaných v čeľadných poriadkoch. Predchodkyňou pracovnej zmluvy bola tzv. čeľadnícka zmluva. Práve táto
1Barancová, H. – Schronk, R. : Pracovné právo. Bratislava: Elita, 2007, s. 44.
čeľadnícka zmluva zakladala čeľadnícky pomer. Po tom, ako nastalo zrušenie otroctva, čeľadnícky systém uţ nebol postačujúci. Predchodcom pracovného pomeru bol čeľadnícky pomer a vystriedal ho pracovný pomer. Poddanský a čeľadnícky pomer sa od pracovného pomeru pomerne líšili. A to hlavne tým, ţe zahŕňali okrem práce a odmeny za vykonanú prácu aj osobu toho, kto prácu uskutočňoval, a v určitých prípadoch aj členov jeho rodiny.
Práve v tomto období bol pomerne dosť rozšírený tovarišský a učňovský pomer v mestskom práve.2
V období neskoršieho feudalizmu nastávajú určité zmeny práce nevoľníkov v tzv.
robotných patentoch. Postupne sa v mestách po rozpade cechového zriadenia vplyvom vzniku továrenskej výroby začínajú uplatňovať klasické pracovné pomery. Slovensko bolo v tomto období súčasťou Uhorska. Platilo tu obyčajové právo a súbeţne sa rozširovala aj zákonná úprava záväzkových vzťahov. Obyčajové právo a zákon boli rovnocennými právnymi formami.
Jedným z podstatných bodov vo vývine záväzkového práva tohto obdobia bol zákonný článok č. XVI. O obchodných zamestnancoch v súvislosti s ich pracovným pomerom z roku 1840, ktorý definoval v jednotlivých bodoch postavenie obchodníkov, pracovné pomery zamestnancov v továrňach , verejných obchodných spoločností a obchodných korporácií. Záväzkové právo malo relatívne rýchly vývoj. Bolo pod podstatným vplyvom rímskeho a nemeckého práva.
Dôleţitým historickým medzníkom bol rok 1874, kedy bol prijatý zákon č.17/1874 Zb. o pracovných zmluvách továrenských robotníkov, remeselných tovarišov, učňov a obchodných pomocníkov. Dosť dôleţitý a významný bol aj zákon č.13/1876 Zb.
o pracovnej zmluve. Na základe neho bolo moţné uzavrieť sluţobný pomer na neurčitý čas a aj na doţivotie.
Pomerne prísne boli vymedzené zákony o pracovných zmluvách v tom období poľnohospodárskych robotníkov a nádenníkov. Výstiţným príkladom je právomoc zamestnávateľa prepustiť zamestnanca zo zamestnania na základe toho, ţe sa zúčastnil demonštrácie, štrajku, alebo v prípade choroby.
Ďalším dôleţitým historickým medzníkom je druhá polovica 50-tych rokov 19.
storočia. Od tohto obdobia štát na rozdiel od dovtedajšieho liberalistického poňatia začína zákon upravovať aj pracovné podmienky zamestnancov, následkom čoho sa začína postupne vyvíjať aj ochranné, sociálne zákonodarstvo o práci.
2 Barancová, H. – Schronk, R. : Pracovné právo. Bratislava: Elita, 2007, s. 45.
Veľký zlomový bod nastal v roku 1867, s ktorým sa spája pojem tzv. decembrová Ústava . Jej súčasťou bolo zakotvenie koaličnej slobody. To bolo podkladom na vytvorenie základných podmienok pre neskoršie konštituovanie zamestnaneckých odborových organizácií a záujmových zamestnávateľských zdruţení.
Ďalším dôleţitým obdobím je rok 1917, kedy po rozpade Rakúsko- Uhorska vzniká prvá Československá republika. V období monopolného kapitalizmu nastáva postupný rozvoj ochranného zákonodarstva. Štát na základe zákonov dáva oveľa väčšie výhody zamestnancom, ktorých chce získať pre plnenie svojich záujmov a cieľov, a to štátnym a verejným zamestnancom a súkromným úradníkom. Zmenami prechádza činnosť zastupiteľstva zamestnancov. Pracovnú ochranu zamestnancov zabezpečoval ţivnostenský zákon č. 259/1924 Zb. 3
,,Odbory ako zástupcovia zamestnancov boli v tomto čase organizované podľa povolaní. Preto nastala naliehavá potreba zriadenia takého orgánu zástupcov zamestnancov, ktorý by reprezentoval všetky kategórie zamestnancov podniku .Uţ pred 2.
svetovou vojnou sa začali v závodoch vytvárať závodné výbory. Po skončení 1. svetovej vojny v roku 1920 došlo aj k uzatváraniu závodných a revíznych rád v baníctve a neskôr v roku 1921 došlo aj k uzákoneniu závodných výborov v závodoch ostatných hospodárskych odvetví Závodné rady mali zákonom ustanovenú relatívne širokú účasť na riadení, ktorá sa však v rokoch veľkej hospodárskej krízy oslabila. Na rozdiel od baníkov závodné výbory zamestnancov ostaných hospodárskych odvetví neboli v oblasti spolurozhodovania so zamestnávateľom vybavené takými širokými právami.“4
Závaţným politickým opatrením tejto doby bolo zamenenie slobodných odborových organizácií vtedajším politickým reţimom uznávanou oficiálnou Slovenskou pracujúcou pospolitosťou , do ktorej sa v roku 1942 včlenili aj zamestnávatelia. Namiesto zamestnancami volených závodných výborov a závodných rád sa v podniku zamestnávateľa ustanovovali rady, ktoré boli menované štátnymi orgánmi
3Barancová, H. – Schronk, R. : Pracovné právo. Bratislava: Elita, 2007, s. 45-48.
4 Barancová, H. – Schronk, R. : Pracovné právo. Bratislava: Sprint , 2002, s. 25.