1 Historický vývoj pracovnoprávnych vzťahov
1.3 Oblasť vývoja pracovného práva v súvislosti so subjektmi pracovnoprávnych
V rámci pracovného práva Slovenskej republiky je najpodstatnejším rok 1965, ktorý sa spája s prvou kodifikáciou na našom území. V súvislosti s vývojom subjektov pracovnoprávnych vzťahov boli prijaté tri významné zákony, a to Zákonník práce č.
311/2001 Z.z., zákon o verejnej sluţbe č. 313/ 2001 Z.z. a zákon o štátnej sluţbe č.
312/2001 Z.z..
Prijatím spomínaných zákonov mala byť dovŕšená reforma v rámci pracovného práva.
Dané zákony boli prijaté Národnou radou Slovenskej republiky 2.júla 2001 a následne nadobudli účinnosť 1.apríla 2001.. V krátkom časovom období však reforma týkajúca sa pracovného práva smeruje ďalej. Prijatiu Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. z roku 2001 predchádzalo viac ako desaťročné úsilie. Došlo k situácii, ktorú nikto neočakával. V rámci spomínaných zákonov došlo k novelizácii ešte skôr ako získali účinnosť. 7
,,Zákonníkom práce z roku 2001 sa kvalitatívne novým spôsobom na princípe subsidiarity upravil vzťah Zákonníka práce k Občianskemu zákonníku. Nový Zákonník práce odráţal aj poţiadavky práva Európskej únie, zakotvené v Základnej zmluve Európskej únie, v nariadeniach a hlavne smerniciach Európskej únie. Celý obsah nového Zákonníka práce mal aproximačný charakter. Z hľadiska poţiadaviek harmonizácie pracovného práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie, aj keď spôsob transpozície týchto prameňov zo Zákonníka práce nebol vo všetkých častiach Zákonníka práce komplexný a rovnako kvalitný.“8
Po roku 1989 došlo k podstatným legislatívnym zmenám v oblasti pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov. Môţeme povedať, ţe došlo k prvej dôleţitej diferenciácii pracovnoprávnych vzťahov. S tým súvisel aj nespočetný počet interpretačných problémov, a to z toho dôvodu, ţe pre mnohých bol zamestnávateľom štát. K jednej z podstatných rozdielností zaraďujeme kvalitatívnu zmenu v súvislosti so štátnymi zamestnancami.9
Na základe zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej sluţbe, ktorý nadobudol účinnosť 1.11.2009, a ktorý upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej sluţby štátnymi zamestnancami. Na základe tohto zákona môţeme o štátnej sluţbe
7 Schronk, R.: Reforma pracovného práva na pokračovanie ,in Justičná Revue, 57, 2005, č. 4, s. 471.
8 Barancová, H.: Reforma reformy pracovného práva, in Justičná Revue, 55, 2003, č. 11, s. 987.
9 Kuril, J. : Pracovné právo1. časť. Bratislava: Akadémia policajného zboru,2006, s. 32-33.
povedať, ţe je budovaná na nasledovných princípoch. Ide o princíp profesionality, politickej neutrality, nestrannosti, efektivity, stability štátnozamestnaneckého pomeru a princípu etiky. Štátna sluţba je na základe ustanovení zákona č. 400/2009 Z.z. budovaná v štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Na problematiku v súvislosti so štátnozamestnaneckými vzťahmi sa Zákonník práce vzťahuje len v prípade ak to ustanovuje štát.
Štátnu sluţbu nám zákon definuje ako činnosť, ktorou štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom uskutočňuje plnenie úloh štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy, alebo plní úlohy pri výkone štátnych záleţitostí. Tento výkon sa uskutočňuje v sluţobnom úrade v príslušnom odbore štátnej sluţby, alebo bez určenia odboru štátnej sluţby.
Vymedzenie pojmu štátny zamestnanec môţeme nájsť uvedené v § 6 zákona č.
400/2009 Z.z. o štátnej sluţbe. Štátny zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v štátnozamestnaneckom pomere vykonáva štátnu sluţbu v sluţobnom úrade v príslušnom odbore štátnej sluţby. Je to aj fyzická osoba, ktorá je odborníkom. Plní úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, alebo sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Je to aj fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu sluţbu v sluţobnom úrade na základe zvolenia do funkcie, vymenovania do funkcie na základe tohto zákona národnou radou Slovenskej republiky alebo podľa osobitného predpisu. A to prezidentom, vládou Slovenskej republiky, predsedom Národnej rady Slovenskej republiky, predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Okrem štátneho zamestnanca poznáme aj vymedzenie pojmu vedúci štátny zamestnanec, ktoré môţeme nájsť v §11. Podľa daného paragrafu je vedúcim štátnym zamestnancom nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je oprávnený určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej sluţby a dávať mu na tento účel pokyny, organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej sluţby podriadeného štátneho zamestnanca.Vedúci zamestnanec, ktorý je na čele zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v cudzine, zabezpečuje jednotný výkon štátnej sluţby v prijímajúcom štáte. Je to aj fyzická osoba, ktorej postavenie nadriadeného upravuje osobitný predpis, a ktorá má k podriadenému štátnemu zamestnancovi určité oprávnenia.10
,, Miľníkmi v dejinách jednotlivých právnych odvetví sú nepochybne ich kodifikácie, respektíve rekodifikácie. Znamenajú zavŕšenie jednej a začiatok novej etapy v regulácii
10 Dostupné na WWW: [http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/jaspiw_direct_search_fr0.asp] k 20.4. 2010.
spoločenských vzťahov v rámci toho- ktorého odvetvia. Kodifikácie a rekodifikácie patria k historickým udalostiam, nerobia sa na jeden, dva, ani päť rokov. Vyţadujú prípravu, koncepciu, systémový prístup a aspoň v zásadných otázkach zhodu väčšiny rozhodujúcich zainteresovaných strán. Rekodifikácii by malo predchádzať vypracovanie analýz, porovnávacích štúdií, empirický výskum, atď., čo však predpokladá aj náleţité personálne a finančné zabezpečenie, a v neposlednom rade aj zainteresovanosť, kvalifikovanosť a korektnosť sociálnych partnerov, či spoluprácu a súčinnosť všetkých článkov legislatívneho procesu. Takýto optimálny prístup je však v praxi zrejme ťaţko dosiahnuteľný.“11
11 Schronk, R.: Reforma pracovného práva na pokračovanie, in Justičná Revue, 57, 2005, č. 4, s. 471.