Konanie v mene zamestnávateľa- právnickej osoby

Ak ide o právnickú osobu, ktorá má status zamestnávateľa, nemôţe konať sama. V jej mene tak konajú fyzické osoby. Komplexné oprávnenie uskutočňovať výkon za právnickú osobu v kaţdej oblasti má štatutárny orgán. V rámci právomocí vymedzených vnútornými predpismi zamestnávateľa môţu v mene právnickej osoby uskutočňovať právne úkony aj iní vedúci zamestnanci. Konať môţu aj písomne poverení zamestnanci. Právnická osoba môţe uskutočňovať konanie aj prostredníctvom svojho zástupcu, ktorým môţe byť tak ako právnická osoba, tak aj fyzická osoba. Konanie oprávneného zamestnanca za právnickú osobu nemoţno povaţovať za jeho zastupovanie na základe plnomocenstva. Oprávnenie zamestnanca na takéto konanie nie je súčasne aj odvolaním plnomocenstva, ktoré bolo udelené, danú skutočnosť môţeme nájsť vymedzenú v judikáte R 51/96.

V súvislosti s právnymi úkonmi právnickej osoby zamestnávateľa výkon uskutočňujú štatutárne orgány, teda tí, ktorí majú na to právomoc na základe zmluvy o zriadení právnickej osoby, na základe zakladajúcej listiny alebo na základe zákona.

Ak hovoríme o konaní štatutárneho zástupcu, takéto konanie sa definuje ako osobné konanie právnickej osoby. Na základe toho môţeme konštatovať, ţe ak ide o konanie štatutárneho orgánu právnickej osoby, nie je to konanie o zastúpení, ale ide o konanie samotnej právnickej osoby. V prípade ak právny úkon štatutárneho zástupcu získa právnu účinnosť, priamo zaväzuje zamestnávateľa.

Štatutárne orgány majú oprávnenie uskutočňovať výkon v súvislosti s právnymi úkonmi vo všetkých veciach v mene právnickej osoby. Právnická osoba je oprávnená mať iba jeden štatutárny orgán. To, kto je štatutárnym orgánom jednotlivých právnických osôb sa

36 Barancová,H.- Schronk,R.: Pracovné právo. Bratislava:Sprint,2007, s. 252-254.

určuje prostredníctvom zákona, zmluvy o zriadení právnickej osoby alebo na základe zakladajúcej listiny.

Štatutárny orgán právnickej osoby je buď individuálny alebo kolektívny. V súvislosti s individuálnym štatutárnym orgánom môţeme hovoriť, ţe ho majú napríklad štátny podnik, rozpočtová alebo príspevková organizácia. Kolektívny štatutárny orgán má napríklad obchodná spoločnosť, druţstvo, nadácia alebo peňaţný ústav.

Len v určitých prípadoch zákon dovoľuje, aby právnická osoba mala buď individuálny alebo kolektívny štatutárny orgán. Ako príklad môţeme uviesť spoločnosť s ručením obmedzeným. Tá ako štatutárny orgán môţe mať buď jedného konateľa alebo aj viac konateľov.

V pracovnoprávnych vzťahoch v súvislosti s kolektívnym štatutárnym orgánom vznikajú rozpory o tom, či za zamestnávateľa musí konať štatutárny orgán ako celok, alebo bude postačovať ak za zamestnávateľa- právnickú osobu koná len niektorý z členov štatutárneho orgánu.

Pomerne veľká časť právnej teórie sa prikláňa k názoru, ţe v prípade kolektívneho štatutárneho orgánu nie je nutné, aby za právnickú osobu konali všetci členovia štatutárneho orgánu. V daných prípadoch sa vychádza zo zásady, ktorá hovorí o tom, ţe za právnickú osobu môţe konať ktorýkoľvek člen štatutárneho orgánu. V určitých prípadoch sa táto pôsobnosť priznáva iba jednému alebo dvom členom štatutárneho orgánu. A to napríklad v oblasti pracovnoprávnych vzťahov.

Právna pozícia štatutárneho orgánu je podstatná z viacerých hľadísk. A to nielen napríklad z hľadiska jeho vonkajšej pôsobnosti, uskutočňovať konanie v mene právnickej osoby navonok ( konateľské oprávnenie), ale hlavne vo vzťahu jeho vnútornej pôsobnosti, teda k pôsobnosti rozhodovať nielen o majetkových otázkach, vnútornej správe a organizácii právnickej osoby ale vo vzťahu k zamestnancom tieţ v pracovnoprávnych veciach.

Na základe Občianskeho je právnickým osobám udelená komplexná právna spôsobilosť. Čo sa týka právnickej osoby, má spôsobilosť mať práva a povinnosti, taktieţ spôsobilosť na právne úkony, procesnú a deliktuálnu spôsobilosť.³⁷

V §7 ods. 2 Zákonník práce môţeme nájsť ustanovenie, ktoré hovorí o tom, ţe zamestnávatelia vystupujú v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a majú zodpovednosť, ktorá vyplýva z týchto vzťahov. ³⁸

37 Barancová, H.: Slovenské a európske pracovné právo. Ţilina: Poradca podnikateľa, 2004, s. 98-99.

38 Zákony 2010.:Úplné znenie zákonov, Ţilina: Poradca podnikateľa, 2010, s. 7.

Zamestnávateľ má právne postavenie právnickej osoby na základe noriem občianskeho práva. V prípade právneho postavenia právnickej osoby podľa občianskeho práva, Zákonník práce je zamestnávateľovi priznáva aj pracovnoprávnu subjektivitu. Je to ale za podmienky, ţe zamestnáva aspoň jedného zamestnanca.³⁹

Špecifikom pracovného práva na rozdiel od občianskeho je to, ţe právna subjektivita v pracovnom práve môţe byť priznaná aj organizačnej jednotke právnickej osoby, ktorá ale sama o sebe nemá postavenie právnickej osoby na základe právnych noriem občianskeho práva. Takúto subjektivitu má vzhľadom na občianske právo len právnická osoba ako celok, ktorej je organizačná jednotka súčasťou.

Status organizačných jednotiek zamestnávateľov- právnických osôb vzhľadom na pracovnoprávne vzťahy vyplýva z právnych predpisov, na základe ktorých vznikli.

Poprípade zo stanov zdruţení občanov podľa osobitného zákona. V prípade ak ako účastník pracovnoprávnych vzťahov vystupuje zamestnávateľ- právnická osoba, nemôţe byť súčasne aj jeho organizačná jednotka, a naopak. Ak ide o organizačnú jednotku a bola na ňu osobitným predpisom prenesená právna subjektivita, tak v pracovnoprávnych vzťahoch má rovnaké postavenie ako právnická osoba, do ktorej organizačná jednotka patrí.

Daná osobitosť v súvislosti v posudzovaní pracovnoprávnej subjektivity organizačných jednotiek je v rozpore s chápaním právnej subjektivity právnických osôb vzhľadom na Občiansky zákonník. Ten priznáva komplexnú právnu subjektivitu iba právnickým osobám. Posudzovanie organizačných jednotiek ako subjektov práva môţeme nájsť uvedené v §7 Zákonníka práce .

Odlišne treba posudzovať status odštepného závodu. Ten sa síce na základe Obchodného zákonníka zapisuje do obchodného registra, nejde tu však o samostatnú právnickú osobu, ale o jej organizačnú zloţku. V súvislosti s právnymi úkonmi organizačnej zloţky má splnomocnenie vedúci organizačnej zloţky podniku. Ten je zapísaný do obchodného registra, nekoná však v mene organizačnej zloţky, ale v mene právnickej osoby.

Na rozdiel od právneho statusu zamestnanca v priebehu trvania pracovného pomeru môţe nastať situácia, ţe na strane zamestnávateľa príde k zmene subjektu, a to bez toho aby to negatívne ovplyvnilo existenciu pracovného pomeru a tým aj právne postavenie zamestnanca. Daná zmena je zásadne spojená v osobe zamestnávateľa s generálnou

39 Barancová,H.- Schronk,R.: Pracovné právo. Bratislava:Sprint,2007, s. 254-255.

sukcesiou práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. Nový zamestnávateľ preberá všetky práva, povinnosti a zodpovednosti doterajšieho zamestnávateľa. Predmet generálnej sukcesie práv a povinností, ktoré vyplývajú z normatívnej časti kolektívnej zmluvy.

Ak nastane prevod časti zamestnávateľa ,nastáva prevod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. Je to prevod práv a povinností, ktoré sa viaţu na časť zamestnávateľa, ktorá je predmetom prevodu. Ak ide o prevod týkajúci sa práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, v prípade prevodu časti zamestnávateľa platí zásada, v ktorej sa hovorí, ţe spolu s prevodom časti vecného substrátu musí byť predmetom prevodu aj tomu zodpovedajúci osobný substrát. Ako príklad môţeme uviesť situáciu, keď je predmetom prevodu časti podniku jedna jeho prevádzka, spolu s prevádzkou prechádzajú k novému zamestnávateľovi všetci zamestnanci, ktorí v nej pracujú. Samotný prevod podniku ako celku alebo jeho časti nemôţe byť dôvodom na to, aby bola zo strany zamestnávateľa daná výpoveď.⁴⁰