2
Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra bankovníctva a poisťovníctva
Platobný styk Slovenskej republiky po vstupe do Eurozóny
Payment in the Slovak republic after the entrance in to the Eurozone
Bakalárska práca
Autor: Denisa Váczyová
Bankovní managementVedúci práce : Ing. Marek Árendáš PhD.
Banská Bystrica Apríl, 2011
3
Vyhlásenie
Vyhlasujem, že som bakalársku prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem , že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác
V Galante dňa 24.06.2011 ...
Denisa Váczyová
4
Poďakovanie
Ďakujem vedúcemu bakalárskej práce Ing. Marekovi Árendášovi PhD., za poskytnutú podporu, cenné informácie a trpezlivosť pri písaní tejto práce. Veľká vďaka patrí mojim najbližším, ktorí ma podporovali v štúdiu.
Denisa Váczyová
5 Meno a priezvisko autora : Denisa Váczyová
Názov bakalárskej práce : Platobný styk Slovenskej republiky po vstupe do Eurozóny Názov v angličtine: Payments in the Slovak republic after the entrance in to the Eurozone Bakalárska práca
Bankovní institut vysoká škola Praha Ing. Marek Árendáš PhD.
Počet strán : 52
Anotácia
Cieľom mojej bakalárskej práci bolo poskytnúť systematický prehľad o formách tuzemského platobného styku v súčasnej dobe, o formách cezhraničného platobného styku, o medzinárodných platobných systémoch SEPA, TARGET, TARGET2 a o právnej úprave platobného styku v SR a tiež o právnej úprave zavedenie eura v Slovenskej republike.
Základné pojmy : bankovníctvo, SEPA, platobný styk, elektronické bankovníctvo, TARGET, TARGET2, platobné karty
Anotation
The aim of this bachelor work was the bestow systematic summary about forms of domestic system of payment in recent period , about forms of foreign system of payment and about international payment system SEPA, TARGET, TARGET2, and about juridical treatment of payment system in Slovakia and also about juridical adaptation of implementation of Euro in Slovak republic .
Key words : banking , SEPA, payment order, elektronic banking, TARGET, TARGET2, credit and debit card
6
Obsah
Úvod ...8
1. Platobný styk doma a v zahraničí ...10
1.1 Úvod do problematiky ...10
1.1.1 Charakteristika a význam platobného styku ...10
1.1.2 Členenie platobného styku ...12
1.1.3 Hotovostný platobný styk ...12
1.1.4 Bezhotovostný platobný styk ...14
1.1.5 Nástroje bezhotovostného platobného styku ...20
1.2 Medzibankový platobný styk a zúčtovanie ...24
1.3 Typy platobných systémov ...26
2. Cieľ práce, metodika práce ...31
3. Výsledky práce a diskusia ...33
3.1 Platobné systémy po vstupe Slovenska do Eurozóny ...33
3.1.1 Koncepcia medzibankového platobného styku po zavedení eura ...33
3.1.2 Platobný systém TARGET2-SK ...35
3.1.3 Platobný systém EURO SIPS ...36
3.2 Realizácia medzibankového platobného styku a jeho účtovné zobrazenie ...37
3.2.1 Komunikácia medzi bankami ...39
3.2.2 Bankové spojenie v tuzemskom platobnom styku ...39
3.2.3 Bankové spojenie v cezhraničnom platobnom styku ...40
7
3.3 podmienky pre vykonávanie tuzemských a cezhraničných platieb Tatra banka a. s, Dexia banka a.s ...41
Záver ...48
Zoznam použitej literatúry ...50
8
ÚVOD
Bankovníctvo predstavuje najvýznamnejšiu oblasť ekonomického a finančného systému krajiny. Významnými finančnými sprostredkovateľmi na finančných trhoch sú banky. Banku možno charakterizovať ako finančnú inštitúciu špecializovanú na obchody a operácie s peniazmi, na finančné sprostredkovanie založené na komerčnom princípe.
Môžu svoju činnosť realizovať jedine na základe licencie udelenej centrálnou bankou a podliehajú prísnej bankovej kontrole a regulácií.
Prostredníctvom bankového sektora prebieha denne množstvo transakcií , ktoré sú potrebné na pre prirodzené fungovanie finančnej infraštruktúry každej trhovej ekonomiky . Rýchlosť uskutočnených transakcií závisí od mnohých faktorov , ako sú výber vhodného platobného nástroja vzhľadom na jeho včasnosť a efektívnosť a počet sprostredkovateľov v platobnom reťazci. Poskytovanie služieb súvisiacich s platbami patrí základným službám, ktoré banky poskytujú svojim klientom. K prevodom dochádza buď medzi účtami tej istej banky alebo medzi účtami dvoch rozdielnych bánk. Bezhotovostný platobný styk medzi rôznymi bankami môže byť zabezpečovaný korešpondenčnými vzťahmi medzi bankami, ktoré sú zložené na priamom spojení bánk cez vzájomné účty platobného styku alebo clearingom. Pri clearingovom zúčtovaní jednotlivé banky nevykonávajú platobný styk medzi sebou priamo ale prostredníctvom centrálnej banky, ktorá je postavení zúčtovacieho centra, pričom ostatné banky sú na ňu napojené zúčtovanie je nevyhnutná existencia platobných systémov.
Prevádzkovateľom platobných systémov v Slovenskej republike je Národná banka Slovenska. Komponentom európskeho platobného systému TARGET2 na Slovensku je TARGET2-SK, ktorý umožňuje hrubé zúčtovanie platieb v reálnom čase.
V systéme TRAGET2-SK sa vyrovnávajú výsledné pozície peňažných prostriedkov účastníkov retailového systému EURO SIPS.
9
Vstupom Slovenskej republiky do systému spoločnej meny euro došlo aj v oblasti medzibankového platobného styku k zmenám, ktoré boli nevyhnutné pre prijatie spoločnej meny. Proces harmonizácie a integrácie do európskeho prostredia je podmienený implementáciou nových podmienok. Prináša zvýšené požiadavky na bankovú sféru na zabezpečenie problémového, bezpečného, efektívneho a rýchleho procesu spracovania transferov.
Dôvodom záujmu o danú tému bolo zistiť, či vstup Slovenska do eurozóny ovplyvnil aj túto oblasť a aký je súčasný stav a vývoj v danej oblasti.
10
1. PLATOBNÝ STYK DOMA A V ZAHRANIČÍ
1.1 Úvod do problematiky
1.1.1 Charakteristika a význam platobného styku
„Peniaze sú najlepšie uložené tým, keď sa nimi zaplatia dlhy.“1
Tomáš Baťa Platobný styk patrí medzi najdôležitejšie úlohy, ktoré realizuje centrálna banka spolu s komerčnými bankami a ďalšími účastníkmi platobného systému. Je teda súčasťou aktivít každej obchodnej banky, ktorá umožňuje vyrovnávať pohľadávky a záväzky ekonomických subjektov. Vo všeobecnosti možno platobný styk definovať ako systém hotovostných a bezhotovostných peňažných transferov ( platieb ) medzi subjektmi pôsobiacimi v ekonomike, ktoré sú zabezpečované prostredníctvom jednotlivých inštitúcií platobného styku ( banky, pošty atď.), využívajúcich rôzne nástroje platobného styku2
Na realizáciu transferov ( platieb ), čiže prevodov peňažných prostriedkov slúži platobný systém. Tvorí ho množina pravidiel, inštitúcií a postupov, ktoré zabezpečujú peňažný obeh v rámci určitého geografického územia. Bezpečné a plynulé fungovanie platobných systémov je základom pre fungovanie finančného systému, a teda aj ekonomiky ako celku.3
1 BELÁS,J . a kol. : Komerčné banky, Žilina 2008, GEORG, s. 177
2 KLIMIKOVA,M.: Platobný styk , Bratislava 2008, MARADA, s.15
3 SIPKO, J.: Medzinárodný platobný styk, Bratislava 2000, ELITA, s.81
11
Význam platobného styku je determinovaný charakteristickými znakmi platobných systémov, ktorými sú:4
1. Banka vystupuje ako sprostredkovateľ operácií. Proces platenia je v zásade záležitosťou bankových klientov, teda banka nevstupuje do týchto procesov z ekonomického hľadiska, neskúma opodstatnenosť platby, zabezpečuje podmienky pre vykonanie platby včas a v požadovanej kvalite. Úlohou sprostredkovateľa možno vidieť i v tom, že v procese platenia banka v zásade nevyužíva vlastné finančné zdroje.
2. Operácie platobného styku nemajú bilančný charakter. Proces platenia nemá z primárne vplyv na bilanciu banky, resp. nejedná sa o typický bilančný obchod, akým je získavanie vkladov alebo poskytovanie úverov. Zostatky na bežných účtoch klientov však na konci bankového dňa predstavujú významnú časť bankových pasív.
3. Hromadný charakter operácií platobného styku. Bankoví klienti potrebujú denne platiť svojím ekonomickým partnerom a banky musia denne vykonávať značný počet platieb v závislosti od počtu a štruktúry bankových klientov.
4. Efektívnosť platobného styku. Za efektívny systém z celospoločenského pohľadu možno považovať taký systém, ktorý podporuje hospodársky život v krajine.
Z pohľadu komerčnej banky je efektívny taký systém, ktorý vytvára vhodné podmienky pre stabilizáciu a rast počtu klientov v banke pri akceptovateľnej výške nákladov na prevádzku platobného styku. Komerčná banka musí nevyhnutne investovať značné peňažné prostriedky na vybudovanie funkčného a spoľahlivého systému platobného styku, jeho prevádzku a inováciu. Na druhej strane, poplatky za tieto služby možno označiť za „symbolické“ a uhrádzajú iba istú časť reálnych nákladov banky. V krátkej budúcnosti možno očakávať postupné uplatňovanie striktnejších kritérií ekonomickej efektívnosti s cieľom dosiahnuť minimálne vyrovnanosť nákladov a výnosov v oblasti platobného styku5
4 BELÁS, J. a kol.: Komerčné banky , Žilina 2008, GEORG , s.153.
5 Vo všeobecnosti sprostredkovanie platobného styku nepredstavuje ťažiskový predmet činnosti
univerzálnej obchodnej banky. Podľa zákona o bankách 483/ 2001 Z.z. v znení neskorších predpisov hlavnou činnosťou obchodnej banky je prijímanie vkladov a poskytovanie úverov .Platobný styk možno chápať ako doplnkovú, významnú aktivitu obchodnej banky, ktorej význam rastie i vo vzťahu k ziskovosti banky v podmienkach rastúcich úrokových marži.
12
5. Posledným znakom je unifikácia, čiže zjednocovanie vnútorných parametrov systému platobného styku. Je to objektívna skutočnosť, ktorá vznikla na základe racionálnej činnosti účastníkov platobného styku a tento trend sa ďalej prehlbuje.
1.1.2 Členenie platobného styku
Na základe definovaných kritérií možno systém platobného styku členiť na rôzne formy.
Podľa formy požitia platobných prostriedkov :
Hotovostný platobný styk –zahŕňa pohyby peňazí , ktoré sa uskutočňujú pomocou bankoviek a minci.
Bezhotovostný platobný styk – peňažné pohyby prostredníctvom zápisov na účtoch v bankách ( účtovné peniaze ), alebo prostredníctvom náhrad peňazí , akými sú zmenky , šeky , platobné karty a pod.
Elektronický platobný styk6 – platobné prostriedky diaľkového prístupu a platobné prostriedky elektronických peňazí .7
Podľa územného hľadiska :
Tuzemský platobný styk - prebieha medzi subjektmi vnútri národnej ekonomiky, Zahraničný platobný styk – zahŕňa platby do zahraničia a zo zahraničia vrátane platieb uskutočnených medzi bankami.
1.1.3 Hotovostný platobný styk
Hotovostný platobný styk predstavuje presun peňazí od jedného subjektu k druhému vo forme hotovosti a to prostredníctvom bankoviek a mincí.
Uskutočňuje sa prevažnej miere bez účasti banky medzi nebankovými subjektmi
6 Elektronické peniaze možno evidovať ako moderný nástroj bezhotovostného platobného styku, zdôraznenie ich narastajúceho významu ich uvádzame ako samotnú formu.
7 Zákon č.510 / 2002 Z.z. o platobnom styku v znení neskorších predpisov , § 21
13
(napr. bežné nákupy dennej spotreby , vyrovnanie pohľadávok a záväzkov medzi obchodnými partnermi. atď.)
Hotovostný platobný styk možno označiť za historický prekonaný spôsob platenia . Možno tvrdiť, že čím menej a pri platení využíva hotovostný platobný styk, tým je ekonomika vyspelejšia. Vysoký podiel hotovostného platobného styku signalizuje nasledujúce trendy v ekonomike :8
vzájomnú nedôveru v obchodných vzťahoch , ktorá vyúsťuje do preferencie hotovostného platenia,
nedostatočne vybudovanú infraštruktúru bezhotovostného platobného styku a neefektívne využívanie existujúcich nástrojov bezhotovostného platobného styku,
silnú prítomnosť tieňovej ekonomiky a snahu legalizovať príjmy nezákonných činnosti
Charakteristické znaky operácií hotovostného platobného styku : 1. majú anonymný charakter
2. realizujú sa značne miere bez účasti bánk 3. sú významné z hľadiska počtu platieb 4. sú málo významné z hodnotového hľadiska 5. vyžadujú vysoké náklady
6. vyžadujú vyššie nároky na zvýšenú bezpečnosť
Medzi operácie hotovostného platobného styku uskutočnených prostredníctvom banky možno zahrnúť :
vklad hotovosti na účet výber hotovosti z účtu nákup a predaj valút konverziu mien
8 BELÁS, J. a kol.: Komerčné banky ,Žilina 2008, GEORG,.s.157.
14
Výhodou hotovostného platobného styku je promptnosť, anonymita jeho široké využitie a dostupnosť. Hotovostné operácie nie sú viazané na napr. hardvér. Výhodou je ľahšie odhalenie falzifikátov prostredníctvom ochranných prvkov. Hotovostné peniaze si však vyžadujú vysoké náklady a zvýšenú bezpečnosť kvôli riziku krádeže a straty. Taktiež manipulácia s hotovosťou je drahá a problémom môže byť aj výmena. Hotovostné peniaze môžu byť zašpinené a prenášať choroby a neprinášajú úrok.
1.1.4 Bezhotovostný platobný styk
Bezhotovostný platobný styk je podmienený založením a vedením účtu klienta v banke. Bežný účet je základom pre sprostredkovanie hotovostného a bezhotovostného platobného styku a základňou bankových služieb na ktoré bezprostredne alebo sprostredkovane nadväzujú ďalšie služby bánk. Všetky poskytované produkty a služby obchodných bánk sa viažu na existenciu bežného účtu9
Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzatvorenia zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu. Z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa alebo pri splnení podmienok určených v zmluve je banka povinná vyplatiť majiteľovi účtu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet , vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte , v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.10 ( Alebo banka so zmluvou o účte zaväzuje zriadiť od určitej doby na určitú menu účet pre žiadateľa a realizovať na pokyn majiteľa účtu platobný styk.
Majiteľ sa zaväzuje , že vloží svoje voľné finančné prostriedky na účet a oprávňuje banku na nakladanie s nimi v dobe , keď ich nepotrebuje.) Iné povinnosti , ktoré zvyčajne banka
9 KUBRANOVA, M-SOCHOR, M.: Platobný styk a platobná schopnosť podniku, Bratislava 2009, EKONÓM, s.78.
10 Obchodný zákonník č.513/ 1991 Zb. v znení neskorších predpisov , § 708 ods.1 .a 2. § 709 ods.1.
15
súvislosti s bankovým účtom vykonáva nie sú zákonné uložené. Tieto služby môžu byť spojené s konverziou peňazí na inú menu, s vydávaním šekov, platobných kariet, poskytovaním úverov a pod. Tieto služby nemusia byť formulované v zmluve o otvorení účtu a budú sa poskytovať iba na základe neskorších dohôd medzi bankou a klientom.
Z toho vyplýva, že zmluva o bankovom účte je zmluvou rámcovou11. Banka je povinná v lehotách stanovených v zmluve oznámiť majiteľovi účtu údaje o prijatých a uskutočnených platbách a to písomnou formou, prípadne inak v závislosti od vzájomnej dohody. Za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu vynaložených nákladov a použiť peňažné prostriedky na účte na ich započítanie. Majiteľ účtu má nárok na úroky , ktoré predstavujú cenu peňazí používaných bankou. Podmienky na pripísanie úroku si zmluvné strany zvyčajne dohodnú v zmluve. Zmluva o bežnom účte môže byť zrušená zo strany majiteľa účtu aj zo strany banky, ale vždy iba písomnou formou.
Zrušenie majiteľom účtu nadobúda okamžitú účinnosť, zrušenie bankou nadobúda účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď majiteľovi účtu doručená12
Proces úhrady platby sa realizuje prevodom z účtu na účet a jeho účtovným zápisom. Je možné ho realizovať výlučne prostredníctvom bánk, ich systémov pre vedenie účtov klientov, vykonávanie platobného styku a zúčtovania na týchto účtoch. Banka vystupuje pri uskutočňovaní platobného styku v pozícií sprostredkovateľa. Iniciovať pohyby peňažných prostriedkov na bežných účtoch môžu len ich majitelia osoby, ktoré majú právo disponovať s účtom. Klienti môžu odovzdávať banke príkazy na manipuláciu s prostriedkami na bežných účtoch. Tromi spôsobmi :
1. odovzdávanie príkazov v písomnej forme – základný tradičný spôsob, pri ktorom klienti odovzdávajú príkazy na platby v lehotách, ktoré sú určené bankou, zvyčajne na príslušných formulároch,
2. odovzdávanie príkazov na magnetických médiách – využívajú klienti , ktorí realizujú väčší počet platieb. Odovzdanie týchto príkazov tradičnou písomnou
11 KUBRANOVA , M- SOCHOR , M.: Platobný styk a platobná schopnosť podniku, Bratislava 2009, EKONÓM, s.80.
12 BOUŠKOVÁ, D.: Bankové operácie , Bratislava 2006, EKONÓM, s.64.
16
formou by bolo neefektívne jednak pre klienta, ale aj pre banku. Medzi bankou a klientom sa o tom uzavrie osobitná zmluva,
3. odovzdávanie príkazov pomocou diaľkového prenosu dát – takisto je podložené osobitnou zmluvou. Komunikácia medzi bankou a klientom sa odohráva prostredníctvom počítača a modemu, ktorý umožňuje klientovi napojiť na počítačovú sieť banky. (Tento spôsob umožňuje klientom využívať aj ďalšie služby napr. aktuálne informácie o stave na bežnom účte alebo využívanie informačného servisu- kurzový lístok, úrokové sadzby )13
Podľa toho, či sa bezhotovostná platba (prevod ) vykonáva medzi dvoma klientmi rámci tej istej banky alebo medzi dvoma bankami ide o :14
vnútrobankový platobný styk –prebieha ako presun peňažných prostriedkov v rámci účtov jednej banky .Predstavuje v podstate zúčtovanie medzi centrálou banky a jej pobočkami. Vykonávajúca inštitúcia je povinná sumu prevodu pripísať na účet príjemcu v deň odpísania sumy prevodu z účtu príkazcu. Vnútrobankové prevody sú zúčtované klientom okamžite ( on line) bez časového posunu.
medzibankový platobný styk –uskutočňuje sa v rámci účtov všetkých bánk v národnom bankovom systéme. Prebieha buď formou clearingového zúčtovania alebo formou korešpondenčného platobného systému.
Clearingové zúčtovanie predstavuje prevod medzi dvoma vykonávacími inštitúciami, pričom banka príkazcu je povinná prevod odoslať na zúčtovanie do clearingového systému najneskôr nasledujúci bankový pracovný deň po dni zúčtovania prevodu z účtu príkazcu. Banka príjemcu je povinná pripísať sumu prevodu na účet príjemcu ten istý pracovný deň, kedy obdržala sumu prevodu na svoj účet. Forma korešpondenčného platobného systému ja založená na priamom kontakte medzi korešpondenčnými bankami a zriadení nostro a loro účtov. Ide o presun a zúčtovanie platieb, ktoré prekračujú štátne a menové hranice.
13 Bouškova ,D. : Bankové operácie , Bratislava 2006, EKONÓM , s.154
14 Horváthova, E .: Bankovníctvo, Bratislava 2000, SÚVAHA, s.192.
17
Vzhľadom na to , že v súčasnosti banky používajú rôzne druhy softvérov, ktoré nie sú navzájom kompatibilné, je nevyhnutné v medzibankovom bezhotovostnom platobnom styku dodržiavať isté pravidla, ktoré umožňujú zasielanie a zúčtovanie platieb z jednej banky do druhej. Tieto pravidla určuje v podmienkach Slovenskej republiky Národná banka Slovenska, ktorej táto úloha vyplýva priamo zo zákona15.
Moderným prostriedkom komunikácie medzi bankou a klientom je elektronické bankovníctvo. Elektronické platobné prostriedky pomáhajú bankám odbúrať nápor klientov na svojich pobočkách a ich postupné zavádzanie medzi bankové služby zohráva v konkurenčnom prostredí medzi bankami významnú úlohu.
Elektronické platobné systémy je súhrn prostriedkov a metód zabezpečujúcich transfer finančných prostriedkov elektronickým ( digitálnym ) spôsobom. ( Pre elektronický obchod je potrebné vytvoriť výkonné a efektívne platobné systémy , ktoré by boli akceptované nielen obchodníkmi, ale i spotrebiteľmi. Niektoré navrhované elektronické platobné systémy sú jednoducho elektronickými verziami existujúcich platobných systémov ako sú šeky a kreditné karty, kým iné sú založené na nových technológiách. Bezhotovostné platobné mechanizmy sú charakterizované ako kreditovanie a debetovanie príslušných účtov medzi bankami Ak kupujúci používa bezhotovostnú metódu, namiesto hotovosti sa prenášajú platobné informácie od kupujúceho k predávajúcemu a až potom sú platby zaznamenané medzi bankami .
Elektronické platobné prostriedky sú elektronické prostriedky, ktoré umožňujú prístup k elektronicky evidovaným alebo elektronicky uchovávaným peňažným hodnotám a ktoré umožňujú prostredníctvom elektronických alebo iných technických zariadení uskutočňovať vklady, výbery, prevody alebo iné operácie. Elektronické peniaze predstavujú peňažnú hodnotu v elektronickej forme , ktorá predstavuje peňažný záväzok vydavateľa ktorá je uchovaná na platobnom prostriedku elektronických peňazí.
Elektronický platobný prostriedok je :
15 Zákon č, 566 / 1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
18
1. platobný prostriedok diaľkového prístupu –umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k peňažným prostriedkom prostredníctvom elektronických alebo iných technických zariadení ako :
banková platobná karta
platobná aplikácia elektronického bankovníctva
2. platobný prostriedok elektronických peňazí :
elektronická peňaženka, ktorá uchováva elektronické peniaze na čipovej karte
softvérová peňaženka, ktorá uchováva elektronické peniaze na inom elektronickom zariadení ako na čipovej karte16
Základným formám elektronického bankovníctva patria nasledujúce formy : Phonebanking
GSM banking ( SMS banking ) Internet banking
Homebanking
Phonebanking – Klient má touto službou prístup k informáciám o zostatku na účte, o kurzovom lístku, o ponúkaných produktoch a podobne. Sú to pasívne operácie. Klient môže vykonať aj aktívne operácie, ako napríklad realizáciu platobných príkazov. V tomto prípade úž potrebuje autentifikáciu klienta z dôvodu bezpečnosti. Autentifikácia sa uskutočňuje prihlasovacím heslom, GRID kartou alebo elektronickým osobným účtom.17 GSM banking – vznikol z neustále sa rozvíjajúcich možnosti mobilnej komunikácie a poskytuje vysokú mobilitu a komfort. Prostredníctvom site GSM je možné zasielať
16 Zákon č.510 / 2002 o platobnom styku Z.z. v znení neskorších predpisov
17 MUSA,H-MUSOVA,Z. : Platobný styk ( vybrané kapitoly ), Banská Bystrica 2006, EF UMB, s. 72
19
a prijímať krátke textové správy SMS ( Short Message Service) na mobilný telefón klienta . Základné služby umožňujú poskytovanie pasívnych operácií, ako sú pohyby na účtoch.
Poskytovanie aktívnych operácií je zložitejšie z dôvodu bezpečnosti . Klient musí splniť viacero faktorov, ktoré môžu byť pre užívateľov nepohodlnými. Preto klienti využívajú túto služby skôr pre uskutočňovanie pasívnych operácií.
Ďalšou formou je internet banking. Internet je fenoménom súčasnej doby. Je využiteľný v rôznych smeroch a vo finančnom smere je pre banky veľkou výzvou.
Nakomunikáciu využíva počítač a je nesmierne výhodný svojou univerzálnosťou, dostupnosťou z ktoréhokoľvek miesta vo svete a nízkou prevádzkovou cenou. Internet banking patrí medzi najmladšie formy elektronického bankovníctva18. Klient má prístup k informáciám bez časového obmedzenia a z ktoréhokoľvek miesta. Keďže ide o otvorenú komunikačnú cestu, je nutné, aby sa banky zaoberali s väčším dôrazom na bezpečnosť.
Homebankig patrí medzi najstaršiu a najpoužívanejšiu formu elektronického bankovníctva. Homebanking je výhodný najmä pre firmy, ktoré denne ralizujú väčší počet príkazov. Výhodou pre podnikateľov je hlavne možnosť prepojenia platobného styku a ich účtovníctvom. Dôležitá je pri tom kompatibilita systémov. Bezpečnosť je na princípe svetových štandardov. Je založená na ochrane prístupu, k dátam pomocou hesiel kódovaných správ a elektronického podpisu. Všetky dáta sú počas komunikácie s bankou šifrované.19
Bezhotovostné peniaze na účte sú iba druhom informácie a informácie je dnes požadované mať poruke a promptne, čiže online – bez nutnosti fyzického presunu zákazníka, disponujúceho internetovým pripojením.
Výhodou bezhotovostného platobného styku oproti hotovostnému je napr.riziko zneužitia platobných nástrojov ( nekryté šeky, falošné zmenky ), riziko nezaplatenia, nedostatočnej ochrany počítačových systémov20
18 MUSA,H.-MUSOVA,Z. : Platobný styk (vybrané kapitoly ), Banská Bystrica 2006, EF UMB, s.75
19 MÁČE,M .: Platební styk klasický a elektronický, Praha 2006, GRADA PUBLISHING a.s, s.172.
20 KLIMIKOVA,M.: Platobný styk, Bratislava 2008, MARADA, s.21-22
20
1.1.5 Nástroje bezhotovostného platobného styku
Z hľadiska kvality a použitia v procese platenia možno nástroje platobného styku členiť do týchto kvalitatívne odlišných foriem :
bankové prevody na základe platobných príkazov – príkaz na úhradu a inkaso platobné príkazy
šeky zmenky
dokumentárne akreditív a inkaso
Bankové prevody sú základné, jednoduché a najpoužívanejšie formy bezhotovostného platenia. V tuzemskom platobnom styku môžu mať formu príkazu na úhradu alebo príkazu na inkaso. Ide o tradičný nástroj bezhotovostného platobného styku, pri ktorom platba prebieha hladkým spôsobom, teda tlačivo platobného príkazu je predložené bez ďalších dokumentov. Po bankovej úhrade písomný príkaz prekladá klient –platiteľ svojej banke na predpísanom formulári a ak tento spĺňa formálne obsahové náležitosti a klient má dostatok peňažných prostriedkov na účte, je podkladom pre uskutočnenie platby. Pri bankovom inkase podnet na platenie vychádza od príjemcu platby ( beneficienta ), preto nevyhnutným predpokladom na uskutočnenie inkasnej platby je dohoda medzi bankou a majiteľom účtu. Na základe tejto dohody povoľuje majiteľ účtu inkaso peňažných prostriedkov zo svojho účtu, pričom dohoda určuje kto, kedy a akým spôsobom môže uskutočňovať platby inkasným spôsobom a stanovuje limit ( maximálnu sumu ) inkasa. Táto forma používa prípade dohody medzi odberateľom a dodávateľom a pri zákonných inkasách.
Z hľadiska počtu platobných položiek možno rozdeliť platobné príkazy : jednotlivé – tlačivo príkazu obsahuje iba jednu položku
hromadné – tlačivo obsahuje viac položiek, spravidla 20.
21
Určitým modifikáciami prevodných príkazov sú trvalé príkazy a automatické prevody , ktorých úlohou je šetriť čas a peniaze klienta tým, že sa na opakujúce platby potrebné predložiť iba jeden formulár, ktorého platnosť môže byť časovo obmedzená.
Trvalé príkazy možno charakterizovať nástroj platobného styku, ktorý zabezpečuje realizáciu pevných platieb v pevných termínoch. Ide o automatizáciu platieb, ktorý sú charakterizované fixnou sumou a sú splatné v presne definovaných časových intervaloch.
Automatický prevod je taký nástroj, ktorý automatizovaným spôsobom zabezpečuje realizáciu nepevných platieb v pevných termínoch. Ide o automatizáciu platieb, ktoré sú charakteristické variabilnou sumou a sú splatné v presne zadefinovaných časových intervaloch. V porovnávaní s trvalými príkazmi sú automatické prevody v platobnom styku využívajú s menšou frekvenciou a sú vhodný nástroj v oblasti manažmentu účtov klienta.21
Platobná karta predstavuje moderný prostriedok bezhotovostného platobného styku. V súčasnej dobe je najrozšírenejším a bezkonkurenčným produktom elektronického bankovníctva, ktorý umožňuje vzdialený prístup k účtu elektronickou cestou a to prostredníctvom terminálov, ako i prostredníctvom internetu.22 Je vyrobená z určeného materiálu a má unifikované rozmery, ktoré zodpovedajú medzinárodným normám (ISO 3554) . Prostredníctvom platobnej karty možno uskutočňovať výber z bankomatu, platiť za tovar a služby a uskutočňovať ďalšie operácie.
Na prednej strany platobnej karty sa nachádzajú tieto údaje : číslo platobnej karty
obdobie platnosti meno držiteľa karty
názov a logo vydávajúcej banky
21 BELÁS,J. a kol.: Komerčné banky , Žilina 2008, GEORG , s.166.
22 KUBRANOVA, M. –SOCHOR, M.: Platobný styk a platobná schopnosť podniku, Bratislava 2009, EKONÓM, s.63.
22 názov a logo kartovej spoločnosti
Na zadnej strane platobnej karty sa nachádzajú tieto údaje :
magnetický prúžok, na ktorom sú zaznamenané identifikačné údaje pre elektronické transakcie
podpisový prúžok, na ktorý sa klient podpisuje ihneď pri vydaní platobnej karty a slúži ako podpisový vzor držiteľa karty
logo vydávajúcej banky, kartovej spoločnosti
Majiteľom platobnej karty je jej emitentom ( napr. banka ), ktorý platobnú kartu vydal. Klient je len držiteľom karty a po uplynutí platnosti karty je povinný ju vrátiť emitentovi a požiadať o vydanie novej.
Podľa spôsobu využívania peňažných prostriedkov možno rozlišovať :
debetné platobné karty –klient využíva vlastné prostriedky a v prípade povoleného debetu aj peňažné prostriedky banky vo forme kontokorentného úveru.
Kreditné platobné karty – umožňuje čerpať peňažné prostriedky banky prostredníctvom krátkodobého úveru do stanoveného limitu a ich splácanie následne až po mesačnom odstupe.
Podľa rozsahu použiteľnosti sú platobné karty :
1. domáce – možno ich využiť ako nástroj platoného styku v tuzemsku 2. medzinárodné- možno ich používať aj zahraničí
Podľa segmentácie klientov, úrovne a rozsahu poskytovaných služieb:
1. základné – vydávajú sa k bežným účtom 2. špecializované- vydávajú sa podnikateľom 3. prestížne- vydávajú sa významnejším klientom
4. výberové- ponúkajú sa len úzkemu okruhu klientov, nedá sa o ne požiadať.
23
Ďalšími nástrojmi bezhotovostného platobného styku sú : 1. zmenka
2. šek
3. dokumentárny ekrditív 4. dokumentárne inkaso
„Zmenka je bezpodmienečný písomný záväzok zmenkového dlžníka napísaný v presne stanovenej forme, ktorý poskytuje majiteľovi zmenky právo požadovať v určenej lehote úhradu peňažnej sumy uvedenej na zmenke. Splniť túto pohľadávku sa zaväzuje osoba , ktorá na listine písomne svoju povinnosť vyznačila a potvrdila svojím podpisom.“23
„Šek je osobitná listina z ktorej právoplatnému majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške, ktorá je šeku uvedená a smeruje voči osobe, ktorá na tejto listine prejavila vôľu prevziať záväzok, potvrdený podpisom. Nárok majiteľa a záväzok dlžníka sú inkorporované do šekovej listiny a s jej zánikom zaniká aj šekový nárok resp. šekový záväzok.“24
„Dokumentárny akreditív patrí medzi najrozšírenejšie a najbežnejšie formy platobného styku v zahraničnom obchode. Je to záväzok, ktorým sa banka na účet kupujúceho alebo na svoj vlastný účet zaväzuje zaplatiť oprávnenému hodnotu zmenky alebo dokumentov za predpokladu, že podmienky dokumentárneho akreditívu sú splnené.“25
„Dokumentárne inkaso ako platobný nástroj je vhodné použiť, ako sú vzťahy medzi obchodnými partnermi založené na dlhších a už overených kontaktoch, v danej krajine sú usporiadané politické, hospodárske a tiež právne pomery, krajina nepodlieha regulovanému devízovému režimu, ani žiadnym iným reštrikčným opatreniam. Naopak
23 KLIMIKOVA, M.: Platobný styk, Bratislava 2008, MARADA, s.41
24 KLIMIKOVA, M.: Platobný styk , Bratislava 2008, MARADA , s,49-50
25 BELÁS, J. a kol.: Manažment komerčnej banky, Bratislava 2007, GC TECH, s.231
24
nevhodné je použiť dokumentárne inkaso ak sú si obchodní partneri neznámi a ich obchod je prvý spoločný kontrakt, dané teritórium sa vyznačuje vysokým politickým rizikom, dodávka smeruje do vzdialených krajín ak je predmetom obchodu tovar rýchlo podliehajúci sakze.“26
1.2 Medzibankový platobný styk a zúčtovanie
Medzibankový platobný styk sa uskutočňuje v rámci účtov všetkých bánk v národnom bankovom systéme. V dvojstupňovej bankovej sústave je to centrálna banka a obchodné banky, pričom centrálna banka spravidla vystupuje v úlohe zúčtovacieho agenta. Teda platobný styk a zúčtovanie môžu banky medzi sebou vykonávať priamo, alebo prostredníctvom sprostredkovateľa. Sprostredkovateľom môže byť okrem centrálnej banky aj iná inštitúcia.27 Medzibankové prevody sa realizujú vtedy, keď si banky navzájom posielajú platby vyplývajúce z obchodných vzťahov svojich klientov, ako aj vtedy, keď si splácajú vzájomné záväzky, napr. tie ktoré vznikli pri operáciách na peňažných trhoch28.
Druhy transferov prostriedkov, ku ktorým dochádza v platobných systémov :29
1. pasíva centrálnej banky, ktoré sú v držbe nebankových inštitúcií a verejnosti (bankovky)
2. depozita komerčných bánk uložené v centrálnej banke ( povinne minimálne rezervy komerčných bánk)
3. pasíva komerčných bánk vzhľadom na nebankovú verejnosť (bankové depozitá)
26 KLIMIKOVA,M.: Platobný styk, Bratislava 2008, MARADA, s. 60-61
27 V rokoch 1993 až 2002 prevádzkovalo v podmienkach Slovenskej republiky medzi bankový platobný styk a Bankové zúčtovacie centrum Slovenska, a. s
28 SIPKO,J.: Medzinárodný platobný styk, Bratislava 2000, ELITA, s. 103.
29 SIPKO,J.: Medzinárodný platobný styk , Bratislava 2000, ELITA, s.101.
25
4. pasíva komerčných bánk vzhľadom na ostatné banky ( depozitá korešpondenčných bánk)
Realizácia prebieha v dvoch fázach : prenos spracovanie informácií
zúčtovanie –znamená ukončenie procesu spracovania platby alebo vyrovnanie záväzku medzi dvomi respektíve viacerými účastníkmi prostredníctvom na to určenej zúčtovacej inštitúcie.
Zúčtovacia inštitúcia – inštitúcia cez účty ktorej sa uskutočňuje prevod finančných prostriedkov medzi účastníkmi na účely zúčtovania. V rámci zúčtovania sa vyrovnávajú platby medzi klientmi bánk navzájom, medzi klientmi a bankou, ako aj navzájom medzi bankami. Zúčtovanie bezhotovostných platieb je v súčasnosti spravidla plne automatizované30.
Účastníkov platobného systému možno deliť do dvoch kategórií :31
priamy účastník – má vlastný účet vedený z zúčtovacej inštitúcií a priamy prístup do platobného systému – vykonáva platobné transakcie vo vlastnom mene. Zodpovedá zúčtovacej inštitúcií ( alebo ostatným priamym účastníkom) za zúčtovanie vlastných platieb, platieb svojich klientov a nepriamych účastníkov v mene ktorých iniciuje platby,
nepriamy účastník – nemá vlastný účet v zúčtovacej inštitúcií a spravidla ani priamy prístup do platobného systému. Svoje pohľadávky a záväzky si vyrovnáva prostredníctvom priameho účastníka.
Účastníkom platobného systému môže byť :32 1. Národná banka Slovenska,
2. banky a pobočky zahraničných bánk,
30 KLIMIKOVA,M.: Platobný styk, Bratislava 2008, MARADA, s.90.
31 KLIMIKOVA,M.: Platobný styk, Bratislava 2008, MARADA, s.90.
32 Zákon č.510/ 2002 o platobnom styku Z. z. v znení neskorších predpisov, § 32 ods. 1
26 3. centrálne banky iných štátov, 4. Európska centrálna banka,
5. iné inštitúcie podľa osobitného predpisu
6. podniky pomocných bankových služieb , ktoré vykonávajú spracovávanie dát pri prevodoch
7. zahraničné osoby, ktorých činnosť zodpovedá činnosti osôb podľa bodov 2), 5), a 6).
Podľa spôsobu zúčtovania operácií sa rozlišujú platobné systémy umožňujúce :
1. hrubé zúčtovanie ( gross settlement) – zúčtovanie transakcie za transakciou individuálne za každého účastníka –účastník uhrádza platbu v plnej výške hneď po odoslaní príkazu, transakcia sa uskutoční iba ak má dostatok prostriedkov na účte. Problémom môže byť riziko takzvaného reťazového zablokovania celého platobného systému33
2. netto zúčtovanie (nett settlement) – vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov až na konci zúčtovacieho obdobia ( napr. daň), pričom sa zúčtuje len rozdiel kreditný a debetný a vyrovnávajú sa len clearingové špičky (čisté platobné pozície jednotlivých účastníkov ), ktoré musia byť kryté zostatkom na účte. Tento spôsob je rizikovejší, pretože má v sebe zabudované systémové riziko (možnosť platobnej nákazy účastníkov systému od nesolventného účastníka systému, teda ak jeden alebo viacero veľkých účastníkov nemôže uhradiť svoje platobné záväzky včas).
1.3 Typy platobných systémov
Z hľadiska charakteru platieb sa vyskytujú dva základné typy platobných systémov : 1. maloobjemové platobné systémy
2. veľkoobjemové platobné systémy
33 SIPKO,J.: Medzinárodný platobný styk , Bratislava 2000, ELITA, s.130.
27
Maloobjemové platobné systémy - predstavujú systémy, ktoré slúžia na uspokojovanie platobných potrieb jednotlivcov a podnikateľských subjektov vznikajúcich pri bežných transakciách v každej ekonomike. Okruh účastníkov týchto platobných systémov nie je obmedzený. Tieto systémy zabezpečujú priebeh mnohých transakcií, ktorý tvoria dve skupiny :
opakujúce sa transakcie –uskutočňujú sa často a majú fixnú hodnotu , napr.
pravidelné platby za nájomné vo fixnej výške
neopakujúce sa platby –uskutočňujú sa nepravidelne, líši sa ich hodnota v jednotlivých prípadoch, napr. peňažný dar.
Maloobjemové systémy musia vyhovovať potrebám každého účastníka trhu, ktorý o ich služby prejaví záujem. Zároveň musia byť schopné splniť podmienky univerzálnosti – vykonávať platby pre rôzne typy transakcií musia mať veľké kapacity na spracovanie rôznych nástrojov a na realizáciu veľkého počtu transakcií. Aj keď je priemerná hodnota transakcií, ktoré sú uskutočňované prostredníctvom maloobjemových platobných systémov pomerne nízka, predsa sa v týchto platobných systémov realizujú transakcie s pomerne vysokou hodnotou. Neoddeliteľnou súčasťou sú infraštruktúrne služby, ktoré zabezpečujú technickú realizáciu transferov.
Veľkoobjemové platobné systémy – sú hlavnými tepnami národných ekonomík.
Platobné systémy sú potrebné na efektívne fungovanie medzibankových trhov.34
K veľkoobjemovým platobným systémom v rámci Európskej menovej únie patrí systém TARGET ( Trans-European Automated Real- Time Gross Settlement Express Transfer System), t.j. Európsky automatizovaný expresný systém hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase. Bol decentralizovaným platobným systémom pozostávajúcim z národných RTGS systémov a z platobného mechanizmu Európskej centrálnej banky, ktoré boli navzájom prepojené tzv. Interlinkigom ( mechanizmom prepojenia )tak, aby sa dosiahla spoločná platforma na spracovanie cezhraničných platieb v euro35
34 SIPKO,J.: Medzinárodný platobný styk , Bratislava 2000, ELITA, s.125.
35 http://www.nbs.sk/sk platobné systemy/,( cit.26.1.2010)
28
Systém TARGET bol vyvinutý za účelom poskytovania bezpečného a spoľahlivého mechanizmu pre zúčtovanie platieb v euro na báze RTGS, zvýšenia výkonnosti cezhraničného platobného styku v rámci eurozóny a potrieb menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB). Bol navrhnutý tak aby sa docielilo spracovávanie cezhraničných platieb v mene euro rovnako hladko ako sa spracovávajú domáce platby v euro.
Spracovával len platobné príkazy na úhradu v euro, a to medzibankové a klientske.
V systéme neboli žiadne limity na výšku platby, ktoré tento systém zúčtovával v reálnom čase36.
V súvislosti s rozširovaním Európskej únie, ďalej v dôsledku neustále rastúcich požiadaviek účastníkov systému TARGET a predovšetkým z dôvodu nedostatkov, ktoré vyplývajú z decentralizovanej štruktúry tohto systému sa Rada guvernérov ECB rozhodla v októbri 2002 o vytvorení novej generácie –TARGET2. Táto nová generácia umožňuje hrubé zúčtovanie platieb v reálnom čase v eurách so zúčtovaním v peniazoch centrálnej banky. Je vytvorený a funguje na základe Jednotnej technickej platformy SSP ( Single Shared Platform), cez ktorú sa technicky rovnakým spôsobom zadávajú a spracovávajú všetky platobné príkazy , ako aj prijímajú platby.
36 http://www.nbs.sk/sk/platobne-systémy/, ( cit.26.1.2010)
29 Obraz č.1: Priebeh platby v systéme TARGET 2
Zdroj: http // www.bulgaria-inside.com/finance/sixteen-bulgarian-banks-have-joined-the- new-target2-payment-system
Ďalší systém EBA (EURO1) je vlastnený súkromnými bankami a bol založený v roku 1985 v Paríži. Tento súkromný clearingový systém bol pôvodne určený pre európsku menovú jednotku ECU. EBA (Euro Banking Association) predstavuje centralizovaný netto systém EUR, čo znamená, že všetky platobné príkazy nahromadené počas celého dňa sa vysporiadajú naraz na konci dňa na základe kompenzácie medzi členskými bankami systému EBA generuje viac ako 60% celkových swiftových transakcií a viac ako 85% cezhraničných platobných správ v Európskej únií. Dosahuje úroveň nákladov, ktorá je minimálne rovnaká ak nie nižšia, ako možné konkurenčné alternatívy.
Transakčné poplatky predstavujú 1/3-1/6 z poplatkov uplatňovaných v TARGET-e.37
Medzi maloobjemové platobné systémy v rámci Európskej únií patrí systém STEP1, ktorý bol spustený v novembri 2000.Podobne ako systém EBA (EURO1) je spracovaný spoločnosťou EBA Clearing. Pretože tieto systémy sú založené na rovnakej platforme STEP1 predstavuje určitý doplnok k systémy EURO1 prostredníctvom ktorého sa vykonáva aj zúčtovanie ale v oddelenom cykle nazývanom Eurový maloobchodný platobný cyklus (Euro Retail Paymnet cycle). Prístup k systému STEP1 majú všetky banky
37 KLIMIKOVA,M.: Platobný styk, Bratislava 2008, MARADA, s.102.
30
pôsobiace v priestore Európskej únie a členstvo nie je podmienené žiadnym ratingom ani potrebou finančných prostriedkov38
STEP2 bol vyvinutý v spolupráci troch spoločnosti –EBA Clearing, talianskou spoločnosťou SIA a spoločnosťou SWIFT. Bol uvedený do prevádzky v apríli 2003 a vlastní ho spoločnosť EBA Clearing. STEP2 nie je náhradou za systém STEP1, pretože spracováva hromadné platby, zatiaľ čo STEP1 spracováva individuálne platby. Na rozdiel od STEP1 používa vlastný zúčtovací „dom“. STEP2 umožňuje zrýchlenie, zefektívnenie a zjednoduchšenie cezhraničných prevodov.
Hlavným poslaním projektu SEPA (Single Euro Payments Area) je vytvorenie jednotnej európskej zóny, v ktorej všetky bezhotovostné platby v eurách budú domácimi platbami a rozdiel medzi domácimi a cezhraničnými platbami prestane existovať. Napriek zavedenia eura v roku 1999 a vzniku systému TARGET ako spoločného systému pre platby veľkých hodnôt v euro sa elektronické platby malej hodnoty spravovali v rôznych krajinách eurozóny odlišným spôsobom. Spoločnú oblasť vytvára 27 členských štátov Európskej únie a Island. Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. Projekt SEPA pokrýva dva základné platobné nástroje –úhrady a inkasá a zároveň definuje spoločný rámec pre platobné karty. SEPA úhrady boli spustené v krajinách eurozóny 28.1.2008. SEPA inkaso bolo z technických a právnych dôvodov zavedené od 2.11.2009. V prípade kartových platieb už od roku 1.1.2008 funguje rámec SEPA pre platobné karty. Realizáciou projektu SEPA sa predpokladá harmonizácia miliónov každodenných retailových platieb. Tento harmonizačný proces je podporovaný Európskou komisiou, Európskou centrálnou bankou, národnými centrálnymi bankami ako aj európskymi bankami a prinesie nové benefity pre spotrebiteľov, ako aj podniky, ktoré realizujú platby v eurách.
38 KLIMIKOVA,M.: Platobný styk, Bratislava 2008, MARADA s.103.
31
2. Cieľ práce , metodika práce
Základným cieľom bakalárskej práce je analyzovať problematiku medzibankového platobného styku po vstupe Slovenska do eurozóny. Ďalej identifikovať zmeny v platobnom styku, ktorými musela banková sústava prejsť v dôsledku zavedenia eura do bezhotovostného platobného styku. Následne sa zameriavame na zhodnotenia dopadov premeny na platobné systémy v procese implementácie platobných systémov do systému spoločnej meny.
Za účelom dosiahnutia cieľa sme si v bakalárskej práci stanovili tieto čiastkové ciele:
objasniť na základe dostupných informácií, použitých metód a postupov práce aké zmeny v oblasti platobných systémov boli nevyhnutné na zabezpečenie fungujúceho mechanizmu spracovávania platieb na európskej úrovni tak, aby boli splnené predpoklady na bezproblémové pripojenie v rámci eurozóny,
informovať aké sú podmienky účasti a kto môže byť účastníkom, kto je prevádzkovateľom platobného systému a kto vykonáva dohľad nad platobnými systémami,
analyzovať mechanizmus fungovania platobných systémov, aké platobné príkazy sa v danom systéme spracovávajú,
identifikovať dôsledky v oblasti cenovej politiky bánk na Slovensku vplyvom zapojenia sa do systému spoločnej meny,
analýza podmienok pre vykonanie tuzemských a cezhraničných prevodov vo vybraných komerčných bankách – Tatra banka a. s a Dexia banka a. s
32
V bakalárskej práci sú používané nasledovné metódy a postupy :
Pozorovanie – túto metódu v bakalárskej práce využívame na oboznámenie s problematikou platobného styku, na zistenie predpokladov a nástrojov platobného styku, na sledovanie uskutočňovania medzibankového platobného styku a zúčtovania.
Metóda historického výkladu- metódu využijeme na objasnenie účelu vývoja systému TARGET a príčiny jeho transformácie na platobný systém TARGET2 v rámci Európskej únie.
Z dôvodu zavedenia meny euro na Slovensku bolo nutné aktualizovať a prispôsobiť existujúci medzibankový platobný systém SIPS na nový systém EURO SIPS a pripojenie sa do systému TARGET2-SK. Zameriame sa na stratégiu transformácie z jediného tuzemského medzibankového platobného systému na pridružený systém transeurópskeho platobného systému TARGET2.
Analýza – ako podklad pre vytvorenie pohľadu na stav problematiky v globálne cez národné systémy TARGET2-SK a EURO SIPS až po podrobnejšie rozpracovanie realizácie medzibankového platobného styku skúmaním charakteru prevodov so zameraním sa na problematiku korešpondenčných vzťahov a systém clearingového zúčtovania. Skúmanie účtovného zobrazenia korešpondenčných a clearingových vzťahov . Ďalej na pozorovanie podmienok komunikácie medzi bankami, rozoberanie determinantov bankového spojenia v tuzemskom a cezhraničnom platobnom styku.
33
3. Výsledky práce a diskusia
3.1 Platobné systémy po vstupe Slovenska do Eurozóny
V podmienkach Slovenskej republiky je prevádzkovateľom platobných systémov Národná banka Slovenska. Týmto platobnými systémami je retailový platobný systém EURO SIPS a platobný systém TARGET2-SK ako komponent európskeho platobného systému TARGET2. Od 1. januára 2009 je jediným RTGS systémom na Slovensku TARGET2- SK. Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodla o pripojení sa do systému TARGET2 v čase prijatie meny euro na Slovensku. Názov slovenského TARGET2 komponentu je TARGET2-SK. Pôvodný platobný systém SIPS sa pretransformoval na retailový platobný systém EURO SIPS a slúži pre spracovanie retailových platieb s finálnym vyrovnaním v TARGET2-SK.39
3.1.1 Koncepcia medzibankového platobného styku po zavedení eura
Banková rada Národnej banky Slovenska v decembri 2006 prijala stratégiu platobného styku v súvislosti s prechodom na euro, ktorej kľúčovým prvkom bolo pripojenie Národnej banky Slovenska a bankovej komunity na platobný systém TARGET2.
Pripojenie Slovenskej republiky na platobný systém TARGET2 bolo jednou z podmienok pre prijatie eura Slovenskej republike, nakoľko realizácia menových obchodov prostredníctvom tohto systému je mandatórnou požiadavkou. Zvolenú stratégiu prebudovania platobnej infraštruktúry na Slovensku podporila aj slovenská banková komunita, ktorá sa zaviazala k účasti v systéme TARGET2 a využívaniu budúceho retailového systému EURO SPIS. Zmena koncepcie medzibankového platobného styku bola tiež súčasťou úloh Národného plánu zavedenia v Slovenskej republiky, a tak z dôvodu
39 http://www.nbs.sk/sk/platobne -systemy/,
34
prijatia eura sa platobný systém SIPS pripravoval na transformáciu z jediného tuzemského a medzibankového platobného systému na takzvaný pridružený systém transeurópského platobného systému TARGET2.40
Intenzívnou koordináciu prípravy bankového sektora na pripojenie sa do TARGET2 Národná banka Slovenska začala od septembra 2007, kedy bol predstavený podrobný plán zahŕňajúci potrebné analýzy procesov na strane bánk a budúcich pridružených systémov ( EURO SIPS, Centrálny depozitár cenných papierov, First Data Slovakia), školenia budúcich účastníkov, registráciu do SWIFT –ových služieb, tri fázy koordinovaného testovania v systéme TARGET2 a nakoniec registráciu do produkčného prostredia. V spolupráci s Európskou centrálnou bankou a tiež zástupcami prevádzkovateľa systému TARGET2 Národná banka Slovenska koordinovala nielen pripojenie bankového sektora, ale aj pripojenie samotnej Národnej banky Slovenska.
Národná banka Slovenska ako aj banky a pridružené systémy, potvrdili na konci roku 2008 svoju pripravenosť na začatie riadnej prevádzky a celý proces pripojenia sa na systém TARGET2 bol zavŕšený úspešným prevodom zostatkov účtov bánk v systéme SIPS na účty v systéme TARGET2-SK po prepočítaní na euro.
Zavedenia novej domácej meny euro a nástupom novej generácie platobného systému bolo nutné aktualizovať a prispôsobiť existujúci medzibankový platobný systém SIPS. Z toho dôvodu vznikol nový systém medzinárodného platobného styku EURO SPIS.
Cieľom aktualizácie systému SIPS bolo uskutočniť :
transformáciu systému SIPS na clearingový systém pre spracovanie platieb malých hodnôt
vybudovanie mechanizmu na zúčtovanie výsledkov spracovania z transformovaného systému SIPS prostredníctvom TARGET2
implementáciu meny euro do clearingovej vety
implementáciu meny do kontrolných mechanizmov systému SIPS implementáciu meny euro do štatistiky a výkazníctva systému SIPS41
40 PATAKI,R.: Platobný styk a platobné systémy, Bratislava 2009, In Biatec NBS, s.23-26
41 http://www.rokovania .sk/appl/material/nfs
35
3.1.2 Platobný systém TARGET2-SK
Od 2.januára 2009 je systém TARGET-SK v riadnej prevádzke, pričom za prvé tri mesiace riadnej prevádzky subjekty slovenského bankového sektora denne zašlú prostredníctvom tohto systému v priemere 600 platieb v objeme viac než 5,1 mld eur.42
TRAGET2-SK je systémom prevádzkovaným Národnou bankou Slovenska, ktorý je súčasťou systému TARGET2. V systéme TARGET2-SK sa vyrovnávajú výsledné pozície peňažných prostriedkov účastníkov systému EURO SIPS. Ide o bezpečný a spoľahlivý mechanizmus pre zúčtovanie platieb, to znamená automatizovaný a expresný systém hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase. Systém zabezpečuje spracovanie prevodov euro v rámci krajín eurozóny. Prevody vyžadujú bankové spojenie vo forme IBAN a BIC, ktoré sú zasielané formou SWIFT správ. Platby zasielané prostredníctvom európskeho platobného systému TARGET2-SK zabezpečujú pripísanie sumy prevodu na účet vykonávacej inštitúcie príjemcu bez zbytočného odkladu po odpísaní sumy prevodu z účtu vykonávacej inštitúcie príkazcu a to v deň odpísania sumy prevodu z účtu príkazcu43
Žiadateľ o účasť v TRAGET2-SK musí spĺňať nasledovné požiadavky:
nainštalovať, spracovávať, prevádzkovať, monitorovať, a zaistiť bezpečnosť IT infraštruktúry na pripojenie sa do systému TARGET2-SK a zadávania platobných príkazov do tohto systému,
vykonať testy požadované Národnou bankou Slovenska,
predložiť stanovisko k spôsobilosti, ak ho Národná banka požaduje.
Pre každého účastníka Národná banka Slovenska otvorí a vedie najmenej jeden PM účet, ak je potrebné aj podúčty. PM účet účastníka TARGET2 je potrebné na zadávanie platobných príkazov alebo prijímanie platieb prostredníctvom TARGET2 a vyrovnanie takýchto platieb s centrálnou bankou.
42 Správa Národnej banky Slovenska, Ministerstva financií Slovenskej republiky a splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre zavedenie eur. Správa o zavedení eura a jeho dopadoch na slovenskú spoločnosť k 30.4.2009
43 http://www.csob.sk/sp/platobny-styk.aspx/,(cit.4.1.2010)
36
Cenová politika systému TARGET2 je založená na jednotnej cenovej štruktúre za poskytovanie základných služieb. Eurosystém touto zmenou sleduje rozdiely v cenách za domáce a cezhraničné transakcie, ako aj dosahovanie nákladovej efektívnosti.
3.1.3 Platobný systém EURO SIPS
Súčasťou prijatej stratégie ďalšieho rozvoja platobného styku v Slovenskej republike po vstupe do eurozóny boli aj úpravy systému medzibankového platobného styku pod názvom SIPS ( Slovak Interbank Payment System). SIPS bol jediným medzibankovým systémom na zúčtovanie veľkoobjemových platieb na Slovensku
Systém EURO SIPS je nová generácia systém SIPS, ktorý Národná banka Slovenska prevádzkovala od 1.1.2003 . V rámci vstupu do eurozóny bol systém EURO SIPS implementovaný ako domáci multilaterálny systém čistého zúčtovania pre retailové platby. Systém nevyžaduje okamžitú finalitu, nakoľko spracováva klientske platby malej hodnoty s nízkou prioritou. Prenos údajov medzi systémami EURO SIPS a TARGET2 je realizovaný prenosom informácií v definovanej štruktúre prostredníctvom siete SWIFT – NET. Prevádzkovateľom platobného systému EURO SIPS zostala Národná banka Slovenska.44
Systém EURO SIPS bol zavedený do prevádzky 1.1.2009 spolu s menou euro a je pridruženým systémom systému TARGET2. Platby sú v systéme EURO SIPS spracovávané v dvoch clearingových cykloch, výsledky clearingových cykloch sú finančne vyrovnané v systéme TARGET2. Pravidlá fungovania systému EURO SIPS ustanovuje prevádzkový poriadok pre účastníkov systému EURO SIPS ustanovuje prevádzkový poriadok pre účastníkov systému a zmluva o platobnom systéme EURO SIPS, ktorú má Národná banka Slovenska uzatvorenú s každým účastníkom v rovnakom znení.
Národná banka Slovenska poskytne každému žiadateľovi :
44 PATAKI,R.: Platobný styk a platobné systémy, Bratislava 2009, In BIATEC NBS, s.23-26
37
informácie o dátovej sieti UNIVERZAL-NET a informácie o postupe pripojenia do tejto siete
programové vybavenie pre pripojenie d platobného systému EURO SIPS, vrátene používateľskej dokumentácie.
V rámci testovania Národná banka Slovenska overí, či je žiadateľ schopný porovnávať a zabezpečovať bežné činnosti účastníka platobného systému EURO SIPS. Ak žiadateľ počas testovania preukázal technické predpoklady na účasť platobnom systéme EURO SIPS, Národná banka Slovenska vystaví doklad o úspešnom ukončení testovania a o splnení technických predpokladov na účasť v platobnom systéme.
Vstup a účasť v platobnom systéme EURO SIPS je podmienená uzatvorením zmluvy o platobnom systém EURO SIPS medzi Národnou bankou Slovenska žiadateľom.
Národná banka Slovenska po uzatvorení zmluvy potvrdí žiadateľovi platnosť pridelených identifikačných kódov pre tuzemský platobný styk a žiadateľ sa stáva aktívnym účastníkom platobného systému EURO SIPS.
3.2 Realizácia medzibankového platobného styku
Vzhľadom na to, že bezhotovostné peniaze existujú len vo forme zápisov na účtoch, musí byť každý pohyb na účte klienta zaznamenaný, čiže zaúčtovaný. V prípade, že platiteľ a príjemca platby sú klientmi tej istej banky, platba sa uskutoční jednoducho.
Banka v tomto prípade zaťaží účet platiteľa a peňažné prostriedky pripíše v prospech účtu príjemcu. Platba medzi účastníkmi prebehne takmer okamžite v reálnom čase. V prípade, že platiteľ a príjemca nie sú klientmi jednej banky, ale rôznych bánk, zúčtovanie nemôže prebehnúť priamo medzi ich účtami. Zúčtovanie platieb sa potom uskutoční nasledujúcim spôsobom45.
na ťarchu účtu platiteľa, v prospech účtu jeho banky na ťarchu banky platiteľa, v prospech účtu banky príjemcu
45 BOUŠKOVA,D.: Bankové operácie , Bratislava 2006, EKONÓM, s.81
38
na ťarchu účtu banky príjemcu, prospech účtu príjemcu
Zúčtovanie medzi bankami môže prebiehať prostredníctvom priameho spojenia bánk, alebo prostredníctvom clearingu.
Podľa charakteru prevodov v oblasti medzibankového platobného styku teda možno rozlišovať existenciu dvoch základných systémov:
systém korešpondenčného platobného styky –pri tom spôsobe sa zúčtovanie medzi bankami uskutočňuje prostredníctvom korešpondenčných vzťahov medzi bankami t.j. vedením účtov na vzájomné zúčtovanie. Banky si navzájom otvárajú účty.
Druhy korešpondenčných účtov:
nostro – účty banky vedené v inej banke na týchto účtov sa zápisy vykonávajú zrkadlovo na základe výpisov z účtov zasielaných bankou, ktorá tieto účty vedie
loro- účty, ktorá banka vedie pre iné banky ,určujú sa na nich reálne hodnoty, ktoré banka vedie iným bankám.
V závislosti od svojej veľkosti a typu majú jednotlivé banky rôzne množstvo účtov v iných bankách po celom svete. Tieto účty sú vedené v mene tohto štátu, v ktorom sa nachádzajú. Ak zákazník poverí svoju banku, aby uskutočnila zahraničnú platbu, táto požadovanú sumu pošle na svoj účet v príslušnej korešpondenčnej banke.
Korešpondenčná banka následne prevedie sumu na účet príjemcu platby.
Nevýhodou systému korešpondenčných bánk je najmä veľké množstvo účtov, prostredníctvom, ktorých sa realizujú zahraničné platby. To je dôvod, prečo sú poplatky za zahraničné platby vyššie ako poplatky za domáce platby.46
46 SIPKO,J.: Medzinárodný platobný styk, Bratislava 2000, ELITA, s.372
39
3.2.1 Komunikácia medzi bankami
Nevyhnutným predpokladom realizácie platobného styku je aj bezpečne a rýchle fungujúci systém komunikácie a odosielania správ medzi jednotlivými bankami na celom svete. Banky môžu medzi sebou komunikovať poštou, ďalekopisom, telefonicky, swiftom.
SWIFT- ( Society for Worldwide Interbank Fianacial Telecommunication) je medzinárodná komunikačná sieť riadená počítačom, ktorá je určená na výmenu štandardizovaných správ medzi bankami na celom svete. Predstavuje najprogresívnejší, najefektívnejší a najrýchlejší spôsob automatického prenosu správ zahraničného platobného styku.47 Systém SWIFT, plní úlohu informačného systému –neuskutočňuje zúčtovanie. Svojou existenciou prispieva k racionalizácií a zlacneniu platobného styku.
Prenos údajov a informácií sa prostredníctvom swiftovej siete uskutočňuje formou tzv. swiftových správ. Správy majú štandardizovanú formu. Pri prenose sú zašifrované a proti prípadným zmenám sú chránené tzv. autentizáciou. Medzinárodne platný štandardizovaný systém členenia swiftových správ rozlišuje správy podľa ich účelu a funkcie do jednotlivých kategórií skupín a typov. Každá swiftova správa sa označuje písmenami MT a tromi numerickými znakmi MT xyz ( x- kategória správy, y- skupiny správy, z- typ správy).48
Centrála SWIFT-u udeľuje každému členovi identifikačný kód BIC ( The Bank Identifier Code). Tento identifikačný kód nazývaný aj swiftova adresa, slúži na identifikáciu odosielateľa a príjemcu v záhlaví swiftovej správy a taktiež na identifikáciu swiftových bánk. Má záväznú štruktúru ( kódy stanovené ISO), má osem alebo jedenásť znakov.
3.2.2 Bankové spojenie v tuzemskom platobnom styku
Tuzemský prevod je prevod medzi vykonávajúcou inštitúciou príkazcu a vykonávajúcou inštitúciou príjemcu v rámci Slovenskej republiky. Bankové spojenie v medzibankovom platobnom styku patrí k povinným náležitostiam prevodného príkazu
47 BOUŠKOVA,D.: Bankové operácie, Bratislava 2006, EKONÓM, s.154
48 KUBRANOVA,M.-SOCHOR, M.: Platobný styk a platobná schopnosť podniku, Bratislava 2009, EKONÓM, s.25.
