Dolnozemplínsky región - Hlavní práce73611

Región patriaci do Košického kraja je tvorený okresmi Michalovce, Sobrance a Trebišov.

Hoci dokument Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike vyníma obec Strážske a člení ho k Hornému Zemplínu, strategický dokument Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Dolný Zemplín zahŕňa do regiónu celý okres Michalovce, nevynímajúc obec Strážske pre účely zamedzenia vzniku administratívnych problémov pri realizovaní rozvojových aktivít.

V súlade s Regionalizáciou cestovného ruchu v Slovenskej republike sa na území regiónu nachádza strednodobý región cestovného ruchu s názvom Zemplínska šírava– vodná plocha s národným, perspektívne až medzinárodným významom a dva dlhodobé regióny

145 KOLEKTÍV AUTOROV. Analýza hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho stavu okresu Gelnica. Akčný plán rozvoja okresu Gelnica [online]. Gelnica: Inštitút pre stratégie a analýzy, 2018, s. 5 [cit.

2021-03-14]. Dostupné

z: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1298/akcny_plan_rozvoja_okresu_gelnica.pdf

146 Tamtiež, s. 4.

147 Tamtiež, s. 21.

148 Tamtiež, 4-21.

cestovného ruchu, a to Tokajské vrchy a Zabodrožie, vinárska oblasť a Súbor drevených kostolíkov.[149,150]

Z pohľadu primárnej ponuky cestovného ruchu, Dolnozemplínsky región je situovaný na východnom Slovensku, „tvorí južnú časť historického regiónu Zemplín a administratívne patrí do Košického samosprávneho kraja.“ ¹⁵¹ Rozloha regiónu je daná rozlohou okresu Michalovce-1 019 km² , Sobrance- 538 km² a Trebišov- 1 074 km². Poloha regiónu určuje jeho prírodné podmienky. Región Dolného Zemplína leží v juhovýchodnej časti Slovenska.

Rozprestiera sa prevažne na Východoslovenskej nížine, zo západnej strany je ohraničený Slanskými vrchmi a zo severnej Vihorlatskými vrchmi, pohoriami vulkanického charakteru.

Tieto pohoria chránia nížinu pred studeným vetrom prúdiacim na územie zo severu a severozápadu. V spojitosti s nadmorskou výškou, zaujímavosťou je „najnižšie položené miesto na Slovensku, Bodrog, situované pri obci Klin nad Bodrogom (93,7 m n. m. ).“¹⁵² Významná je aj geologická stavba regiónu. V regióne sa vyskytujú napr. najstaršie horniny na území Slovenska, skameneliny v bradlách i karbónskych horninách, minerály, ako napr.

topás či korund a mnohé iné. Neďaleko od okresného mesta Trebišov sa nachádza Zemplínsky geopark vynikajúci jednak geologickými jednotkami a jednak pamiatkami dokladujúcimi starú banícku činnosť. Geologický význam má aj lom Beňatina s rôznymi geologickými objektami.

Z chránených krajinných oblastí (ďalej CHKO) sa v regióne nachádza CHKO Latorica figurujúca na Zozname medzinárodne významných mokradí a CHKO Vihorlat nevšedná geologickým vývojom, špecifickou flórou a faunou. Medzi národné prírodné rezervácie (ďalej NPR) sa radia: Senianske rybníky (ornitologická lokalita s Európskym významom umiestnená na zozname Important Birds Areas a zozname Ramsarských¹⁵³ lokalít) Jovsianska hrabina, Kašvár, Latorický luh, Tajba. Oblasť Dolného Zemplína je takisto bohatá na chránené prírodné územia. Ide napr. o Krajinný priestor Laborec, Krivoštianku, Horešské lúky, Bozov les a ďalšie. Z chránených areálov tu majú zastúpenie Chránený areál Zemplínska

149 KOLEKTÍV AUTOROV. Význam a rozvojové . Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej

republike [online]. Bratislava: Ministerstvo hospodárstva SR, odbor cestovného ruchu, 2005, s. 81 [cit. 2021-02-22]. Dostupné z:

https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/legislativa-a-koncepcne-dokumenty/koncepcne-dokumenty/regionalizacia-cestovneho-ruchu-v-sr

150 KOLEKTÍV AUTOROV. Analytická časť. Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Dolný Zemplín [online]. 2009, s. 13 [cit. 2021-02-28]. Dostupné z: https://bit.ly/3s4BSOt

151 Tamtiež, s. 14.

152 Tamtiež, s. 21.

153 Poznámka autorky: Ramsarský dohovor vznikol za účelom ochrany mokradí v dôsledku razantného poklesu populácie vodných vtákov spojeným s úbytkom mokradí. Dohovor sa radí medzi najvýznamnejšie medzinárodné dohovory na ochranu prírody.

šírava a Lužný les pri Laborci. Medzi jednotlivými prírodnými pamiatkami rezonuje vihorlatské jazero Morské oko či chránený prírodný útvar Sninský kameň. Územím Dolného Zemplína vedú 4 náučné chodníky: Náučný chodník Remetské Hámre – Morské oko, Náučný chodník Morské oko – Sninský kameň– Sninské rybníky, Lesnícky náučný chodník, Náučný chodník Vtáčím rajom pri Iňačovciach a Sennom. Dolnozemplínsky región je v neposlednom rade významný vďaka tu situovaným vinohradníckym oblastiam- východoslovenskej a tokajskej vinohradníckej oblasti. „Východoslovenská oblasť sa delí na michalovský, sobranecký a kráľovsko-chlmecký vinohradnícky rajón.“ ¹⁵⁴ Tokajská vinohradnícka oblasť, ako jedna z mála na sveta, vyniká podmienkami pre dopestovanie hrozna určeného na produkciu prírodne sladkých vín.^[155]

Vodstvo v Dolnozemplínskom regióne je z pohľadu najvýznamnejších vodných tokov tvorené riekou Tisa, „ktorá je na celom jej slovenskom úseku splavná, avšak územia Slovenska sa dotýka len na juhovýchode regiónu, v dĺžke cca 5 km. Hlavný tok povodia- Bodrog, ktorý vzniká spojením rieky Latorica a Ondava pri obci Zemplín, sa vlieva do Tisy pri meste Tokaj v Maďarsku. Bodrog je po celej svojej dĺžke splavný. Ďalšími významnejšími riekami regiónu sú Uh, Laborec, a na malom úseku aj Topľa.“ ¹⁵⁶Z prírodných vodných nádrží sa tu nachádza už spomenuté jazero Morské oko a jazero Izra. „V oblasti Východoslovenskej roviny sa vyskytujú viaceré riečne jazerá – mŕtve ramená riek Tisa, Bodrog, Latorica a Uh.“¹⁵⁷ Na území nachádzajúcimi sa umelými nádržami sú: Zemplínska šírava (druhá najväčšia vodná nádrž na Slovensku), Vinianske jazero a Senianske rybníky. Územie dominuje aj liečivými prameňmi vyvierajúcimi v rekreačnej osade Byšta- Kúpele (vyviera tu celkovo 5 minerálnych prameňov, avšak kúpele sa v súčasnosti neprevádzkujú) a v blízkosti mesta Sobrance (na území tzv. Sobraneckých kúpeľov vyvierajú 4 minerálne pramene). Klimatické pomery

154 KOLEKTÍV AUTOROV. Analytická časť. Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Dolný Zemplín [online]. 2009, s. 38 [cit. 2021-02-28]. Dostupné z: https://bit.ly/3s4BSOt

155 KOLEKTÍV AUTOROV. Analytická časť. Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Dolný

Zemplín [online]. 2009, s. 21-38 [cit. 2021-02-28]. Dostupné z: https://bit.ly/3s4BSOt; Senianske rybníky. Dolný Zemplín [online]. Michalovce: Dolnyzemplin, c2001-2020 [cit. 2021-03-20]. Dostupné z:

https://www.dolnyzemplin.sk/detail-keyword.html?p=b10d5ae8c33a5fafdaeca0056eb3bf10; Prírodné krásy a zaujímavosti: Michalovce- vstupná brána turizmu Zemplína. In: Dolný Zemplín [online]. Michalovce:

Dolnyzemplin, c2001-2020 [cit. 2021-03-20]. Dostupné z:

http://www.dolnyzemplin.sk/files/60a448baa0c85175754c0e4abae23639.pdf; Prehľad náučných chodníkov na území Dolného Zemplína. In: Dolný Zemplín [online]. Michalovce: Dolnyzemplin, c2001-2020 [cit. 2021-03-20]. Dostupné

z: https://www.dolnyzemplin.sk/files/f48c8bd91a008113f323d61f50bcd78d.pdf

156 KOLEKTÍV AUTOROV. Analytická časť. Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Dolný Zemplín [online]. 2009, s. 24-25. [cit. 2021-02-28]. Dostupné z: https://bit.ly/3s4BSOt

157 Tamtiež, s. 25.

Dolnozemplínskeho regiónu sú dané zaradením regiónu do 3 klimatických oblastí, ktoré sa členia na ďalšie podoblasti. Tromi hlavnými oblasťami sú: teplá, suchá oblasť s chladnou zimou; teplá; mierne suchá oblasť s chladnou zimou a teplá, mierne vlhká oblasť s chladnou zimou. Lákavou klímou dominujú roviny Dolného Zemplína, v lete dosahujúce priemerne 18-20^oC a výnimkou nie sú ani teploty dosahujúce až 35^oC.^[158]

Významných zástupcov flóry a fauny v Dolnozemplínskom regióne možno nájsť predovšetkým v chránených oblastiach. CHKO Vihorlat je bohato zalesneným pohorím s prevažujúcimi listnatými (bukovými) lesmi. Ďalej sa tu vyskytujú duby, jasene, javory a jedle.

Z vzácnych rastlín tu rastie napr. telekia ozdobná- symbol Vihorlatu. Vzácnym fenoménom CHKO Latorica sú vodné a močiarne biocenózy. Zástupcami vodných druhov rastlín sú napr.

lekno biele, rezavka aloovitá, leknica žltá a ďalšie. Faune tejto oblasti dominuje koník stepný, korytnačka močiarna, kormorán veľký a mnohé iné. Korytnačka močiarna patrí medzi živočíchy zapísané do Červenej knihy ohrozených druhov. NPR Senianske rybníky zahŕňa sústavu chovných rybníkov a súčasne vyniká výskytom vzácneho vtáctva v dôsledku čoho sa jedná o chránenú vtáčiu rezerváciu. „Pri svojej migračnej ceste sa tu zastaví 160 druhov vtáctva a viac ako 50 druhov v nej aj hniezdi.“¹⁵⁹ Žijú tu napr. lyžičiar biely, volavka biela, volavka purpurová, šabliarka modronohá a ďalšie. NPR Jovsianska hrabina je ochranným územím bledule jarnej karpatskej. Okrem tejto chránenej rastliny sa tu nachádzajú aj ďalšie rastliny, ako napr. veternica hájna či blyskáč jarný. Chránený areál Zemplínska šírava hostí celkovo 147 vtáčích druhov, medzi nimi 37 vzácnych.^[160,161]

Kultúrno-historické podmienky v Dolnozemplínskom regióne sú rovnako ako prírodné podmienky veľmi dobré. V regióne sa nachádzajú dve pamiatkové zóny- PZ mesta Michalovce a PZ Mesta Trebišov. Kultúrno-historické pamiatky umiestnené v regióne možno rozdeliť do niekoľkých skupín:

• sakrálne stavby: Kláštor v Lelesi (najstarší kláštor na Zemplíne), Brehovský kláštor, Kláštor Redemptoristov v Michalovciach, Gréckokatolícky Chrám sv. Ducha

158 Tamtiež, s. 23-31.

159 Prírodné krásy a zaujímavosti: Michalovce- vstupná brána turizmu Zemplína. In: Dolný Zemplín [online].

Michalovce: Dolnyzemplin, c2001-2020 [cit. 2021-03-20]. Dostupné z:

http://www.dolnyzemplin.sk/files/60a448baa0c85175754c0e4abae23639.pdf

160 Tamtiež.

161 KOLEKTÍV AUTOROV. Analytická časť. Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Dolný Zemplín [online]. 2009, s. 24-25. [cit. 2021-02-28]. Dostupné z: https://bit.ly/3s4BSOt

(Michalovce), Rímsko katolícky kostol v Ruskej , drevené kostolíky¹⁶²: drevený kostol v Ruskej Bystrej, drevený kostol v Inovciach;

• profánne stavby: Starý súd (Michalovce), Moussonov dom (Michalovce), Bankový palác (Michalovce), Zlatý býk (Michalovce), Groszov palác (Michalovce);

• hrady, zámky, kaštiele: Viniansky hrad, zrúcanina hradu v Kráľovskom Chlmci- Csonkavár, zrúcanina hradu Veľký Kamenec, zrúcanina Zemplínskeho hradu, zrúcanina hradu Parič, Kaštieľ Rákociovcov v Borši, Kaštieľ Vécseyovcov v Strede nad Bodrogom, Kaštieľ Majláthovcov v Pribeníku, Kaštieľ Andássyovcov v Trebišove, Kaštieľ Sztárayovcov v Michalovciach a ďalšie.^[163,164]

V jednotlivých skupinách sú uvedené len niektoré príklady významných pamiatok na území regiónu. Z technické pamiatok sa v regióne nachádzajú: raritný lanový most v Ptrukši, pozostatky úzkokoľajky v Remetských Hámroch, kamenné mostíky v Trnave pri Laborci, vodné mlyny (obce Vyšná Rybnica, Hnojné a ďalšie), podzemné tufové pivnice v Tokajskej oblasti. Z kultúrno-osvetových zariadení sú to napr.: Zemplínske múzeum (Michalovce), Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove, Gitarové múzeum Sobrance.

V spojitosti s organizovanými podujatiami sa v regióne usporadúvajú kultúrno-spoločenské podujatia, ako napr: Zemplín veterán rallye, Jánske ohne nad Šíravou, Sobranské dobroty, Motozraz sveta motocyklov.^[165]

Objektívnymi selektívnymi podmienkami majúcimi značný dopad na rozvoj cestovného ruchu v Dolnozemplínskom regióne sú predovšetkým demografické a sociálne, a ekonomické podmienky. V rámci demografického a sociálneho hľadiska, počet obyvateľov ku koncu roka 2020 daný obyvateľmi okresov Michalovce, Sobrance a Trebišov dosiahol hodnotu 238 581, z toho 110 670 obyvateľov prislúchalo okresu Michalovce, 22 775 obyvateľov okresu Sobrance a 105 136 obyvateľov okresu Trebišov. Posledné roky mal vývoj počtu obyvateľstva klesajúcu

162 Poznámka autorky: Drevené kostolíky v regióne dokladujú kultúrnu tradíciu východného cirkevného obradu.

Obzvlášť významný je kostol v Ruskej Bystrej, ktorý je od roku 2008 spolu s ďalšími siedmimi kostolmi Karpatského oblúka evidovaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO.

163 Pamätihodnosti. Dolný Zemplín [online]. Michalovce: Dolnyzemplin, c2001-2020 [cit. 2021-03-20].

Dostupné z: https://bit.ly/30Zzih5

164 KOLEKTÍV AUTOROV. Analytická časť. Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Dolný Zemplín [online]. 2009, s. 41-52. [cit. 2021-02-28]. Dostupné z: https://bit.ly/3s4BSOt

165 Pamätihodnosti. Dolný Zemplín [online]. Michalovce: Dolnyzemplin, c2001-2020 [cit. 2021-03-20].

Dostupné z: https://bit.ly/30Zzih5; Múzeá Dolný Zemplín [online]. Michalovce: Dolnyzemplin, c2001-2020 [cit.

2021-03-20]. Dostupné z: https://bit.ly/30Zzih5; KOLEKTÍV AUTOROV. Tvorba a podpora produktu cestovného ruchu. Správa o činnosti Zemplínskej oblastnej organizácie cestovného ruchu za rok 2018 [online].

Michalovce: Zemplínska oblastná organizácia cestovného ruchu, 2019, s. 5-8 [cit. 2021-03-20]. Dostupné z:

https://bit.ly/3tCNWqE

tendenciu. Okres Michalovce je najhustejšie zaľudnený, s hustotou obyvateľstva 109 obyvateľa/1km²ku koncu roka 2020. Nasleduje okres Trebišov s hustotou obyvateľstva 98 obyvateľa/1km². Najmenej zaľudnený je okres Sobrance s hustotou obyvateľstva 43 obyvateľa/1km². V celom regióne sa podiel žien a mužov nevymyká všeobecnému trendu, a teda podiel žien je nepatrne vyšší, avšak zaujímavý je okres Sobrance, v ktorom posledné dva roky prevažovali muži nad ženami. Pomerne typická je aj štruktúra obyvateľstva regiónu- prevahu majú obyvatelia v produktívnom veku. Z pohľadu národností sa jedná opäť prevažne o slovenskú národnosť. Veľké zastúpenie majú ďalej príslušníci maďarskej národnosti a značne je zastúpená aj rómska národnosť. V okrese Sobrance je rómske obyvateľstvo najširšie zastúpené hneď po slovenskom obyvateľstve. Región sa takisto vyznačuje výrazne nepriaznivou sociálnou situáciou a nízkou úrovňou vzdelanosti obyvateľstva.^[166]

Z pohľadu ekonomických podmienok sa v prípade Dolnozemplínskeho regiónu jedná o jeden z menej rozvinutých regiónov Slovenska charakteristický vysokou nezamestnanosťou, nízkou priemernou mzdou a ďalšími nepriaznivými faktormi. Spomedzi okresov tohto regiónu,

„najrozvinutejším okresom sú Michalovce, ktoré dosahujú nižšiu ako priemernú ekonomickú úroveň. Okres Trebišov a Sobrance patria k najzaostalejším oblastiam Slovenska, ekonomická úroveň je výrazne podpriemerná.“¹⁶⁷ Vývoj zamestnanosti bol pre región posledné roky priaznivý, nezamestnanosť sa znižovala. Tento trend sa však nepodarilo udržať v roku 2020, a to dôsledkom krízy spojenej s pandémiou ochorenia Covid-19. V okrese Michalovce stúpla nezamestnanosť z 8,4 % v roku 2019 na 12,22 % v roku 2020. V okrese Sobrance to bol nárast z 11,35 % na 15,19 % a v okrese Trebišov stúpla nezamestnanosť z 11,02 % na 14,11 %.

V spojitosti s priemernou hrubou mesačnou mzdou v jednotlivých okresoch regiónu, v roku 2019 dosiahla mzda v okrese Michalovce 1 067 Eur (ženy: 990 Eur, muži: 1 131 Eur ), v okrese Sobrance 1 045 Eur (ženy:933 Eur, muži: 1 128 Eur) a v okrese Trebišov 985 Eur (ženy: 938 Eur, muži: 1 035 Eur). Nedostatok pracovných príležitostí v mieste bydliska a nízka mobilita za prácou sa odzrkadľuje aj v nedostatočnej príjmovej situácii a nízkej kúpyschopnosti

166 Demografia a sociálne štatistiky. Štatistický úrad Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, c2021 [cit. 2021-03-09]. Dostupné z: https://bit.ly/38KxzAv; ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Obyvateľstvo podľa národnosti k 31. 12. Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2020 [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2021, s. 60 [cit. 2021-03-17]. Dostupné z: doi:978-80-8121-822-4; Región Dolný Zemplín. Inštitút zamestnanosti [online]. Bratislava: Inštitút zamestnanosti, c2004-2021 [cit. c2004-2021-03-21]. Dostupné z: https://www.iz.sk/sk/projekty/regiony-slovenska/dolny-zemplin

167 Región Dolný Zemplín. Inštitút zamestnanosti [online]. Bratislava: Inštitút zamestnanosti, c2004-2021 [cit.

2021-03-21]. Dostupné z: https://www.iz.sk/sk/projekty/regiony-slovenska/dolny-zemplin

regiónu.“¹⁶⁸Z pohľadu hospodárstva, najväčší zamestnávatelia sú koncentrovaní v okrese Michalovce. Jedná sa o spoločnosti, ako napr. Yazaki Wiring Technologies Slovakia s.r.o.

(mesto Michalovce, BSH Drives & Pumps s.r.o (mesto Michalovce) Syráreň Bel a.s. (mesto Michalovce). ^[169,170]

Sekundárna ponuka cestovného ruchu Dolnozemplínskeho regiónu počnúc supraštruktúrou cestovného ruchu je daná ubytovacími a stravovacími zariadeniami v regióne. Ubytovacie zariadenia¹⁷¹ v regióne sú koncentrované predovšetkým v oblasti Zemplínskej šíravy (okres Michalovce). Počet ubytovacích zariadení v okrese Michalovce dlhoročne dominuje. Počas posledných rokov kolísal medzi hodnotami 51-53 ubytovacích zariadení. Ku koncu roka 2019 sa ustálil na hodnote 42 zariadení s celkovou kapacitou 8 628 lôžok. V počte lôžok nasleduje okres Trebišov. Ich počet v posledných rokoch kolísal medzi hodnotami 23-32 ubytovacích zariadení a v roku 2019 dosiahol hodnotu 32 zariadení s kapacitou 1 185 lôžok. Najhoršie postavenie v rámci počtu ubytovacích zariadení má okres Sobrance, kde ich počet kolísal medzi hodnotami 5-7 zariadení a v minulom roku sa ustálil na počte 7 ubytovacích zariadení s kapacitou 125 lôžok. Najviac zastúpenými ubytovacími zariadeniami podľa ich definície Štatistickým úradom Slovenskej republiky sú v regióne hotely a penzióny. Medzi najlepšie¹⁷² hodnotené prevádzky v regióne patria: Hotel Vinnay, Hotel Glamour, Hotel Mousson (okres Michalovce), Penzióny J & J Ostrožovič, Penzión Zlatá Putňa, Penzión Precedens (okres Trebišov). V spojitosti so stravovacími zariadeniami, okresné Michalovce má najlepšie postavenie z hľadiska počtu a rôznorodosti stravovacích zariadení. Medzi najlepšie ¹⁷³ hodnotené prevádzky patria napr.: Arno- Pizza & Restaurant, Zlatý Dukát, Restaurant Mark, Faina reštaurácia. Medzi najlepšie¹⁷⁴ hodnotené prevádzky v okrese Trebišov sa radia napr.:

168 Región Dolný Zemplín. Inštitút zamestnanosti [online]. Bratislava: Inštitút zamestnanosti, c2004-2021 [cit.

2021-03-21]. Dostupné z: https://www.iz.sk/sk/projekty/regiony-slovenska/dolny-zemplin

169 Tamtiež.

170 Nezamestnanosť- mesačné štatistiky. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny [online]. Bratislava: Ústredie PSVR, c2020 [cit. 2021-03-16]. Dostupné z: https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254

171 Poznámka autorky: Štatistický úrad Slovenskej republiky definuje ubytovacie zariadenia nasledovne:

„Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu sú zariadenia, ktoré pravidelne (alebo príležitostne) poskytujú prechodné ubytovanie návštevníkom. Patria sem hotely, botely, motely, penzióny, turistické ubytovne, chatové osady, kempingy, ostatné hromadné zariadenia a ubytovanie na súkromí. Za ubytovacie zariadenie v chatových osadách a kempingoch sa nepovažujú jednotlivé chaty, zruby alebo stany prevádzkovateľa, ale iba chatové osady a kempingy ako celky.“

172 Autorská poznámka: Uvedené stravovacie zariadenia majú najlepšie recenzie od klientov, uvedené na portáli Google a Tripadvisor k 22.3.21

173 Autorská poznámka: Uvedené stravovacie zariadenia majú najlepšie recenzie od klientov, uvedené na portáli Google k 22.03.2021

174 Autorská poznámka: Uvedené stravovacie zariadenia majú najlepšie recenzie od klientov, uvedené na portáli Google k 22.03.2021

Taumi Asia Fusion Restaurant, Vidiecky dom, Vulcano Café & Restaurant. Počet stravovacích zariadení v okrese je oproti okresu Michalovce a Trebišov značne nižší. Hostia tamojších stravovacích zariadení sú najviac spokojní s nasledujúcimi prevádzkami: Reštaurácia- Penzión Maňa, Motorest Rybnička, Poľovnícka reštaurácia.^[175]

Infraštruktúra cestovného ruchu v Dolnozemplínskom regióne je najrozvinutejšia v okrese Michalovce, kde sa nachádza najväčšie množstvo CK a CA, niektoré i s kamennými pobočkami. Medzi príklady tú sídliacich CK a CA patria napr.: CK SATUR, CA K-IM TOUR.

CK a CA majú menšie zastúpenie v okrese Trebišov a v okrese Sobrance sa nenachádzajú.

V spojitosti s turistickými informačnými kanceláriami či centrami, v okresnom meste Michalovce sa nachádza Informačná kancelária mesta Michalovce, v meste Veľké Kapušany (okres Michalovce) sídli Turistické informačné centrum Veľké Kapušany, v okresnom meste Sobrance sídli Turisticko-informačné centrum Sobrance, v obci Čerhov (okres Trebišov) sa nachádza Tokajská turistická informačná kancelária. Sezónne v regióne fungujú Turisticko-informačná kancelária Vinné – Hôrka (okres Michalovce) a Turisticko- Turisticko-informačná kancelária Kaluža (okres Michalovce). V regióne sa taktiež nachádza niekoľko zmenární situovaných primárne v okresnom meste Michalovce.^[176]

Všeobecná infraštruktúra Dolnozemplínskeho regiónu je vo všeobecnosti rozvinutá, avšak s istými nedostatkami. Spomína sa predovšetkým nedostatočne vyvinutá doplnková infraštruktúra a to predovšetkým v oblasti Zemplínskej šíravy. Vo všeobecnosti sú najlepšie rozvinutými okresné mestá, pričom vyniká okresné mesto Michalovce. Ohľadom miestnej infraštruktúry, občanom sú poskytované služby v dostatočnom rozsahu na to, aby dokázali uspokojiť minimálne základné potreby. V spojitosti s výchovou a vzdelávaním, v okrese Michalovce je identifikovaný problém s kapacitou predškolských zariadení, takisto je zmienená potreba podpory komunitnej činnosti. Kapacita predškolských a školských zariadení v okrese Sobrance je dostačujúca, avšak vzniká potreba lepšieho prepojenia odborov miestnej SOŠ obchodu s potrebami trhu práce. V okrese Trebišov vzniká takisto potreba orientovania školstva na potreby zamestnávateľov. Absentujú tu centrá zamerané na vzdelávanie obyvateľstva pre aktuálne potreby trhu práce v oblasti. Zdravotnícka infraštruktúra je v okrese

175 ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Ubytovacie zariadenia k 31. 12. Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2020 [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2021, s. 330 [cit. 2021-03-17].

Dostupné z: doi:978-80-8121-822-4

176 Informačné centrá. Košický samosprávny kraj [online]. Košice: Košický samosprávny kraj, c2009-2021 [cit.

2021-03-18]. Dostupné z: https://web.vucke.sk/sk/kompetencie/cestovny-ruch/organizacie-cestovneho-ruchu/informacne-centra.html

Michalovce na veľmi dobrej úrovni. Je tu vytvorená sieť verejných i neverejných poskytovateľov služieb. V okresnom meste sa nachádza dostatočný počet rôzne zameraných ambulancií, mesto disponuje všeobecnou nemocnicou s poliklinikou, psychiatrickou nemocnicou. V niektorých obciach okresu pôsobia zdravotné strediská doplnené lekárňami.

Zdravotná starostlivosť v okrese Sobrance je obyvateľom okresu poskytovaná primárne v meste Sobrance, kde sa nachádza ako regionálna nemocnica, tak ambulancie. Sieť zdravotníckych zariadení v okrese Trebišov je hodnotená ako priemerná. Dopravná infraštruktúra má na území Dolnozemplínskeho regiónu priestor pre zlepšenie. Jedná

In document Hlavní práce73611_senm02.pdf, 1.3 MB Stáhnout (Stránka 54-63)