Sekundárna ponuka cestovného ruchu je tvorená podnikmi, zariadeniami a inštitúciami cestovného ruchu, ktoré vytvárajú podmienky na to, aby sa návštevník v destinácii mohol prechodne ubytovať, stravovať a čerpať ďalšie služby cestovného ruchu dané motívom jeho cesty- a teda napr. rekreačné, športové, kultúrne služby atď. Možno teda povedať, že sekundárna ponuka závisí od primárnej ponuky, resp. sa jej prispôsobuje, nakoľko
21 Selektivní faktory. RYGLOVÁ, Kateřina, Michal BURIAN a Ida VAJČNEROVÁ. Cestovní ruch - podnikatelské principy a příležitosti v praxi. Praha: Grada Publishing, 2011, s. 37. ISBN 978-80-247-4039-3.
22 Vlivy působící na cestovní ruch. VANÍČEK, Jiří. Destinační management. Karviná: Slezská univerzita v Opavě, 2017, s. 10.
23 Tamtiež, s. 10-11.
24 Selektivní faktory. RYGLOVÁ, Kateřina, Michal BURIAN a Ida VAJČNEROVÁ. Cestovní ruch - podnikatelské principy a příležitosti v praxi. Praha: Grada Publishing, 2011, s. 37. ISBN 978-80-247-4039-3.
25 Tamtiež.
26 Selektivní předpoklady. POUROVÁ, Marie. Marketing a management venkovského cestovního ruchu. Praha:
Vysoká škola cestovního ruchu a teritoriálních studií v Praze, 2010, s. 15. ISBN 978-80-254-7787-8.
17
je nástrojom k tomu, aby návštevník mohol v destinácii splniť svoj motív cesty, a síce oddychovať, športovo sa vyžívať, oboznamovať sa s miestnymi pamiatkami apod.[27,28]
Vyššie spomenuté prvky sekundárnej ponuky sú zahrnuté do troch hlavných skupín tvoriacich sekundárnu ponuku. Jedná sa o „infraštruktúru cestovného ruchu, všeobecnú infraštruktúru a inštitúcie cestovného ruchu v destinácii.“29 Do všeobecného pojmu infraštruktúry cestovného ruchu sú radené ubytovacie zariadenia, stravovacie zariadenia, a zariadenia a služby umožňujúce návštevníkom vykonávať aktivity príznačné pre cestovný ruch. Niektorí autori uvádzajú pojem supraštruktúra cestovného ruchu, ktorá je súhrnným pomenovaním pre ubytovacie zariadenia, stravovacie zariadenia, turistické služby, dopravné služby, a rovnako tak doplnkové služby cestovného ruchu. Ďalší, ako napr. Gúčik pod pojmom supraštruktúra cestovného ruchu rozumejú len ubytovacie a stravovacie zariadenia.[30,31]
Bližší pohľad na objekty sekundárnej ponuky cestovného ruchu vyzerá nasledovne:
• „supraštruktúra cestovného ruchu: ubytovacie a stravovacie zariadenia;
• infraštruktúra cestovného ruchu: cestovné kancelárie, turistické informačné kancelárie, kongresové sály a kongresové centrá, zmenárne, hraničné priechody, colnice a colné odbočky;
• všeobecná infraštruktúra: miestna infraštruktúra (obchodné centrá, predajne športových potrieb, spomienkových predmetov, starožitností, novinové stánky, kaderníctva apod.), dopravná infraštruktúra (taxi-služba, autoservisy, autoumyvárne, čerpacie stanice, odťahová služba, pneuservis, požičovne áut, parkoviská), zdravotnícka infraštruktúra (nemocnice, polikliniky, zdravotné strediská, lekárne), polícia a záchranná služba (štátna a obecná polícia, cudzinecká polícia, cestný záchranný systém, horská záchranná služba, vodná záchranná služba), ostatná infraštruktúra (pošta, telekomunikácie, banky, bankomaty, poisťovne), kultúrno-spoločenské zariadenia (kasína a herne, tematické a zábavné parky), športovo-rekreačné zariadenia (ihriská, kúpaliská, akvaparky, plavárne a bazény, fitnescentrá,
27 Objekt cestovního ruchu. BERÁNEK, Jaromír a kolektiv. Ekonomika cestovního ruchu. První. Praha: Mag consulting, 2013, s. 19. ISBN 978-80-86724-46-1.
28 Sekundárna ponuka cestovného ruchu. GÚČIK, Marian. Cestovný ruch. Úvod do štúdia. 2010. Banská Bystrica: Dali-BB, 2010, s. 172. ISBN 978-80-89090-80-8.
29 Tamtiež.
30 Tamtiež.
31 ZELENKA, Josef a Monika PÁSKOVÁ. Výkladový slovník cestovního ruchu. Kompletně přepracované 2.
vyd. Praha: Linde, 2012, s. 235. ISBN 978-80-7201-880-2.
18
športové štadióny, cyklotrasy apod.), dopravné zariadenia (miesta hromadná doprava, autobusová doprava, železničná doprava, letecká doprava, vodná doprava).“32
Sekundárny potenciál ponuky cestovného ruchu je v prepojení na predpoklady cestovného ruchu z geografického hľadiska stotožňovaný s realizačnými predpokladmi rozvoja cestovného ruchu. Vďaka realizačným predpokladom možno do destinácie pricestovať (dosiahnuť ju) pomocou dopravy a využiť skrz tzv. materiálne-technickú základňu cestovného ruchu alebo infraštruktúru cestovného ruchu (používané sú obe označenia).[33,34] Americkí autori, Goeldner a Ritchie, neuvažujú o koncepte primárnej a sekundárnej ponuky cestovného ruchu, či predpokladoch rozvoja cestovného ruchu, ale hovoria o tzv. operačných sektoroch odvetvia cestovného ruchu. Medzi ne patria nasledujúce sektory:
• „sektor dopravy: je najpodstatnejším sektorom zahŕňajúcim letecké a autobusové spoločnosti a je daný pohybom osôb;
• sektor ubytovacích služieb: zahŕňa mnohé dobre známe siete hotelov, ako napr. Hilton či Marriott a ďalšie ubytovacie zariadenia;
• sektor stravovacích služieb: poníma stravovacie zariadenia rôzneho charakteru, medzi nimi aj celosvetovo známe siete podnikov s rýchlym občerstvením ako Mc Donald´s či KFC.
• sektor atraktivít: zahŕňa zábavné parky, ako napr. Disneyland , múzeá svetového formátu, ako napr. parížsky Louvre, či architektonické atraktivity ako egyptské pyramídy;
• sektor organizovaných podujatí: zahŕňa organizované podujatia, akými je napr.
mníchovský Oktoberfest, významné športové podujatia ako Olympijské hry atď.;
• sektor dobrodružného cestovného ruchu a rekreácie v prírode: je jedným z najrýchlejšie rastúcich a dopytovaných sektorov zahŕňajúcich aktivity ako golf, lyžovanie, rafting apod.;
• zábavný sektor: je príznačný rozvojom zábavného priemyslu a spája sa s tradičnými destináciami ako Broadway a Hollywood, destináciami s kratšou históriou, ako napr.
Las Vegas;
32 Sekundárna ponuka cestovného ruchu. GÚČIK, Marian. Cestovný ruch. Úvod do štúdia. 2010. Banská Bystrica: Dali-BB, 2010, s. 173. ISBN 978-80-89090-80-8.
33 Sekundární potenciál nabídky cestovního ruchu. ŠAUER, Martin, Jiří VYSTOUPIL, Andrea HOLEŠINSKÁ a kolektiv. Cestovní ruch: Učební text. Brno: Masarykova univerzita, 2015, s. 85.
34 Realizační faktory. RYGLOVÁ, Kateřina, Michal BURIAN a Ida VAJČNEROVÁ. Cestovní ruch - podnikatelské principy a příležitosti v praxi. Praha: Grada Publishing, 2011, s. 35. ISBN 978-80-247-4039-3.
19
• sektor obchodných ciest: skladajúci sa z cestovných agentúr a kancelárií je síce považovaný za menej oslnivý, no napriek tomu zásadný pre príjmy sektoru cestovného ruchu;
• sektor služieb cestovného ruchu: zahŕňa už jednak spomenuté stravovacie a ubytovacie služby, ale okrem nich aj služby spojené s distribúciou.“35
35 GOELDNER, Charles a Brent RITCHIE. Operating sectors of the Tourism Industry. TOURISM: Principles, Practices, Philosophies. TWELFTH. New Jersey: Wiley, 2012, s. 12. ISBN 978-1-118-07177-9.
20
2 Strategické dokumenty rozvoja cestovného ruchu
Ako uvádza predchádzajúca kapitola, destinácia cestovného ruchu disponuje určitými predpokladmi pre rozvoj cestovného ruchu. Avšak pre možnosť rozvíjania týchto predpokladov sa na úrovni krajiny, kraja, regiónov i menších územných celkov spracúvajú tzv. strategické dokumenty rozvoja, ktoré vo všeobecnosti určujú sociálno-ekonomické smerovanie oblasti.
V prípade cestovného ruchu sú kľúčovými dokumentami pre riadenie jeho rozvoja. Strategické plány by mali byť dlhodobé, systematické, selektívne, previazané, sústavné a otvorené.
V súlade s kritériom dlhodobosti by mal byť strategický plán spracovaný na dlhšie časové obdobie. Väčšinou sa jedná o obdobie dlhé minimálne štyri roky. Kritérium systematickosti hovorí o logickom postupe v rámci hľadania ciest rozvoja a určovania strategických cieľov.
Kritérium selektívnosti podčiarkuje nutnosť zamerať sa len na hlavné (prioritné) smery a problémy, a tým sa podrobne venovať. Kritérium previazanosti hovorí o nadväznosti a prepojení jednotlivých aspektov rozvoja. Sústavnosť hovorí o neustálej potrebe úprav a doplňovania už raz vytvoreného a schváleného plánu, avšak v súlade so stanoveným strategickým smerovaním. Konečne, kritérium otvorenosti je dané jeho prístupnosťou pre širokú verejnosť. Strategický plán, odhliadnuc toho, či sa jedná o plán rozvoja cestovného ruchu alebo inej oblasti, by mal pozostávať z troch častí- analytickej, návrhovej a implementačnej.[ 36 ] Nasledujúce podkapitoly tvoria prehľad vybraných strategických dokumentov rozvoja cestovného ruchu, poprípade dokumentov spojených s rozvojom tohto odvetvia, a to na úrovni krajiny, kraja a regiónov kraja.