Hlavní práce73611_senm02.pdf, 1.3 MB Stáhnout

VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAZE FAKULTA MEZINÁRODNÍCH VZTAHŮ

Diplomová práca

2021 Bc. Michaela Osvaldová

VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAZE FAKULTA MEZINÁRODNÍCH VZTAHŮ

Možnosti rozvoja cestovného ruchu v Košickom kraji Diplomová práca

Vypracovala: Bc. Michaela Osvaldová

Vedúci práce: doc. PhDr. JUDr. Jan Štemberk, Ph.D.

Praha 2021

Čestné prehlásenie

Vyhlasujem, že diplomovú prácu na tému „Možnosti rozvoja cestovného ruchu v Košickom kraji“ som vypracovala samostatne, s použitím uvedenej literatúry.

V Prahe dňa ... ...

podpis študenta

Poďakovanie

Touto cestou by som chcela poďakovať vedúcemu mojej diplomovej práce, doc. PhDr. JUDr.

Janovi Štemberkovi, Ph.D., za jeho ústretovosť a odborné rady, ktorými ma počas procesu tvorby práce trpezlivo zásoboval. Veľká vďaka patrí aj pani Ing. Veronike Holečkovej, pani Ing. Zuzane Pajtášovej, pánovi Ing. Martinovi Pižemovi, pánovi Ing. Jaroslavovi Hricovi a pánovi Patrikovi Cimprichovi, respondentom riadených rozhovorov, ktorých pohľady boli pre prácu veľkým prínosom a v neposlednom rade môjmu manželovi, ktorý ma vytrvalo podporoval a dobíjal optimizmom.

Názov diplomovej práce: Možnosti rozvoja cestovného ruchu v Košickom kraji

Abstrakt: Cieľom diplomovej práce je charakterizovať podmienky pre rozvoj cestovného ruchu v Košickom kraji a navrhnúť, akým spôsobom prispieť k zvýšeniu počtu návštevníkov a predĺženiu doby ich pobytu v kraji. Teoretická časť práce definuje predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu a predstavuje aktuálne národné, krajské a regionálne strategické dokumenty spojené s rozvojom odvetvia v Košickom kraji. Následne charakterizuje regióny Košického kraja z pohľadu primárnej a sekundárnej ponuky cestovného ruchu. Praktická časť smerujúca k dosiahnutiu cieľa je rozdelená do troch častí. Najskôr je analyzovaný súčasný stav cestovného ruchu v regiónoch kraja prostredníctvom zhodnotenia návštevnosti, počtu, vyťaženosti a tržieb ubytovacích zariadení, a náhľadu na zamestnanosť v cestovnom ruchu počnúc rokom 2015.

Nasleduje prieskum činnosti aktérov rozvoja cestovného ruchu v kraji, konkrétne oblastných organizácii a krajskej organizácie cestovného ruchu, ktorý je uskutočnený prostredníctvom kvalitatívnych riadených rozhovorov so zástupcami daných organizácii a prostredníctvom vyhodnotenia sekundárnych dát. Doposiaľ získané informácie ústia v SWOT analýzy jednotlivých regiónov a kraja ako celku, ktoré slúžia ako podklad pre prezentovanie návrhových opatrení prispievajúcich k zvýšeniu návštevnosti a predĺženiu doby pobytu v kraji.

Kľúčové slová: Košický kraj, predpoklady cestovného ruchu, stratégia rozvoja cestovného ruchu, stav cestovného ruchu

Title of the Master´s Thesis: Opportunities for tourism development in the Košice Region Abstract: The aim of the diploma thesis is to characterise the conditions for tourism development in the Košice region and suggest the possible ways of increasing the number of tourists and prolonging the length of stay in the region. The theoretical part defines the conditions four tourism development, presents current national, regional and subregional strategic documents related to tourism development in the Košice region and characterizes the subregions of the Košice region from the viewpoint of the primary and secondary offer of tourism. The practical part aimed at achieving the goal of the thesis is divided into three parts. First, the current state of tourism in the subregions of the Košice region is analysed by evaluating the number of tourists, number, occupancy and revenues of accommodation facilities and employment in the tourism sector since 2015. The following part contains a survey of the activities of tourism development entities in the Košice region, specially subregional and regional tourism organizations done by qualitative structured interviews with representatives of the mentioned organizations and by the evaluation of secondary data. So-far-obtained information is used to elaborate SWOT analysis of subregions and the region as a whole.

The analysis serves as a basis for the suggestions contributing to increased number of tourists end prolonged length of stay in the Košice region.

Keywords: Košice region, tourism development conditions, tourism development strategy, situation of the tourism sector

Obsah

Obsah ... 7

Úvod ... 9

1 Predpoklady rozvoja cestovného ruchu ... 12

1.1 Primárna ponuka cestovného ruchu ... 13

1.2 Sekundárna ponuka cestovného ruchu ... 16

2 Strategické dokumenty rozvoja cestovného ruchu ... 20

2.1 Strategické dokumenty na národnej úrovni ... 20

2.2 Strategické dokumenty na krajskej úrovni ... 28

2.3 Strategické dokumenty na regionálnej úrovni ... 30

3 Vymedzenie regiónov Košického kraja z pohľadu primárnej a sekundárnej ponuky ... 36

3.1 Košický región ... 36

3.2 Spišský región ... 45

3.3 Dolnozemplínsky región ... 54

3.4 Gemerský región ... 63

4 Stav cestovného ruchu v regiónoch Košického kraja ... 70

4.1 Návštevníci ubytovacích zariadení ... 70

4.2 Ubytovacie zariadenia, ich vyťaženosť a tržby ... 76

4.3 Zamestnanosť v cestovnom ruchu ... 80

5 Analýza ponuky Košického kraja ... 83

5.1 Riadené rozhovory s organizáciami cestovného ruchu v Košickom kraji ... 83

5.1.1 Rozbor odpovedí ... 84

5.2 Propagácia regiónov organizáciami cestovného ruchu v Košickom kraji ... 94

5.3 SWOT analýza ... 101

6 Návrhové opatrenia ... 107

6.1 Košický región ... 107

6.2 Spišský región ... 109

6.3 Dolnozemplínsky región ... 111

6.4 Gemerský región ... 112

6.5 Košický kraj ... 114

Záver ... 119

Zoznam použitej literatúry ... 123

Zoznam tabuliek ... 132

Zoznam grafov ... 133

Zoznam obrázkov ... 134

Zoznam skratiek a značiek ... 135

Prílohy ... 136

9

Úvod

Predpoklady rozvoja cestovného ruchu hovoria o tom, či oblasť oplýva dostatočným potenciálom potrebným na to, aby sa v nej odvetvie cestovného ruchu mohlo rozvíjať. Jedná sa o faktory počnúc tými, ktoré návštevníka do destinácie prilákajú, cez tie, ktoré mu umožnia destináciu navštíviť, zabývať sa v nej a čerpať v nej požadované služby až po faktory udávajúce, či vôbec do destinácie vycestuje, a aký má pre to motív. Z iného uhla pohľadu sa na tieto faktory nahliada ako na tzv. primárnu a sekundárnu ponuku cestovného ruchu, ktorá je však len iným poňatím toho, čo návštevníka do destinácie pritiahne a umožní mu užiť si jeho pobyt naplno.

Každú oblasť, región či kraj možno chápať ako celok poskladaný z týchto prvkov predurčujúcich destináciu uspieť vo svete cestovného ruchu, resp. prilákať čo najviac návštevníkov a presvedčiť ich, aby v nej strávili čo možno najdlhšiu dobu pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja oblasti. Takýmto celkom je i Košický kraj zložený zo štyroch regiónov, ktorých podmienky pre rozvoj cestovného ruchu možno jednotlivo preskúmať a v konečnom dôsledku tak zistiť celkový potenciál kraja.

Cieľom práce je charakterizovať podmienky pre rozvoj cestovného ruchu v Košickom kraji a navrhnúť, akým spôsobom prispieť k zvýšeniu počtu návštevníkov a predĺženiu priemernej doby ich pobytu v kraji. Nakoľko je kraj vnímaný ako celok zložený so štyroch regiónov, pričom každý z nich je svojím spôsobom špecifický, zámerom tejto práce je vyzdvihnúť rovnako potenciál jednotlivých regiónov, čo sa odzrkadľuje vo všetkých jej častiach. Návrhové opatrenia vychádzajú z prieskumu primárnej a sekundárnej ponuky regiónov kraja, analýzy súčasného stavu cestovného ruchu v regiónoch kraja, prieskumu činnosti aktérov rozvoja cestovného ruchu pôsobiacich v kraji, a následne definovania silných stránok, slabých stránok, príležitostí a hrozieb jednotlivých regiónov a kraja ako celku. Súčasne je potrebné zmieniť, že ako predmetné návrhy, tak celá práca v maximálnej možnej miere abstrahuje od krízy spojenej s pandémiou ochorenia Covid-19, nakoľko jej zámerom je zachytiť tendenciu vývoja cestovného ruchu v kraji za obdobie od roku 2015 po súčasnosť, odhliadnuc od úderu vyššej sily, ktorú nik z aktérov rozvoja nemohol predvídať ani ovplyvniť.

Práca je členená do šiestich kapitol, pričom prvé tri kapitoly sú teoretického rázu, zatiaľ čo nasledujúce tri sú rázu praktického. Prvá kapitola predstavuje teoretické poňatie predpokladov pre rozvoj cestovného ruchu. Definuje ich ako z pohľadu geografie cestovného ruchu, tak z pohľadu teórie trhu. Nasledujúca časť sa venuje predstaveniu aktuálnych

10

národných, krajských a regionálnych rozvojových dokumentov spojených s cestovným ruchom stanovujúcich smer rozvoja tohto odvetvia. Teoretická časť práce je výstupom literárnej rešerše a následnej syntézy dát. Tretiu kapitolu aplikujúcu teoretické poznatky uvedené v prvej kapitole pre potreby charakterizovania jednotlivých regiónov Košického kraja- Košického, Spišského, Dolnozemplínskeho a Gemerského z hľadiska primárnej a sekundárnej ponuky cestovného ruchu, možno rovnako ponímať za teoretickú, nakoľko je výsledkom zhromaždenia a syntetizovania sekundárnych dát. Táto časť práce odpovedá na výskumnú otázku č. 1 v znení: Ako si stoja regióny Košického kraja z pohľadu primárnej a sekundárnej ponuky cestovného ruchu?

Praktická časť práce počína štvrtou kapitolou analyzujúcou súčasný stav cestovného ruchu v regiónoch kraja prostredníctvom zhodnotenia návštevnosti, počtu, vyťaženosti a tržieb ubytovacích zariadení, a náhľadu na zamestnanosť v cestovnom ruchu počnúc rokom 2015.

Táto kapitola hľadá odpoveď na výskumnú otázku č. 2 položenú nasledovne: Aký je súčasný stav cestovného ruchu v regiónoch Košického kraja?

Predmetom piatej kapitoly je prieskum činnosti aktérov cestovného ruchu na území jednotlivých regiónov a kraja, pričom konkrétne sa jedná o oblastné organizácie cestovného ruchu (OOCR) a krajskú organizáciu cestovného ruchu (KOCR). Na ich činnosť je nahliadané prostredníctvom vyhodnotenia primárnych dát získaných kvalitatívnou metódou- riadenými rozhovormi s ich zástupcami, a prostredníctvom vyhodnotenia voľne dostupných sekundárnych dát. V rámci tejto časti si autorka práce kladie výskumnú otázku č. 3 v znení: Ako aktéri cestovného ruchu v regiónoch Košického kraja, oblastné organizácie cestovného ruchu a krajská organizácia cestovného ruchu, pracujú na rozvoji odvetvia? Následne sú poznatky získané z analýz primárnych a sekundárnych údajov spoločne s informáciami získanými v predošlých statiach práce využité za účelom vytýčenia silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb jednotlivých regiónov a kraja ako celku. Ide teda o spracovanie tzv. SWOT analýz na úrovni regiónov a kraja. Dané analýzy sú východiskovým bodom pre poslednú kapitolu práce.

Posledná kapitola prináša odpoveď na výskumnú otázku č. 4, ktorej znenie je nasledujúce:

Ako možno dospieť k ďalšiemu rozvoju, zvýšeniu návštevnosti Košického kraja a zvýšeniu priemernej doby pobytu v kraji? Prostredníctvom uvedených návrhových opatrení orientovaných na dosiahnutie zvýšenia návštevnosti a predĺženia doby pobytu v kraji

11

smeruje kapitola k naplneniu cieľa diplomovej práce. Pre dosiahnutie cieľa navrhnuté opatrenia zdôrazňujú nutnosť vnímať kraj ako celok, avšak s ohľadom na jeho jedinečné regióny, ktorým je taktiež potrebné venovať náležitú pozornosť.

Potreba orientovania sa na zvolenú tému práce nadväzuje na doposiaľ spracované práce v podobnej oblasti, podľa ktorých je zrejmé, že Košický kraj disponuje významným potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu, v súlade s údajmi Štatistického úradu Slovenskej republiky však existuje značný priestor pre zvyšovanie jeho návštevnosti s ohľadom na koncept trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu, nakoľko sa jedná až o piaty najnavštevovanejší kraj z celkovo ôsmich krajov Slovenskej republiky s nízkou priemernou dobou prenocovaní v rámci celoslovenského porovnania. Diplomová práca v porovnaní s doposiaľ spracovanými prácami na vybranú tému nahliada primárne skrz jednotlivé regióny kraja, zatiaľ čo autori predchádzajúcich prác sa vo väčšej miere zamerali na analýzu cestovného ruchu kraja ako celku.

12

1 Predpoklady rozvoja cestovného ruchu

Za účelom venovania sa problematike rozvoja cestovného ruchu v Košickom kraji je v prvom rade potrebné definovať, čo tvorí predpoklady pre možnosť rozvoja cieľovej oblasti vo všeobecnosti. A síce, čo je lákadlom a aké sú podmienky pre to, aby boli návštevníci motivovaní do destinácie pricestovať. Hovorí sa o tzv. predpokladoch rozvoja cestovného ruchu, ktoré udávajú, akým smerom sa destinácia má potenciál uberať v odvetví cestovného ruchu. Z pohľadu rozvoja cestovného ruchu možno predpoklady rozdeliť na tri skupiny:

lokalizačné, selektívne a realizačné. Jedná sa o klasifikáciu uskutočnenú na základe tzv. funkčno-chronologického modelu. Toto poňatie hovorí o predpokladoch rozvoja cestovného ruchu z pohľadu geografie cestovného ruchu.^[1,2]

Lokalizačné predpoklady majú schopnosť pritiahnuť návštevníka do destinácie.

Sú stelesnením potenciálu daného územia pre rozvoj cestovného ruchu. Selektívne predpoklady naopak vytláčajú jedinca z miesta jeho obvyklého bydliska. Majú vplyv na podieľanie sa populácie na cestovnom ruchu. Realizačné predpoklady umožňujú prepojiť predpoklady selektívne a lokalizačné, nakoľko pozostávajú z infraštruktúry cestovného ruchu, ktorou dané územie disponuje. [ 3 , 4 ] Predpoklady rozvoja cestovného ruchu definované z hľadiska geografie cestovného ruchu sú v úzkom vzťahu s tzv. primárnou a sekundárnou ponukou cestovného ruchu, ktorých výsledkom je produkt cestovného ruchu cieliaci na uspokojenie dopytu subjektov cestovného ruchu- návštevníkov. V prípade primárnej a sekundárnej ponuky cestovného ruchu nejde o geografické hľadisko, ale o hľadisko teórie trhu. Primárna a sekundárna ponuka určuje celkovú ponuku cestovného ruchu.^{[ 5 , 6 ]} Zatiaľ čo lokalizačné a selektívne predpoklady rozvoja cestovného ruchu možno stotožniť s primárnou ponukou cestovného ruchu, realizačné predpoklady možno stotožniť so sekundárnou ponukou cestovného ruchu. Nasledujúce podkapitoly sa venujú bližšiemu charakterizovaniu prvkov primárnej a sekundárnej ponuky.

1 MARIOT, Peter. Geografia cestovného ruchu. Bratislava: Veda, 1983, 248 s. ISBN 71-053-83.

2 Atraktivity cestovního ruchu (definice, terminologie, charakteristika). JAROLÍMKOVÁ, Liběna. Atraktivity a produkty cestovního ruchu. Praha: University Books, 2017, s. 11. ISBN 978-80-906926-2-6.

3 Tamtiež.

4 KOPŠO, Emil. Geografia cestovného ruchu. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992, 327 s.

ISBN 80-08-00346-4.

5 Podstata a faktory ponuky cestovného ruchu. GÚČIK, Marian. Cestovný ruch. Úvod do štúdia. 2010. Banská Bystrica: Dali-BB, 2010, s. 167-168. ISBN 978-80-89090-80-8.

6 Atraktivity cestovního ruchu (definice, terminologie, charakteristika). JAROLÍMKOVÁ, Liběna. Atraktivity a produkty cestovního ruchu. Praha: University Books, 2017, s. 11. ISBN 978-80-906926-2-6.

13

1.1 Primárna ponuka cestovného ruchu

Primárna ponuka cestovného ruchu oblasti je tvorená prírodným potenciálom, daným prírodnými podmienkami a kultúrno-historickým potenciálom, vytvoreným človekom.

Charakter tohto potenciálu je jedinečný a príznačný nerovnomerným rozmiestnením v rámci územia. Má za úlohu naplnenie motívov účasti na cestovnom ruchu zo strany návštevníkov.^[7,8]

Prírodnými podmienkami rozhodujúcimi pre rozvoj cestovného ruchu sú:

• „geomorfologické pomery (povrch a reliéf): rozličné formy reliéfu, členitosť, expozícia voči svetovým stranám, kontrastné formy reliéfu (vrcholy, jaskyne, vodopády, doliny, tiesňavy, skalné steny a mestá, krasové planiny), estetické hodnota výhľadov do okolia a chránené územia;

• klimatické pomery: teplotné pomery, vodné a snehové zrážky, trvanie slnečného svitu, veternosť, klimatické inverzie, hmly;

• hydrologické pomery: podzemné vody (výdatnosť prameňov, teplota, chemické zloženie, liečivé účinky), povrchové vody (rieky, vodné nádrže, ich plocha a čistota vody);

• biogeografické pomery (flóra a fauna): les (jeho atraktívnosť, rozloha, druhová štruktúra, lúčne spoločenstvá), arboréta, botanické záhrady, chránené krajinné oblasti, živočíšstvo (rezervácie chránenej zveri, zoologické záhrady, teráriá,...), ichtiofauna (vodné toky a nádrže, rybolovné pásmo).“ ⁹

Prírodný potenciál vo väzbe na klasifikáciu predpokladov cestovného ruchu patrí k lokalizačným predpokladom. ^[10] Aj z pohľadu lokalizačných predpokladov sem autori radia prírodné podmienky dané „klímou, charakterom a modeláciou terénu (geológiou, reliéfom, geomorfológiou), hydrologickými pomery, prírodnými atraktivitami, flórou a faunou.“¹¹ Kultúrno-historickými podmienkami podmieňujúcimi rozvoj cestovného ruchu sú:

„architektonické pamiatky: svetské pamiatky (hrady, zámky, kaštiele,...),sakrálne pamiatky (kostoly, kláštory, kaplnky apod.), technické diela (mosty, priehrady, tunely apod.);

7 Objekt cestovního ruchu. BERÁNEK, Jaromír a kolektiv. Ekonomika cestovního ruchu. První. Praha: Mag consulting, 2013, s. 19. ISBN 978-80-86724-46-1.

8 Primárna ponuka cestovného ruchu. GÚČIK, Marian. Cestovný ruch. Úvod do štúdia. 2010. Banská Bystrica:

Dali-BB, 2010, s. 169. ISBN 978-80-89090-80-8.

9 Primárna ponuka cestovného ruchu. GÚČIK, Marian. Cestovný ruch. Úvod do štúdia. 2010. Banská Bystrica:

Dali-BB, 2010, s. 169-170. ISBN 978-80-89090-80-8.

10 ZELENKA, Josef a Monika PÁSKOVÁ. Výkladový slovník cestovního ruchu. Kompletně přepracované 2.

vyd. Praha: Linde, 2012, s. 466. ISBN 978-80-7201-880-2.

11 Lokalizační faktory. RYGLOVÁ, Kateřina, Michal BURIAN a Ida VAJČNEROVÁ. Cestovní ruch - podnikatelské principy a příležitosti v praxi. Praha: Grada Publishing, 2011, s. 34. ISBN 978-80-247-4039-3.

14

• umelecko-výtvarné diela: sochy, súsošia, praniere, pomníky, obrazy, nábytok, nástroje, zbrane náradie apod.;

• folklór: hmotný folklór (odevy, obydlia, tradičná umelecké výroba, kopanice apod.) a duchovný folklór (piesne, zvyky, tradície, ľudová slovesnosť apod.);

• archeologické náleziská vo voľnej prírode a muzeálne zbierky;

• historické miesta bojov, miesta svetových a národných dejín apod.;

• kultúrno-osvetové zariadenia: divadlá, galérie, skanzeny, múzeá, pamätné objekty apod.“¹²

Kultúrno- historický potenciál vytvorený človekom a teda tvoriaci tzv. antropogénnu ponuku, okrem menovaných prvkov zahŕňa aj organizované podujatia, ktoré pozitívne ovplyvňujú návštevnosť cieľovej oblasti a rovnako prispievajú k predĺženiu sezóny.^{[ 13 ]} Jedná sa o podujatia:

• „kultúrneho charakteru: folklórne, filmové, divadelné, hudobné festivaly a predstavenia apod.;

• športového charakteru: udalosti národného i medzinárodného významu (Olympijské hry, Majstrovstvá sveta, športové hry a súťaže apod.);

• obchodného charakteru: kongresy, výstavy, udalosti, veľtrhy, salóny apod.;

• náboženského charakteru: náboženské púte;

• spoločenského a politického charakteru: oslavy výročí miest a obcí, politické výročia, stretnutia významných politikov apod.“¹⁴

Kultúrno-historický potenciál z pohľadu geografie cestovného ruchu taktiež patrí k lokalizačným predpokladom rozvoja cestovného ruchu. Jedná sa teda o predpoklady či faktory, ktoré sú pre návštevníkov tým, čo v destinácii majú záujem vidieť. Konkrétne sem patria pamiatky hmotného charakteru, ako napr. historické pamiatky- hrady, zámky, atď.

či nehmotného charakteru, ako napr. slávnosti, zvyky, gastronómia apod.^[15]

V spojitosti s prírodným a kultúrno-historickým potenciálom je v oblasti cestovného ruchu zaužívaný aj pojem tzv. atraktivity cestovného ruchu. V súlade s odbornou literatúrou sa však jedná o pojem nejednoznačne vymedzený. Niektorí atraktivitami rozumejú návštevnícke

12 Primárna ponuka cestovného ruchu. GÚČIK, Marian. Cestovný ruch. Úvod do štúdia. 2010. Banská Bystrica:

Dali-BB, 2010, s. 170-171. ISBN 978-80-89090-80-8.

13 Tamtiež.

14 Tamtiež.

15 Lokalizační faktory. RYGLOVÁ, Kateřina, Michal BURIAN a Ida VAJČNEROVÁ. Cestovní ruch - podnikatelské principy a příležitosti v praxi. Praha: Grada Publishing, 2011, s. 34. ISBN 978-80-247-4039-3.

15

atraktivity a delia ich na prírodné a človekom vytvorené (tie sa ďalej rozpadajú na také, ktorých pôvodným účelom nebolo prilákať návštevníkov, ako napr. hrady a katedrály, a také, ktoré naopak vytvoril človek za účelom ich návštevy, ako napr. zábavné parky). Medzi autorov hovoriacich o návštevníckych atraktivitách patria napr. Goeldner a Ritchie, ktorí rozlišujú atraktivity kultúrne, prírodné, rekreačné, zábavné, industriálne a komerčné. Menované skupiny zahŕňajú bližšie definované atraktivity, akými sú napr. historické či architektonické atraktivity v rámci kultúrnych atraktivít. Ďalší nazývajú atraktivitami len vybrané prvky ponuky cestovného ruchu a delia ich z hľadiska sektora na atraktivity verejného a atraktivity súkromného sektora.^[16,17] Čo je však zrejmé je, že atraktivity predstavujú hlavnú zložku potenciálu cestovného ruchu. „Sú späté s konkrétnym miestom a určujú charakter prostredia pre rozvoj cestovného ruchu, čím ovplyvňujú profiláciu destinácie. Ich kľúčovým významom je pritiahnuť návštevníkov do destinácie. Avšak až služby a produkty cestovného ruchu sú činiteľmi umožňujúcimi návštevníkom do oblasti pricestovať, porozhliadnuť sa po nej a atraktivity si užiť, a v konečnom dôsledku vygenerovať príjmy z cestovného ruchu.“¹⁸ Na základe toho, atraktivity podľa niektorých autorov nemožno považovať za zložky ponuky cestovného ruchu (keďže atraktivity samotné sa na trhu nepredávajú ako finálny produkt, ale slúžia ako základ pre tvorbu produktu), hoci iní tvrdia, že „atraktivitami cestovného ruchu je súbor prvkov ponuky cestovného ruchu.“¹⁹

Pred bližším pohľadom na sekundárnu ponuku je vhodné zopakovať, že primárna ponuka je tvorená kultúrno- historickým a prírodným potenciálom, ktoré predurčujú rozvoj cestovného ruchu v oblasti. Na obe zložky je v súlade s literatúrou zaoberajúcou sa geografiou cestovného ruchu nahliadané ako na lokalizačné predpoklady či faktory rozvoja cestovného ruchu. Je však potrebné zmieniť aj selektívne (stimulačné) faktory rozvoja cestovného ruchu, ktoré majú taktiež primárne postavenie v oblasti rozvoja cestovného ruchu. ^[20] Sú činiteľmi podnecujúcimi vznik a rozvoj cestovného ruchu. Zatiaľ čo lokalizačné faktory predstavovali to, čo majú návštevníci destinácie záujem vidieť, „selektívne faktory určujú, či návštevníci vôbec

16 Sekundárna ponuka cestovného ruchu. GÚČIK, Marian. Cestovný ruch. Úvod do štúdia. 2010. Banská Bystrica: Dali-BB, 2010, s. 173-174. ISBN 978-80-89090-80-8.

17 GOELDNER, Charles a Brent RITCHIE. Attractions. TOURISM: Principles, Practices, Philosophies.

TWELFTH. New Jersey: Wiley, 2012, s. 173-174. ISBN 978-1-118-07177-9.

18 Atraktivity cestovního ruchu (definice, terminologie, charakteristika). JAROLÍMKOVÁ, Liběna. Atraktivity a produkty cestovního ruchu. Praha: University Books, 2017, s. 11-12. ISBN 978-80-906926-2-6.

19 Sekundárna ponuka cestovného ruchu. GÚČIK, Marian. Cestovný ruch. Úvod do štúdia. 2010. Banská Bystrica: Dali-BB, 2010, s. 173. ISBN 978-80-89090-80-8.

20 Selektivní předpoklady. POUROVÁ, Marie. Marketing a management venkovského cestovního ruchu. Praha:

Vysoká škola cestovního ruchu a teritoriálních studií v Praze, 2010, s. 15. ISBN 978-80-254-7787-8.

16

do destinácie pricestujú a ak áno, v akom počte a či cestovný ruch v danej oblasti vôbec môže existovať“.²¹Hoci tieto činitele nemajú priamy súvis s cestovným ruchom, významne ovplyvňujú dopyt v cestovnom ruchu.^{[ 22 ]} V literatúre sa delia do dvoch skupín, a síce na objektívne a subjektívne.

Objektívnymi selektívnymi faktormi sú:

• demografické a sociálne podmienky v destinácii: hustota zaľudnenia, veková štruktúra obyvateľstva, starnutie obyvateľstva, migrácia obyvateľstva, fond voľného času apod.;

• ekonomické podmienky v destinácii: životná úroveň, spotreba služieb, úroveň príjmov apod.;

• politické podmienky v destinácii: bezpečnostná situácia, politická stabilita, apod.;

• technické podmienky v destinácii: technický rozvoj.

Patria sem taktiež faktory, ako napr. úroveň riadenia destinácie či vnímanie dôležitosti cestovného ruchu. ^[23,24]

Subjektívnymi selektívnymi faktormi sú faktory psychologického a marketingového rázu úzko súvisiace s chovaním spotrebiteľa, resp. s motívom účastníkov cestovného ruchu k cestovaniu. Ich chovanie je ovplyvnené základnými psychologickými faktormi, a to motiváciou, vnímaním, učením a postojmi. ^[25,26]

1.2 Sekundárna ponuka cestovného ruchu

Sekundárna ponuka cestovného ruchu je tvorená podnikmi, zariadeniami a inštitúciami cestovného ruchu, ktoré vytvárajú podmienky na to, aby sa návštevník v destinácii mohol prechodne ubytovať, stravovať a čerpať ďalšie služby cestovného ruchu dané motívom jeho cesty- a teda napr. rekreačné, športové, kultúrne služby atď. Možno teda povedať, že sekundárna ponuka závisí od primárnej ponuky, resp. sa jej prispôsobuje, nakoľko

21 Selektivní faktory. RYGLOVÁ, Kateřina, Michal BURIAN a Ida VAJČNEROVÁ. Cestovní ruch - podnikatelské principy a příležitosti v praxi. Praha: Grada Publishing, 2011, s. 37. ISBN 978-80-247-4039-3.

22 Vlivy působící na cestovní ruch. VANÍČEK, Jiří. Destinační management. Karviná: Slezská univerzita v Opavě, 2017, s. 10.

23 Tamtiež, s. 10-11.

24 Selektivní faktory. RYGLOVÁ, Kateřina, Michal BURIAN a Ida VAJČNEROVÁ. Cestovní ruch - podnikatelské principy a příležitosti v praxi. Praha: Grada Publishing, 2011, s. 37. ISBN 978-80-247-4039-3.

25 Tamtiež.

26 Selektivní předpoklady. POUROVÁ, Marie. Marketing a management venkovského cestovního ruchu. Praha:

Vysoká škola cestovního ruchu a teritoriálních studií v Praze, 2010, s. 15. ISBN 978-80-254-7787-8.

17

je nástrojom k tomu, aby návštevník mohol v destinácii splniť svoj motív cesty, a síce oddychovať, športovo sa vyžívať, oboznamovať sa s miestnymi pamiatkami apod.^[27,28]

Vyššie spomenuté prvky sekundárnej ponuky sú zahrnuté do troch hlavných skupín tvoriacich sekundárnu ponuku. Jedná sa o „infraštruktúru cestovného ruchu, všeobecnú infraštruktúru a inštitúcie cestovného ruchu v destinácii.“²⁹ Do všeobecného pojmu infraštruktúry cestovného ruchu sú radené ubytovacie zariadenia, stravovacie zariadenia, a zariadenia a služby umožňujúce návštevníkom vykonávať aktivity príznačné pre cestovný ruch. Niektorí autori uvádzajú pojem supraštruktúra cestovného ruchu, ktorá je súhrnným pomenovaním pre ubytovacie zariadenia, stravovacie zariadenia, turistické služby, dopravné služby, a rovnako tak doplnkové služby cestovného ruchu. Ďalší, ako napr. Gúčik pod pojmom supraštruktúra cestovného ruchu rozumejú len ubytovacie a stravovacie zariadenia.^[30,31]

Bližší pohľad na objekty sekundárnej ponuky cestovného ruchu vyzerá nasledovne:

• „supraštruktúra cestovného ruchu: ubytovacie a stravovacie zariadenia;

• infraštruktúra cestovného ruchu: cestovné kancelárie, turistické informačné kancelárie, kongresové sály a kongresové centrá, zmenárne, hraničné priechody, colnice a colné odbočky;

• všeobecná infraštruktúra: miestna infraštruktúra (obchodné centrá, predajne športových potrieb, spomienkových predmetov, starožitností, novinové stánky, kaderníctva apod.), dopravná infraštruktúra (taxi-služba, autoservisy, autoumyvárne, čerpacie stanice, odťahová služba, pneuservis, požičovne áut, parkoviská), zdravotnícka infraštruktúra (nemocnice, polikliniky, zdravotné strediská, lekárne), polícia a záchranná služba (štátna a obecná polícia, cudzinecká polícia, cestný záchranný systém, horská záchranná služba, vodná záchranná služba), ostatná infraštruktúra (pošta, telekomunikácie, banky, bankomaty, poisťovne), kultúrno- spoločenské zariadenia (kasína a herne, tematické a zábavné parky), športovo- rekreačné zariadenia (ihriská, kúpaliská, akvaparky, plavárne a bazény, fitnescentrá,

27 Objekt cestovního ruchu. BERÁNEK, Jaromír a kolektiv. Ekonomika cestovního ruchu. První. Praha: Mag consulting, 2013, s. 19. ISBN 978-80-86724-46-1.

28 Sekundárna ponuka cestovného ruchu. GÚČIK, Marian. Cestovný ruch. Úvod do štúdia. 2010. Banská Bystrica: Dali-BB, 2010, s. 172. ISBN 978-80-89090-80-8.

29 Tamtiež.

30 Tamtiež.

31 ZELENKA, Josef a Monika PÁSKOVÁ. Výkladový slovník cestovního ruchu. Kompletně přepracované 2.

vyd. Praha: Linde, 2012, s. 235. ISBN 978-80-7201-880-2.

18

športové štadióny, cyklotrasy apod.), dopravné zariadenia (miesta hromadná doprava, autobusová doprava, železničná doprava, letecká doprava, vodná doprava).“³²

Sekundárny potenciál ponuky cestovného ruchu je v prepojení na predpoklady cestovného ruchu z geografického hľadiska stotožňovaný s realizačnými predpokladmi rozvoja cestovného ruchu. Vďaka realizačným predpokladom možno do destinácie pricestovať (dosiahnuť ju) pomocou dopravy a využiť skrz tzv. materiálne-technickú základňu cestovného ruchu alebo infraštruktúru cestovného ruchu (používané sú obe označenia).^[33,34] Americkí autori, Goeldner a Ritchie, neuvažujú o koncepte primárnej a sekundárnej ponuky cestovného ruchu, či predpokladoch rozvoja cestovného ruchu, ale hovoria o tzv. operačných sektoroch odvetvia cestovného ruchu. Medzi ne patria nasledujúce sektory:

• „sektor dopravy: je najpodstatnejším sektorom zahŕňajúcim letecké a autobusové spoločnosti a je daný pohybom osôb;

• sektor ubytovacích služieb: zahŕňa mnohé dobre známe siete hotelov, ako napr. Hilton či Marriott a ďalšie ubytovacie zariadenia;

• sektor stravovacích služieb: poníma stravovacie zariadenia rôzneho charakteru, medzi nimi aj celosvetovo známe siete podnikov s rýchlym občerstvením ako Mc Donald´s či KFC.

• sektor atraktivít: zahŕňa zábavné parky, ako napr. Disneyland , múzeá svetového formátu, ako napr. parížsky Louvre, či architektonické atraktivity ako egyptské pyramídy;

• sektor organizovaných podujatí: zahŕňa organizované podujatia, akými je napr.

mníchovský Oktoberfest, významné športové podujatia ako Olympijské hry atď.;

• sektor dobrodružného cestovného ruchu a rekreácie v prírode: je jedným z najrýchlejšie rastúcich a dopytovaných sektorov zahŕňajúcich aktivity ako golf, lyžovanie, rafting apod.;

• zábavný sektor: je príznačný rozvojom zábavného priemyslu a spája sa s tradičnými destináciami ako Broadway a Hollywood, destináciami s kratšou históriou, ako napr.

Las Vegas;

32 Sekundárna ponuka cestovného ruchu. GÚČIK, Marian. Cestovný ruch. Úvod do štúdia. 2010. Banská Bystrica: Dali-BB, 2010, s. 173. ISBN 978-80-89090-80-8.

33 Sekundární potenciál nabídky cestovního ruchu. ŠAUER, Martin, Jiří VYSTOUPIL, Andrea HOLEŠINSKÁ a kolektiv. Cestovní ruch: Učební text. Brno: Masarykova univerzita, 2015, s. 85.

34 Realizační faktory. RYGLOVÁ, Kateřina, Michal BURIAN a Ida VAJČNEROVÁ. Cestovní ruch - podnikatelské principy a příležitosti v praxi. Praha: Grada Publishing, 2011, s. 35. ISBN 978-80-247-4039-3.

19

• sektor obchodných ciest: skladajúci sa z cestovných agentúr a kancelárií je síce považovaný za menej oslnivý, no napriek tomu zásadný pre príjmy sektoru cestovného ruchu;

• sektor služieb cestovného ruchu: zahŕňa už jednak spomenuté stravovacie a ubytovacie služby, ale okrem nich aj služby spojené s distribúciou.“³⁵

35 GOELDNER, Charles a Brent RITCHIE. Operating sectors of the Tourism Industry. TOURISM: Principles, Practices, Philosophies. TWELFTH. New Jersey: Wiley, 2012, s. 12. ISBN 978-1-118-07177-9.

20

2 Strategické dokumenty rozvoja cestovného ruchu

Ako uvádza predchádzajúca kapitola, destinácia cestovného ruchu disponuje určitými predpokladmi pre rozvoj cestovného ruchu. Avšak pre možnosť rozvíjania týchto predpokladov sa na úrovni krajiny, kraja, regiónov i menších územných celkov spracúvajú tzv. strategické dokumenty rozvoja, ktoré vo všeobecnosti určujú sociálno-ekonomické smerovanie oblasti.

V prípade cestovného ruchu sú kľúčovými dokumentami pre riadenie jeho rozvoja. Strategické plány by mali byť dlhodobé, systematické, selektívne, previazané, sústavné a otvorené.

V súlade s kritériom dlhodobosti by mal byť strategický plán spracovaný na dlhšie časové obdobie. Väčšinou sa jedná o obdobie dlhé minimálne štyri roky. Kritérium systematickosti hovorí o logickom postupe v rámci hľadania ciest rozvoja a určovania strategických cieľov.

Kritérium selektívnosti podčiarkuje nutnosť zamerať sa len na hlavné (prioritné) smery a problémy, a tým sa podrobne venovať. Kritérium previazanosti hovorí o nadväznosti a prepojení jednotlivých aspektov rozvoja. Sústavnosť hovorí o neustálej potrebe úprav a doplňovania už raz vytvoreného a schváleného plánu, avšak v súlade so stanoveným strategickým smerovaním. Konečne, kritérium otvorenosti je dané jeho prístupnosťou pre širokú verejnosť. Strategický plán, odhliadnuc toho, či sa jedná o plán rozvoja cestovného ruchu alebo inej oblasti, by mal pozostávať z troch častí- analytickej, návrhovej a implementačnej.^{[ 36 ]} Nasledujúce podkapitoly tvoria prehľad vybraných strategických dokumentov rozvoja cestovného ruchu, poprípade dokumentov spojených s rozvojom tohto odvetvia, a to na úrovni krajiny, kraja a regiónov kraja.

2.1 Strategické dokumenty na národnej úrovni

Uvedené sú najaktuálnejšie strategické dokumenty týkajúce sa rozvoja cestovného ruchu menované na stránkach Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, v sekcii odvetvia cestovného ruchu. Na dokumentoch určených pre obdobia po roku 2020 sa stále pracuje.

Stratégia rozvoja udržateľného cestovného ruchu do roku 2030 je materiálom, ktorý je spracúvaný od roku 2019 a jeho predloženie vláde Slovenskej republiky bolo stanovené na december roku 2020. Jedná sa o dokument pripravovaný na obdobie desiatich rokov.

Zameranie dokumentu stavia na Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky

36 Základní principy strategického plánování. VANÍČEK, Jiří. Destinační management. Karviná: Slezská univerzita v Opavě, 2017, s. 51-52.

21

a tzv. Agende 2013, ³⁷ a má za úlohu podporiť splnenie úloh zakotvených v daných dokumentoch. Dokument rovnako zohľadňuje „potrebu budovania jednotnej prezentácie krajiny a primerané využívanie prírodných a kultúrnych zdrojov.“ ³⁸ Hlavným cieľom dokumentu je „znižovanie sezónnych disparít vytváraním komplexnej ponuky cestovného ruchu udržateľným využívaním potenciálu krajiny pri zvyšovaní ekonomického rastu regiónov a zlepšením rozpoznateľnosti Slovenska ako atraktívnej a autentickej dovolenkovej destinácie.“³⁹

Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020 nadväzuje na predchádzajúcu Novú stratégiu cestovného ruchu Slovenskej Republiky do roku 2013, v súlade s ktorou bolo strategickým cieľom „zvyšovanie konkurencieschopnosti cestovného ruchu pri lepšom využívaní potenciálu, so zámerom vyrovnávania regionálnych disparít a tvorby nových pracovných príležitostí.“⁴⁰ Cieľ stratégie do roku 2020 sa oproti minulému cieľu nezmenil.

Boli však definované nové dielčie ciele v nasledujúcom znení:

• „sústrediť pozornosť na inovácie existujúcich produktov cestovného ruchu na základe trendov v dopyte po cestovnom ruchu;

• lepšie využívať prírodný a kultúrnohistorický potenciál Slovenska podporou cieľových miest, kde už existuje stabilizovaný dopyt kľúčových trhov (nepodporovať nové cieľové miesta s nestabilnými segmentmi trhu, ktoré neprinesú dostatočný synergický efekt);

• podporovať cieľové miesta s dostatočným prírodným a kultúrnohistorickým potenciálom v zaostávajúcich regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti a tak vytvárať nové pracovné príležitosti.“⁴¹

Nová stratégia taktiež zadefinovala hlavné produktové skupiny, formy cestovného ruchu, ktoré mali byť rozvíjané v Slovenskej republike. Tie sú dané kultúrnym, prírodným a historickým potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu existujúcim na území Slovenska.

37 Poznámka autorky: Agenda 2030 je komplexná stratégia pre rozvoj udržateľného cestovného ruchu. Na jej vytvorení sa podieľali všetky členské štáty OSN, zástupcovia občianskej, podnikateľskej i akademickej sféry zo všetkých kontinentov. Jej podstatu tvorí 17 cieľov udržateľného rozvoja, ktoré majú byť do roku 2030 naplnené všetkými členskými štátmi OSN.

38 MINISTERSTVO DOPRAVY A VÝSTAVBY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Oznámenie o strategickom dokumente: Stratégia rozvoja udržateľného cestovného ruchu do roku 2030. Bratislava: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia cestovného ruchu, 2020.

39 Tamtiež.

40 KOLEKTÍV AUTOROV. Strategický cieľ. Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020 [online].

Bratislava: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, 2013, s. 5 [cit. 2021- 02-16]. Dostupné z: https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/legislativa-a-koncepcne-

dokumenty/koncepcne-dokumenty/strategia-rozvoja-cestovneho-ruchu-do-roku-2020/strategia-rozvoja- cestovneho-ruchu-do-roku-2020-pdf-1-58-mb

41 Tamtiež, s. 29-30.

22

Produkty cestovného ruchu mali byť postavené na nasledujúcich formách cestovného ruchu:

• „letný cestovný ruch ⁴² : v súlade s dokumentom ide predovšetkým o rekreačný a športovo-turistický cestovný ruch (pobyt pri vode, oddych, turistika v horských strediskách apod.);

• zimný cestovný ruch: taktiež sa jedná o rekreačný a športovo-turistický cestovný ruch (horská turistika, pobyt v lyžiarskych strediskách cestovného ruchu);

• kúpeľný a zdravotný cestovný ruch: má byť podľa dokumentu založený na tradícii kúpeľníctva, pomerne širokej sieti termálnych kúpalísk a akvaparkov, a iných prírodných daností, ako napr. jaskýň;

• kultúrny a mestský cestovný ruch: má za úlohu rozvíjať slabo využitý potenciál krajiny v tomto ohľade. Okrem historických pamiatok spomína organizované podujatia;

• kongresový cestovný ruch: má stavať na existujúcej ponuke hotelov vhodných pre uskutočňovanie kongresov, konferencií a podujatí obdobného charakteru;

• vidiecky cestovný ruch: má byť v súlade so stratégiou spájaný s možnosťou poznávania života na vidieku a ubytovaním v súkromí, penziónoch apod.;

• geoturistika: sa má ako forma cestovného ruchu rozvíjať s ohľadom na geografickú rôznorodosť Slovenska. Má byť nástrojom na využitie prírodného dedičstva ako výchovného a vzdelávacieho prostriedku. Zároveň má prispieť k zabezpečeniu trvalo udržateľného rozvoja územia.“ ⁴³

Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu zároveň stanovila tri oblasti s príslušnými úlohami v rámci každej oblasti, ktoré mali za úlohu napĺňať národné ciele rozvoja cestovného ruchu na území Slovenskej republiky. Tromi menovanými oblasťami sú:

• „Oblasť kvality;

• Oblasť podpory dopytu a ponuky;

42 Poznámka autorky: v súlade s odbornou literatúrou možno v prípade letného a zimného cestovného ruchu hovoriť o sezónnom cestovnom ruchu, ktorý je viac než formou cestovného ruchu jeho druhom. Formami cestovného ruchu je až rekreačný cestovný ruch apod.

43 KOLEKTÍV AUTOROV. Strategický cieľ. Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020 [online].

Bratislava: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, 2013, s. 30-31 [cit.

2021-02-16]. Dostupné z: https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/legislativa-a-koncepcne- dokumenty/koncepcne-dokumenty/strategia-rozvoja-cestovneho-ruchu-do-roku-2020/strategia-rozvoja- cestovneho-ruchu-do-roku-2020-pdf-1-58-mb

23

• Oblasť zvýšenia atraktívnosti Slovenska ako dovolenkového cieľa, rozvoj informačných služieb cestovného ruchu.“⁴⁴

Marketingová stratégia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch na roky 2014 – 2020 (Ďalej len marketingová stratégia na roky 2014-2020)

medzi svoje hlavné ciele zaradila:

• „maximalizáciu ekonomických prínosov z cestovného ruchu pre národné hospodárstvo,

• rast účasti na domácom a aktívnom zahraničnom cestovnom ruchu,

• posilnenie pozície značky Slovenska a jasnej identifikácie Slovenska ako atraktívnej dovolenkovej destinácie ponúkajúcej konkurencieschopný produkt,

• využitie značky významných medzinárodných podujatí organizovaných na Slovensku alebo v zahraničí k zvýšeniu povedomia o Slovensku.“⁴⁵

Stratégia rozvoja bola rozdelená na krátkodobú stratégiu rozvoja (na roky 2014-2016) a dlhodobú stratégiu rozvoja (na roky 2016-2020). V oblasti krátkodobej stratégie rozvoja sa mala Slovenská agentúra pre cestovný ruch orientovať na „výraznejšie zvýšenie tempa rastu návštevníkov Slovenska zo susedných štátov (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Ukrajina, Rakúsko) a na dosiahnutie dynamickejšieho zvyšovania počtu návštevníkov z krajín s vysokým trhovým potenciálom (Nemecko, Ruská federácia, Spojené kráľovstvo).“ Zároveň sa mala zamerať aj na domáce obyvateľstvo a „pozitívne motivovať ľudí k účasti na domácom cestovnom ruchu.“⁴⁶ V rámci dlhodobej stratégie to bolo „progresívne zvyšovanie rastu počtu hostí z primárnych trhov a získavanie návštevníkov z nových sekundárnych trhov, a snaha o postupné posilnenie postavenia Slovenska na geograficky vzdialenejších trhoch s významným, resp. vysokým trhovým potenciálom pre cestovný ruch (Benelux, škandinávske a pobaltské krajiny, Španielsko, USA, Brazília, Japonsko, Čína, India, Južná Kórea).“⁴⁷

V spojitosti s nosnými produktovými skupinami cestovného ruchu definovanými v Stratégii rozvoja cestovného ruchu do 2020, marketingová stratégia vytvorila produktové línie,

44 Tamtiež, s. 3-4.

45 SLOVENSKÁ AGENTÚRA PRE CESTOVNÝ RUCH. Ciele. Marketingová stratégia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch na obdobie 2014 – 2020 [online]. Slovenská agentúra pre cestovný ruch, 2013, s. 18-19 [cit.

2021-02-18]. Dostupné z: https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/legislativa-a-koncepcne- dokumenty/koncepcne-dokumenty/marketingova-strategia-sacr-na-roky-2014-2020-pdf-3-99-mb

46 Tamtiež, s. 21.

47 Tamtiež, s. 22.

24

resp. témy propagácie Slovenskej republiky v oblasti cestovného ruchu.^[48] Tabuľka 1 uvádza prepojenie stanovených produktových skupín a produktových línií cestovného ruchu.

Tabuľka 1: Prepojenie produktových skupín a produktových línii cestovného ruchu Produktové skupiny cestovného ruchu Produktové línie

Letný cestovný ruch Voda a zábava; Hory a turistika

Zimný cestovný ruch Zimné športy; Zábava v zime

Kúpeľný a zdravotný cestovný ruch Zdravie; Wellness

Kultúrny a mestský cestovný ruch Kultúrne dedičstvo; Mestá a kultúra;

Spoločenské podujatia; Zážitková gastronómia

Kongresový cestovný ruch MICE

Vidiecky cestovný ruch a agroturistika Krásy vidieka a pokoj v prírode

Zdroj: vlastné spracovanie na základe dát v Marketingovej stratégie Slovenskej agentúry pre cestovný ruch na roky 2014 – 2020

Čo sa týka konkrétnych produktových línii v regiónoch a subregiónoch Košického kraja, Tabuľka 2 zobrazuje, ako malo v priebehu rokov 2014-2020 vyzerať zameranie jednotlivých oblastí.

Tabuľka 2: Produktové zameranie oblastí Košického kraja

Oblasť Produktová línia

Košice Kultúrne dedičstvo; Mestá a kultúra, Zážitková

gastronómia; Spoločenské podujatia

Spiš, Slovenský raj Kultúrne dedičstvo; Mestá a kultúra, Zážitková gastronómia; Spoločenské podujatia; Krásy vidieka a pokoj v prírode; Voda a zábava; Hory a turistika; Zábava v zime; Zimné športy Zemplín, Tokaj Zážitková gastronómia; Spoločenské podujatia;

Voda a zábava; Hory a turistika

Gemer Kultúrne dedičstvo; Mestá a kultúra, Zážitková

gastronómia; Hory a turistika

Zdroj: vlastné spracovanie na základe dát v Marketingovej stratégii Slovenskej agentúry pre cestovný ruch na roky 2014 – 2020

48 Tamtiež, s. 24.

25

Aktualizácia marketingovej stratégie na roky 2019 – 2020 vznikla ako reakcia na vývoj a výkony dosahujúce cestovný ruch v období po spracovaní Marketingovej stratégie na roky 2014-2020. Taktiež ako reakcia na nové trendy, zmeny na globálnom trhu a zmeny v objeme zdrojov na podporu cestovného ruchu. Aktualizácia bola taktiež potrebná v dôsledku nahradenia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch Sekciou cestovného ruchu Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorá prevzala marketingovú agendu v oblasti cestovného ruchu. Z pohľadu stanovených cieľov a ich dovtedajšieho plnenia, vznikla potreba ešte intenzívnejšej propagácie Slovenska na trhu jeho susedných štátov a na trhoch majúcich vysoký potenciál v rámci príjazdového cestovného ruchu Slovenska. Aktualizácia taktiež upozornila na stále aktuálnu potrebu podpory domáceho cestovného ruchu. Marketingové aktivity v zmysle podpory domáceho cestovného ruchu mali byť zamerané na kampaň s názvom „Dovolenka na Slovensku - Dobrý nápad“. Taktiež boli upravené komunikačné stratégie pre jednotlivé zdrojové trhy. Najviditeľnejšie zmeny mali nastať v rámci komunikačného mixu, ktorý sa od klasických komunikačných nástrojov a distribučných kanálov mal posunúť k viac „smart“ nástrojom a kanálom. Ohľadom business-to-business segmentu (B2B), resp. segmentu, v ktorom firma predáva produkty či poskytuje služby inej firme, mali byť zavedené napr. tieto novinky: e-learningové kurzy o destinácii, „incomingové“

workshopy s medzinárodnými nákupcami, prezentačné „roadshow“ pre cestovné kancelárie a agentúry, event marketing. V rámci „business-to-consumer“ segmentu (B2C), resp.

segmentu, v ktorom firma predáva produkty či poskytuje služby koncovému spotrebiteľovi, šlo tieto vylepšenia: širšie využitie sociálnych sietí ako Facebook či Instagram, natívna reklama, online komunikácia prostredníctvom cestovateľských portálov a ďalšie.^[49]

Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike, konkrétne jej druhé vydanie bolo spracované v roku 2015 a stratégia ako taká sa riadila nasledujúcou víziou: „uznať cyklistickú dopravu ako rovnocenný druh dopravy a jej integráciu s ostatnými druhmi dopravy.“⁵⁰ Súčasťou vízie bolo i „výrazné posilnenie cykloturistiky ako

49 Marketingový strategický koncept CR Slovenska na roky 2019 – 2020. Aktualizácia marketingovej stratégie Sekcie cestovného ruchu na roky 2019 - 2020 [online]. Bratislava: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia cestovného ruchu, 2019, s. 16-22 [cit. 2021-02-21]. Dostupné

z: https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/legislativa-a-koncepcne-dokumenty/koncepcne- dokumenty/aktualizacia-marketingovej-strategie-na-roky-2019-2020-19258

50 NÁRODNÁ STRATÉGIA ROZVOJA CYKLISTICKEJ DOPRAVY A CYKLOTURISTIKY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE. Základná cyklovízia. Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike [online]. druhé, 2015, s. 9 [cit. 2021-02-22]. Dostupné z: MINISTERSTVO DOPRAVY, VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SLOVENSKEJ

REPUBLIKY,. Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike [online].

26

dôležitého segmentu cestovného ruchu s veľkým potenciálom pre zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja“⁵¹ V súlade s definovanou víziou tejto stratégie sa mali uskutočniť všetky potrebné opatrenia k tomu, „aby bol do roku 2020 dosiahnutý 10% podiel cyklistickej dopravy na celkovej deľbe dopravnej práce.“⁵² Stratégia v rámci cyklistickej dopravy a cykloturistiky na Slovensku stanovila tieto priority:

• „priorita 1: Riadenie a legislatívna podpora

1.1 Riadenie a koordinačná činnosť cyklodopravy a cykloturistiky 1.2 Strategický rámec budovania cyklistickej infraštruktúry

1.3 Legislatívna podpora integrácie cyklodopravy a jej bezpečnosti;

• priorita 2: Rozvoj cyklistickej infraštruktúry 2.1 Hlavná cyklistická infraštruktúra 2.2 Doplnková cyklistická infraštruktúra;

• priorita 3:Zabezpečenie financií pre rozvoj cyklistickej a cykloturistickej infraštruktúry 3.1 Vytvorenie trvalého finančného mechanizmu na implementáciu Cyklostratégie 3.2 Spolufinancovanie pri stavbách verejnoprospešného charakteru;

• priorita 4: Osveta, výskum a vzdelávanie

4.1 Osvetová činnosť na zlepšenie všeobecného povedomia a bezpečnosti cyklodopravy a cykloturistiky

4.2 Výskum v oblasti cyklodopravy a cykloturistiky 4.3 Vzdelávanie.“⁵³

Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike bola vydaná v roku 2005 a vznikla ako dokument prezentujúci podstatné závery štúdie spracovanej pre Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Vznik tohto dokumentu podmienili nasledujúce dôvody:

• „potreba stimulovať a motivovať koordináciu turizmu nielen na lokálnej, ale aj na regionálnej úrovni;

• potreba poskytnúť určitý formalizovaný a porovnateľný pohľad na rozvojové možnosti turizmu v jednotlivých regiónoch;

Bratislava: Vydalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, 2015 [cit.

2021-02-22]. Dostupné z: https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/doprava-3/cyklisticka-doprava-a-

cykloturistika/narodna-strategia-rozvoja-cyklistickej-dopravy-a-cykloturistiky-v-slovenskej-republike-7-8-mb- pdf

51 Tamtiež.

52 Tamtiež.

53 Tamtiež, s. 25-28.

27

• a potreba vytvoriť podklad pre rozhodovanie, ktorý možno využívať na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni.“⁵⁴

Dokument sledoval dva hlavné ciele, a síce „navrhnúť regióny cestovného ruchu tak, aby pokrývali celé územie Slovenska; a súčasne zhodnotiť potenciál jednotlivých regiónov pre rozvoj cestovného ruchu a osobitne jeho najvýznamnejších foriem.“ ⁵⁵ Výsledkom dokumentu je z pohľadu Košického kraja rozdelenie na štyri regióny ďalej sa rozpadajúce na subregióny so strednodobým či dlhodobým významom. Tabuľka 3 konkretizuje pohľad na regióny a subregióny cestovného ruchu patriace do Košického kraja.

Tabuľka 3: Regióny a subregióny cestovného ruchu v Košickom kraji

Región cestovného ruchu Strednodobé subregióny Dlhodobé subregióny Košický región Košice a okolie Slovenský kras- Zádielska

dolina a okolie Spišský región Slovenský raj; Sústredenie

pamiatok UNESCO- medzinárodný význam;

Krompachy-Plejsy- zjazdové lyžovanie

Dolnozemplínsky región Zemplínska šírava – vodná plocha s národným, perspektívne až

medzinárodným významom

Tokajské vrchy a Zabodrožie;

vinárstvo; Súbor drevených kostolíkov

Gemerský región Lokalita jaskyňa Domica s presahom na Aggtelek (lokalita v Maďarsku);

Rožňava a okolie s pamiatkami

Slovenský kras s presahom na Maďarsko

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov v Regionalizácii cestovného ruchu v Slovenskej republike

54 KOLEKTÍV AUTOROV. Úvod. Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike [online]. Bratislava:

Ministerstvo hospodárstva SR, odbor cestovného ruchu, 2005, s. 3 [cit. 2021-02-22]. Dostupné

z: https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/legislativa-a-koncepcne-dokumenty/koncepcne- dokumenty/regionalizacia-cestovneho-ruchu-v-sr

55 Tamtiež.

28

2.2 Strategické dokumenty na krajskej úrovni

Uvedené sú najaktuálnejšie strategické dokumenty spojené s odvetvím cestovného ruchu na úrovni Košického kraja. Krajské strategické dokumenty na nadchádzajúce obdobie sú stále v procese spracovania. Obzvlášť významná je vo vzťahu k diplomovej práci Stratégia rozvoja cestovného ruchu v Košickom kraji do roku 2020 nakoľko sa jedná o kľúčový dokument rozvoja cestovného ruchu v kraji.

Stratégia rozvoja cestovného ruchu v Košickom kraji do roku 2020 bola schválená v roku 2015 ako strategický dokument rozvoja na obdobie do roku 2020. Vízia stratégie bola definovaná nasledovne: „Cestovný ruch v roku 2020 tvorí dôležitú súčasť regionálnej ekonomiky Košického kraja“⁵⁶ Ciele vedúce k dosiahnutiu stanovenej vízie boli stanovené takto:

• „cieľ 1: Zatraktívniť krajinu a prírodné prostredie, podporiť infraštruktúru a zabezpečiť prínos primárnej ponuky pre vznik nových produktov v cestovnom ruchu;

• cieľ 2: Zvýšiť spoločný prospech aktérov v cestovnom ruchu vrátane podnikateľov zlepšením spolupráce a vzájomnej podpory;

• cieľ 3: Zvýšiť efektívnosť marketingu Košického kraja ako atraktívneho cieľa pre turistov;

• cieľ 4: Zvýšiť atraktívnosť odvetvia cestovného ruchu pre pracovníkov aj ďalšie investície v Košickom kraji.“⁵⁷

Stratégia rozvoja vidieka Košického samosprávneho kraja bola spracovaná v roku 2007, s platnosťou na obdobie do roku 2020, a síce za účelom „skvalitniť život vidieckeho obyvateľstva vytvorením podmienok pre sociálno-ekonomický rozvoj regiónu.“⁵⁸ Potreba spracovania dokumentu vznikla na základe skutočnosti, že vidiecke oblasti kraja boli v tom období málo konkurencieschopné a atraktívne.^[59] Na základe toho, bol stanovený globálny cieľ, ktorým bolo „zvyšovanie kvality života vo vidieckych regiónoch Košického samosprávneho kraja a rast konkurencieschopnosti prostredníctvom využívania lokálnych

56 KOLEKTÍV AUTOROV. Ciele a opatrenia na dosiahnutie vízie. Stratégia rozvoja cestovného ruchu v Košickom kraji do roku 2020 [online]. 2015, s. 64 [cit. 2020-09-22]. Dostupné

z: https://web.vucke.sk/sk/kompetencie/cestovny-ruch/koncepcia-rozvoja-cestovne-ruchu-ksk.html

57 Tamtiež.

58 KOLEKTÍV AUTOROV. Dôvod vypracovania Stratégie rozvoja vidieka KSK. Stratégia rozvoja vidieka Košického samosprávneho kraja [online]. Bratislava: VVMZ, 2007, s. 32 [cit. 2021-02-23]. Dostupné z: https://web.vucke.sk/files/dokumenty/pub/regionalny_rozvoj/srv_ksk.pdf

59 Tamtiež.

29

zdrojov pri rešpektovaní princípov trvalo udržateľného rozvoja.“⁶⁰Vytýčené boli takisto špecifické ciele a konkrétne opatrenia týkajúce sa nasledujúcich oblastí: „životné prostredie, osídlenie a sídla, ľudské zdroje, ekonomika vidieka, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, vidiecky turizmus a obnoviteľné zdroje energie.“⁶¹ Dokument taktiež identifikoval slabé stránky rozvoja vidieka a navrhol nástroje na ich odstránenie založené na: „koordinácii strategického rozvojového plánovania, budovaní efektívnych partnerstiev, zvýšení pripravenosti aktérov využívať rozvojový potenciál, ako aj absorpčnú schopnosť využívať externé zdroje, podpore rozvoja logistickej infraštruktúry, zvýšení znalosti o informačných, komunikačných a moderných výrobných technológiách, a rozvoji malého a stredného podnikania.“⁶²

Stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Košickom samosprávnom kraji spracovaná na obdobie do roku 2020 bola schválená v roku 2013 a následne aktualizovaná v roku 2015. Dokument bol spracovaný za účelom „priniesť komplexnejší pohľad na problematiku a význam cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Košickom samosprávnom kraji. Zároveň mal navrhnúť riešenia ďalšieho rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky do roku 2020.“⁶³ Definovanými cieľmi realizácie strategického dokumentu bolo:

• „podporovať rozvoj cyklistickej dopravy v mestách a obciach Košického samosprávneho kraja a zabezpečiť jej začlenenie do integrovanej osobnej dopravy;

• zviditeľniť Košický samosprávny kraj ako modernú cyklistickú destináciu. V spolupráci a partnerstve s miestnymi združeniami cestovného ruchu a organizáciami manažmentu skvalitňovať služby a ponuku pre cykloturistov;

• zvýšiť bezpečnosť cyklistov na cestách a uplatňovať moderné princípy pri plánovaní a realizácii opatrení pre zníženie dopravnej nehodovosti.“⁶⁴

60 KOLEKTÍV AUTOROV. Ciele rozvoja vidieka KSK. Stratégia rozvoja vidieka Košického samosprávneho kraja [online]. Bratislava: VVMZ, 2007, s. 35 [cit. 2021-02-23]. Dostupné

z: https://web.vucke.sk/files/dokumenty/pub/regionalny_rozvoj/srv_ksk.pdf

61 KOLEKTÍV AUTOROV. Stanovenie špecifických cieľov a opatrení Stratégie rozvoja vidieka KSK. Stratégia rozvoja vidieka Košického samosprávneho kraja [online]. Bratislava: VVMZ, 2007, s. 37-39 [cit. 2021-02-23].

Dostupné z: https://web.vucke.sk/files/dokumenty/pub/regionalny_rozvoj/srv_ksk.pdf

62 KOLEKTÍV AUTOROV. Dôvod vypracovania Stratégie rozvoja vidieka KSK. Stratégia rozvoja vidieka Košického samosprávneho kraja [online]. Bratislava: VVMZ, 2007, s. 32 [cit. 2021-02-23]. Dostupné z: https://web.vucke.sk/files/dokumenty/pub/regionalny_rozvoj/srv_ksk.pdf

63 KOLEKTÍV AUTOROV. STRATEGICKÉ CIELE V ROZVOJI CYKLISTICKEJ DOPRAVY

A CYKLOTURISTIKY V KOŠICKOM SAMOSPRÁVNOM KRAJI. Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike [online]. Bratislava: Vydalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, 2015, s. 8 [cit. 2021-02-28]. Dostupné

z: https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/doprava-3/cyklisticka-doprava-a-cykloturistika/narodna-strategia- rozvoja-cyklistickej-dopravy-a-cykloturistiky-v-slovenskej-republike-7-8-mb-pdf

64 Tamtiež.