cestovného ruchu
Propagačná činnosť vo vzťahu k regiónu/kraju Čo udáva, ktoré atraktivity budú propagované?
Marketingové kampane, informačné centrum, suveníry, webová stránka, „newsletter“, sociálne siete (Facebook, Instagram, YouTube, Twitter), médiá (doma i v zahraničí), propagačné videá, brožúry, „press tripy“, „fam tripy“, veľtrhy a výstavy (doma i v zahraničí), rozvojové projekty, podpora podujatí, prehliadky mesta, spolupráca s letiskom Košice- propagovanie mesta v zahraničí.
Marketingové kampane, webová stránka, sociálne siete (Facebook, Instagram, YouTube), médiá, propagačné videá, brožúry, veľtrhy a výstavy (doma i v zahraničí), tvorba a podpora podujatí, podporné projekty, turistická karta, turistický autobus.
Ohľad na členov. Ohľad na domáceho
a zahraničného návštevníka, prispôsobovanie aktivít a obsahu.
Zemplínska OOCR
Webová stránka (nový web v procese), sociálne siete (v procese), nová identita regiónu- logo, reklamné predmety, web (v procese), online marketing (v procese), skladacia mapa (v procese), veľtrhy a výstavy (primárne doma).
Ohľad na členov, ohľad na
98
a orientácia na hlavne český trh, následne prípade poľský, a maďarský trh.
OOCR Gemer
(región Gemer)
Marketingové kampane, reklamné predmety, webová stránka,
„newsletter“, sociálne siete (Facebook, Instagram), médiá, propagačné videá, brožúry, tvorba a podpora podujatí, podpora projektov CR. predmety, webová stránka (doména pre destinačný obsah, doména pre aktivity KOCR, doména pre UNESCO do 100 min),
„newsletter“, sociálne siete (Facebook, Instagram, YouTube, LinkedIn, Twitter, Pinterest), médiá, mobilná aplikácia, vlastný podcast, propagačné videá, brožúry, „press tripy“, „fam tripy“, veľtrhy a výstavy (doma i v zahraničí), turistické vlaky,
rozvojové projekty, tvorba a podpora podujatí, podpora projektov CR, garant programu kultúrneho turizmu Terra Incognita.
Zdroj: vlastné spracovanie na základe riadených rozhovorov a údajov dostupných vo výročných správach uvedených organizácii z roku 2019.
99
Rozbor riadených rozhovorov a štúdium sekundárnych dát sa snažili takisto nadviazať na slabé stránky Košického kraja v spojitosti s propagáciou kraja, zmienené v strategickom dokumente Stratégia rozvoja cestovného ruchu v Košickom kraji do roku 2020 (publikovanom v r. 2015) a následne aj v odbornom článku Stav cestovného ruchu v Košickom kraji (publikovanom v r. 2018). Konkrétne sa jednalo o nadväznosť na tieto body uvedené v oboch zmienených dokumentoch:
• 1.) „Nedostatočná schopnosť podporných kultúrnych podujatí pritiahnuť celoslovenské, resp. medzinárodné publikum (nedostatočná úroveň organizácie, slabá koordinácia s ostatnými aktérmi v regióne, nízka informovanosť, nízka prepojenosť na služby v cestovnom ruchu);
• 2.) Neaktuálnosť mnohých informácií o ponuke produktov, služieb, aktivít.“202
V súlade s informáciami z riadených rozhovorov a voľne dostupných údajov KOCR a OOCR pôsobiacich v kraji, v Košickom kraji sa organizuje relatívne veľa podporných kultúrnych podujatí, z ktorých o niečo menej dokáže pritiahnuť medzinárodné, resp. národné publikum.
Čo sa týka návštevnosti týchto podujatí, možno povedať, že situácia sa zlepšuje predovšetkým vďaka činnosti KOCR a dotačnému programu Košického samosprávneho kraja- Terra Incognita, ktorý každý rok zverejní zoznam „Top“ podujatí, ktorým je venovaná špeciálna pozornosť. Priemerná návštevnosť „Top“ podujatí v roku 2019 stúpla oproti predošlému roku takmer o polovicu a dosiahla úroveň 99 300 návštevníkov, čo dokazuje snahu organizácii cestovného ruchu snahu zapracovať na definovanej slabej stránke. V spojitosti s bodom č.2, o probléme neaktuálnosti informácii nemožno hovoriť na úrovni celého kraja. O neaktuálnych informáciách ohľadom ponuky produktov, služieb a aktivít cestovného ruchu možno uvažovať v spojitosti s webovou stránkou Zemplínskej OOCR, ktorá sa ale v súčasnej dobe aktualizuje a pracuje sa na úplne novom vizuále a obsahu stránky, ktorá by mala byť funkčná do začiatku letnej sezóny 2021.
V spojitosti s výskumnou otázkou č. 3 spätou s touto a predošlou podkapitolou práce možno o činnosti KOCR a jednotlivých OOCR uskutočniť nasledujúce závery:
• V oblasti práce s potenciálom regiónov pre rozvoj cestovného ruchu a odstraňovania bariér jeho rozvoja jednotlivé KOCR a OOCR uskutočňujú
202 VARGOVÁ, Tünde Dzurov. Stav cestovného ruchu v Košickom kraji. Mladá veda [online]. Prešov:
UNIVERSUM-EU, 2018, 6(4), 1-16 [cit. 2020-11-10]. ISSN 1339-3189. Dostupné z: https://search-proquest-com.zdroje.vse.cz/docview/2088452514?accountid=17203
100
nasledujúce činnosti: snaha o rozvoj foriem cestovného ruchu, pre ktoré ma región predpoklady, snaha o tvorbu komplexných produktov cestovného ruchu, snaha o sieťovanie aktérov cestovného ruchu v regiónoch a kraji, poradenstvo svojim členom a budovanie povedomia o regióne (kraji);
• V oblasti rozvoja činnosti v súlade so strategickými dokumentami rozvoja na národnej, krajskej a regionálnej úrovni, pre KOCR a všetky OOCR platí, že sa pridŕžajú minimálne Stratégie rozvoja cestovného ruchu v Košickom kraji do roku 2020. Okrem tohto dokumentu sú to následne predovšetkým voľne dostupné strategické dokumenty určené pre jednotlivé regióny či interne spracované strategické dokumenty;
• V oblasti rozvoja činnosti v súlade s konceptom trvalej udržateľnosti cestovného ruchu si všetky zmieňované organizácie uvedomujú dôležitosť riadenia sa daným konceptom a do svojej činnosti ho implementujú prostredníctvom nasledovných aktivít:
účasť na vzdelávacích programoch a medzinárodných programoch zameraných na udržateľnosť, spolupráca s orgánmi ochrany prírody, investovanie do udržateľných produktov cestovného ruchu;
• V oblasti spolupráce na úrovni zmienených organizácii v kraji si taktiež všetky uvedomujú jej nevyhnutnosť, avšak v tomto smere je prehĺbenie spolupráce medzi jednotlivými OOCR pôsobiacimi v krajoch stále výzvou, na ktorej je potrebné pracovať.
Spolupráca medzi KOCR a jednotlivými OOCR je rozvinutejšia a prejavuje sa vo viacerých úrovniach. Výnimkou je slabá spolupráca medzi KOCR a OOCR Gemer, ktorá však nie je členom KOCR v dôsledku nevyhovujúcej legislatívy. V prípade novelizácie zákona o cestovnom ruchu a umožnení dvojitého členstva v krajských organizáciách však OOCR plánuje členstvo v Košickej OOCR;
• V oblasti zberu dát o návštevnosti a uskutočňovaní kvalitatívnych prieskumov návštevníkov za účelom efektívnejšej tvorby produktov cestovného ruchu, všetky organizácie označujú zmienenú činnosť za veľmi potrebnú, hoci väčšina OOCR (s výnimkou Košice-Turizmus OOCR) sa jej doposiaľ veľmi nevenovala predovšetkým z dôvodu absencie nástrojov či pracovných kapacít. KOCR je v tomto ohľade naopak pomerne aktívna, vedie si informačný systém, analýzy návštevnosti a kvalitatívne prieskumy návštevníkov. Významné je zistenie, že počnúc týmto rokom pracuje na zjednotení zberu dát v rámci všetkých regiónov v spolupráci s OOCR v kraji;
• V oblasti propagácie regiónov je nutné podotknúť, že ich šírka a kvalita je veľmi poznačená dĺžkou pôsobenia organizácii na trhu, finančnými prostriedkami
101
a personálnym zaistením. Propagačné aktivity na úrovni KOCR Košice Región Turizmus a Košice-Turizmus OOCR sú veľmi dobre rozvinuté, svoje oblasti pôsobnosti propagujú aktívne doma i v zahraničí. Jedná sa však o organizácie fungujúce od roku 2012 disponujúce stálou kvalitnou zamestnaneckou základňou. Propagačné aktivity ostatných OOCR sa rozvíjajú s ohľadom na dĺžku pôsobenia a pracovné sily (Zemplínska OOCR- personál: len výkonný riaditeľ, OOCR Spiš a Slovenský raj- personál: výkonná riaditeľka + externý asistent, OOCR Gemer- vznik v r. 2018).
V otázke zhodnotenia odbornosti respondentov, vedúcich pracovníkov OOCR, KOCR, resp.
pracovníkov priamo napojených na vedenie, preukazuje sa, že sa jedná o odborníkov v oblasti cestovného ruchu s bohatou praxou a ochotou podieľať sa na sústavnom rozvoji regiónov Košického kraja. Dané osoby svojou činnosťou a informáciami poskytnutými v riadených rozhovoroch preukazujú schopnosť orientovať sa v oblasti cestovného ruchu, sledovať nové trendy a flexibilne reagovať na potreby regiónov. Avšak, napriek priaznivému trendu v oblasti činnosti zmienených organizácii cestovného ruchu, existuje priestor pre návrhové opatrenia pre zlepšenie aktuálneho stavu, ktoré sú predstavené v kapitole č. 6.
5.3 SWOT analýza
Táto podkapitola je zameraná na identifikovanie silných stránok („Strengths”), slabých stránok („Weaknesses”), príležitostí („Opportunities”) a hrozieb („Threats”) jednotlivých regiónov Košického kraja- Košického, Spišského, Dolnozemplínskeho a Gemerského, a následne Košického kraja ako celku z pohľadu možností rozvoja cestovného ruchu. V prípade silných a slabých stránok sa jedná o vnútorné faktory ovplyvňujúce rozvoj cestovného ruchu, zatiaľ čo v prípade príležitostí a hrozieb ide o vonkajšie faktory vplývajúce na rozvoj cestovného ruchu. Uvedené SWOT analýzy sú sumárom vybraných podstatných silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb, na ktoré nadväzujú návrhové opatrenia vedúce k naplneniu cieľa diplomovej práce uvedené v nasledujúcej kapitole.
Tabuľka 11 znázorňuje SWOT analýzu Košického regiónu (okresy Košice, Košice-okolie) vychádzajúcu predovšetkým z vlastného prieskumu obsiahnutého v tretej, štvrtej a piatej kapitole tejto práce. Uvedené silné a slabé stránky súčasne potvrdzujú silné a slabé stránky regiónu identifikované v Stratégii rozvoja cestovného ruchu v Košickom kraji do roku 2020.
Medzi silné stránky, ktoré v menovanej stratégii identifikované neboli patrí skutočnosť, že v meste Košice sa medzičasom podarilo dobudovať 5-hviezdičkový hotel a okrem
102
„business“ hotelov a tradičných kongresových priestorov mesto disponuje aj niekoľkými alternatívnymi kongresovými priestormi, po ktorých v súčasnosti celosvetovo rastie dopyt.
Príležitosti a hrozby Košického regiónu sú výsledkom vlastného prieskumu, nakoľko v menovanej stratégii identifikované konkrétne pre Košický región nie sú.