2015 2016 2017 2018 2019 2020
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát Štatistického úradu Slovenskej republiky k 31. 3. 2021.
Vyťaženosť ubytovacích kapacít ubytovacích zariadení v Košickom kraji (hrubé využitie ubytovacích kapacít počítané na báze lôžok) je dlhodobo nízka na úrovni celého kraja,
78
pričom takmer vôbec nie sú vyťažené ubytovacie zariadenia v Dolnozemplínskom regióne, kde sa priemerná vyťaženosť v uplynulom období pohybovala na úrovni 4 %. a Gemerskom regióne, s priemernou vyťaženosťou 8 %. V prípade týchto regiónov však treba podotknúť, že sa jedná skôr o letné destinácie, resp. destinácie výrazne ovplyvnené sezónnosťou. Najlepšie vyťažené boli ubytovacie zariadenia Košického regiónu (s priemernou vyťaženosťou 15 %), a to vďaka vyššej vyťaženosti ubytovacích zariadení krajského mesta Košice.
Graf 8: Vyťaženosť ubytovacích zariadení Košického kraja
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát Štatistického úradu Slovenskej republiky k 31. 3. 2021.
Otázka tržieb za ubytovacie služby je na území Košického kraja v porovnaní so západnejšie situovanými krajmi z absolútneho hľadiska dlhodobo pomerne nelichotivá. Rok 2019 bol však pre Košický kraj veľmi pozitívnym v tomto ohľade, nakoľko tržby za ubytovacie služby vďaka významnému rastu návštevnosti a prenocovaní vzrástli oproti predchádzajúcemu roku takmer o polovicu. Naopak, rok 2020 sa v dôsledku pandémie ochorenia Covid-19 podpísal na výraznom poklese tržieb. Graf 9 znázorňuje vývoj tržieb za ubytovacie služby na úrovni krajov Slovenskej republiky.
0%
5%
10%
15%
20%
25%
2015 2016 2017 2018 2019 2020
Dolnozemplínsky Gemerský Košice - mesto Košice - okolie Spišský
79
Graf 9: Tržby (v Eur) za ubytovacie služby v krajoch Slovenskej republiky
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát Štatistického úradu Slovenskej republiky k 31. 3. 2021.
Tržby za stravovacie služby sú na tom celkovo lepšie, nakoľko sú generované nielen návštevníkmi, ale aj miestnym obyvateľstvom. Z pohľadu porovnania krajov, v Košickom kraji bolo možno badať výraznejší nárast tržieb v rámci celého Slovenska počnúc rokom, 2016, ktorý bol v otázke návštevnosti veľmi významný- letná sezóna v Košickom kraji bola z pohľadu počtu ubytovaných najúspešnejšia na úrovni celého Slovenska. Graf 10 zobrazuje vývoj tržieb za stravovacie služby na úrovni krajov Slovenskej republiky. Vyňatý je Bratislavský kraj, kde sú tržby neporovnateľne vyššie- dlhodobo sa pohybujú nad hranicou 300 000 000 Eur, v roku 2019 dosiahli úroveň vyše 500 000 000 Eur.
Graf 10: Tržby (v Eur) za stravovacie služby v krajoch Slovenskej republiky
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát Štatistického úradu Slovenskej republiky k 31. 3. 2021.
0
Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj
80
4.3 Zamestnanosť v cestovnom ruchu
Podiel zamestnanosti v cestovnom ruchu na celkovej zamestnanosti krajov Slovenskej republiky dlhodobo nepresahuje úroveň 7 %. Zamestnanosť v odvetví cestovného ruchu podľa kategorizácie Štatistického úradu Slovenskej republiky možno rozdeliť do kategórie Umenie, zábava a rekreácia a následne kategórie Ubytovacie a stravovacie služby. V spojitosti s počtom zamestnancov v odvetví Umenie, zábava a rekreácia, Košický kraj bol v poslednom období pomerne nízko pod priemerom krajov Slovenskej republiky, čo možno vysvetliť výškou mzdy v sektore, v týchto končinách. Celoslovenská priemerná mzda v tomto sektore dosiahla v sledovanom období v priemere úroveň 876 Eur oproti priemernej mzde vo všetkých sektoroch (1 112 Eur). Priemerná mzda v danom sektore v Košickom kraji bola v sledovanom období v priemere na úrovni 775 Eur oproti celoslovenskej mzde v sektore (876 Eur).[199] Počnúc rokom 2018 sa vďaka významnému zvýšeniu návštevnosti Košického kraja počet zamestnancov v sektore priblížil priemeru Slovenskej republiky. Graf 11 zobrazuje vývoj počtu zamestnancov v odvetví Umenie, zábava a rekreácia v Košickom kraji v porovnaní so celoslovenským priemerom.
Graf 11: Zamestnanci v odvetví Umenie, zábava a rekreácia v Košickom kraji
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát Štatistického úradu Slovenskej republiky k 31. 3. 2021.
Zamestnanie v odvetví ubytovacích a stravovacích služieb na úrovni Košického kraja bolo v porovnaní s ostatnými krajmi taktiež pomerne nepopulárne. Od roka 2018 však dôsledkom významného rastu návštevnosti a počtu prenocovaní došlo k významnému rastu zamestnaných
199 Demografia a sociálne štatistiky. Štatistický úrad Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, c2021 [cit. 2021-03-09]. Dostupné z: https://bit.ly/2OO3adt
0 500 1 000 1 500 2 000 2 500 3 000 3 500
2015 2016 2017 2018 2019
Košický kraj Priemer SR
81
v tomto sektore. Graf 12 zaznamenáva vývoj počtu zamestnancov v odvetví ubytovacích a stravovacích služieb na úrovni Košického kraja.
Graf 12: Zamestnanci v odvetví Ubytovacie a stravovacie služby v Košickom kraji
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát Štatistického úradu Slovenskej republiky k 31. 3. 2021.
Priemerná nominálna mzda v odvetví ubytovacích a stravovacích služieb na úrovni Východného Slovenska, kde je situovaný Košický kraj, je dlhodobo nižšia v porovnaní so mzdou s krajmi situovanými západnejšie. V uplynulom období bola priemerná nominálna mzda v danom sektore na Východnom Slovensku v priemere o 13 % nižšia než mzda na Západnom Slovensku. Aj v tomto odvetví sa potvrdzuje všeobecne platný fakt o výške mzdy- a síce, že platové podmienky v krajoch situovaných západnejšie od Košického kraja sú priaznivejšie, v dôsledku čoho mnohokrát dochádza k migrácii pracovníkov z Východného Slovenska ďalej na západ. Graf 13 zobrazuje vývoj priemernej nominálnej mzdy v odvetví Ubytovacie a stravovacie služby na úrovni Východného, Stredného a Západného Slovenska pre lepšiu prehľadnosť.
0 1 000 2 000 3 000 4 000 5 000 6 000
2015 2016 2017 2018 2019
Košický kraj Priemer SR
82
Graf 13: Priemerná nominálna mzda v odvetví Ubytovacie a stravovacie služby v Slovenskej republike
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát Štatistického úradu Slovenskej republiky k 31. 3. 2021.
Vo vzťahu k výskumnej otázke č. 2 viažucej sa k tejto kapitole práce možno zhrnúť stav cestovného ruchu v regiónoch Košického kraja nasledovne:
• Pozitívnym zistením je, že do roku 2020 poznačeného pandémiou ochorenia Covid-19 sa na území regiónov darilo zvyšovať počet návštevníkov i počet prenocovaní, tržby za stravovacie služby zaznamenali rastúci trend počnúc rokom 2016, tržby za ubytovacie zariadenia začali významne rásť v roku 2018. Obdobie od roku 2015 charakterizované každoročným rastom počtu návštevníkov i prenocovaní bolo výrazne ovplyvnené medzinárodným podujatím (Majstrovstvá sveta v hokeji 2019) situovaným v meste Košice a podpornými aktivitami zo strany KOCR Košice Región Turizmus.
• Negatívnym zistením je, že napriek sústavnému rastu návštevnosti a prenocovaní v regiónoch Košického kraja, je kraj až piatym najnavštevovanejším krajom spomedzi všetkých, ôsmich, krajov Slovenskej republiky, počet prenocovaní v kraji je najnižší spomedzi všetkých krajov, priemerná doba prenocovaní je taktiež nízka, a veľmi nízka je i vyťaženosť ubytovacích zariadení (predovšetkým v Dolnozemplínskom regióne- letnej destinácii a Gemerskom regióne- prevažne letnej destinácii, ktorá sa počas sezóny stýka s nedostatkom ubytovacích kapacít v blízkosti atraktivít cestovného ruchu, avšak celoročne s nízkou vyťaženosťou ubytovacích kapacít). Vo svetle týchto zistení sa potvrdzuje relevancia cieľa diplomovej práce. Nepriaznivým faktom je aj nižšie platové ohodnotenie v odvetviach cestovného ruchu na východe Slovenska, v dôsledku čoho dochádza k odlivu pracovnej sily ďalej na západ Slovenska alebo do zahraničia.
500 550 600 650 700 750 800 850
2015 2016 2017 2018 2019
Západné Slovensko Stredné Slovensko Východné slovensko Priemer SR
83
5 Analýza ponuky Košického kraja
Na ponuku cestovného ruchu Košického kraja a činnosť aktérov kraja vo vzťahu k rozvoju cestovného ruchu je nahliadané skrz rozbor primárnych údajov získaných kvalitatívnou metódou- riadenými rozhovormi so zástupcami oblastných organizácii cestovného ruchu v regióne (ďalej OOCR) a krajskou organizáciou cestovného ruchu (ďalej KOCR) v Košickom kraji. Následne je nahliadané na propagačnú činnosť týchto aktérov skrz analýzu sekundárnych dát a informácii získaných z riadených rozhovorov. V týchto častiach práca poskytuje odpoveď na výskumnú otázku č. 3 v znení: Ako aktéri cestovného ruchu v regiónoch Košického kraja, OOCR a KOCR, pracujú na rozvoji odvetvia? Záverom je uvedená SWOT analýza- analýza silných stránok, slabých stránok, príležitostí a hrozieb Košického kraja i regiónov Košického kraja, od ktorej sa odvíjajú návrhové opatrenia vedúce k dosiahnutiu cieľa práce uvedené v nasledujúcej kapitole.
5.1 Riadené rozhovory s organizáciami cestovného ruchu v Košickom kraji
Riadené rozhovory boli primárne vedené za účelom preskúmania činnosti 200 OOCR jednotlivých regiónov Košického kraja a KOCR, a zároveň za sekundárnym účelom získania pohľadu respondentov na potenciál územia pre rozvoj cestovného ruchu, vývoj cestovného ruchu za posledné roky a možnosť zvýšenia návštevnosti a priemernej dĺžky pobytu v destinácii. Realizácia rozhovorov so zástupcami inštitúcii Košice-Turizmus OOCR, OOCR Slovenský raj a Spiš, Zemplínska OOCR, OOCR Gemer a KOCR Košice Región Turizmus prebehla vo februári a marci 2021 formou online schôdzok a e-mailovej komunikácie. Respondentom bolo položených 13 predom pripravených otázok otvoreného charakteru, čím chcela autorka práce získať komplexnejšie odpovede. Respondenti boli taktiež požiadaní o abstrahovanie od krízy spojenej s pandémiou ochorenia Covid-19 (s výnimkou jednej otázky), nakoľko zámerom práce bolo preskúmať tendenciu vývoja odvetvia cestovného ruchu v kraji odhliadnuc od „tretej sily“, ktorá zasiahla celý svet. Hoci KOCR a OOCR pôsobiace v regiónoch nie sú jedinými aktérmi rozvoja cestovného ruchu v kraji, autorka práce sa na nich zameriava z dôvodu ich priameho napojenia na Ministerstvo dopravy a výstavby
200 Poznámka autorky: Otázky kladené za účelom preskúmania činnosti jednotlivých OOCR a KOCR nadväzujú sčasti aj na SWOT analýzy (konkrétne slabé stránky) spracované v Stratégii cestovného ruchu v Košickom kraji do roku 2020 a v odbornom článku pod názvom Stav cestovného ruchu v Košickom kraji vydanom v r. 2017.
84
Slovenskej republiky, kam spadá aj sektor cestovného ruchu, a z dôvodu ich širokých kompetencií vo vzťahu k riadeniu a rozvíjaniu cestovného ruchu v oblasti. Získané odpovede respondentov môžu do istej miery vykazovať prvky subjektivity, avšak fakt, že sa jednalo o respondentov z radu výkonných riaditeľov organizácii alebo zástupcov organizácii úzko napojených na vedenie, a súčasne fakt, že oslovení respondenti sú odborníkmi s dlhoročnou praxou v oblasti rozvoja cestovného ruchu, rozhovorom dodáva objektívny charakter.
Konkrétna podoba otázok položených zástupcom OOCR v kraji je k nahliadnutiu v Prílohe A, otázky položené košickej KOCR sú k dispozícii v Prílohe B.
5.1.1 Rozbor odpovedí
Odpovede za Košice-Turizmus OOCR (pole pôsobnosti: mesto Košice) poskytla Ing.
Veronika Holečková, manažérka medzinárodných a vonkajších vzťahov venujúca sa prezentácii destinácie Košice na domácich i zahraničných trhoch a veľtrhoch, výstavám, organizácii infociest, komunikácii s médiami, projektovému a produktovému manažmentu a podpore členských subjektov klastra Košice-Turizmus pri tvorbe produktov. Respondentka sa v oblasti cestovného ruchu pohybuje od roku 2010, v organizácií pôsobí od roku 2015.
V prvom rade bolo cieľom získať pohľad respondentky na primárnu a sekundárnu ponuku cestovného ruchu Košického regiónu. Podľa respondentky má primárna a sekundárna ponuka Košického regiónu (predovšetkým danom mestom Košice) obrovský potenciál (mesto má za sebou bohatú históriu, dominuje druhými najväčšími mestskými lesmi v Strednej Európe, ponúka 18 UNESCO pamiatok do 100 min cesty, disponuje splavnou riekou Hornád, má výhodnú polohu v blízkosti hraníc s Maďarskom, Poľskom a Ukrajinou, atď.) Z pohľadu sekundárnej ponuky, gro cestovného ruchu tvorí podľa respondentky dopravná infraštruktúra.
Devízou je medzinárodné letisko zabezpečujúce prepojenie takmer na celý svet. Problémom je skôr chýbajúce diaľničné prepojenie na hlavné mesto, hoci železničné spojenie je pomerne rýchle a pohodlné. Dopravná infraštruktúra je existujúca a rozvinutá, avšak, podľa respondentky je potrebné „podchytiť dopravcov, aby do regiónu neprichádzali a neodchádzali, ale pôsobili tu stabilne.“ Pokrytie ubytovacími zariadeniami je dostatočné a jedná sa o zariadenia rôznych kategórií, v súčasnosti sa buduje 5-hviezdičkový hotel, ktorý by mohol byť zaujímavý z hľadiska kongresového cestovného ruchu, nakoľko o Košice je pomerne veľký záujem v spojitosti s kongresmi. Čo takmer absentuje z pohľadu infraštruktúry cestovného ruchu sú „incomingové“ cestovné kancelárie, ktorých je len zopár.
85
Na druhej strane však dopyt po MICE aktivitách nie je tak veľký a pravidelný, aby z toho takéto kancelárie dokázali vyžiť.
Nasledovala otázka zhodnotenia vývoja cestovného ruchu v regióne v horizonte uplynulých 5 rokov, kde respondentka ozrejmila pozitívny trend v oblasti rozvoja cestovného ruchu v regióne, predovšetkým v meste Košice. Spomenula určité medzníky, ktoré podporili rozvoj sektoru cestovného ruchu, ktorými bolo získanie titulov: Európskeho hlavného mesta kultúry (2013), Európskeho hlavného mesta športu (2016), Kreatívneho mesta mediálneho umenia UNESCO (2017) , Európskeho hlavného mesta dobrovoľníctva (2019) a súčasne uskutočnenie športového podujatia svetového významu- Majstrovstiev sveta v hokeji (2019).
Tieto udalosti ukázali Košice ako kreatívne mesto disponujúce ponukou cestovného ruchu nielen pre domáce obyvateľstvo, ale taktiež pre návštevníkov. Napriek pozitívnemu trendu v rozvoji respondentka identifikovala niekoľko bariér, ktoré mu do istej miery bránia. Boli nimi: mentálne bariéry návštevníkov, ktorí podľa prieskumov organizácie najčastejšie uvádzajú, že sú pre nich Košice ďaleko a nevedia si predstaviť, čo by tam robili; a všeobecne sa objavujúci problém destinácii v oblasti ich prezentovania (každoročne meniaca sa hlavná téma prezentácie, ktorá vytvára chaotický imidž v mysliach návštevníkov). Na zmienených bariérach však organizácia pracuje a to konkrétne napr. vytvorením jednotnej dlhodobej marketingovej stratégie pre mesto Košice, ktorá má reflektovať túžbu návštevníkov po zážitkoch a spomienkach spojených s cestovaním. Z ďalších aktivít zameraných na odstraňovanie bariér a rozvíjanie potenciálu oblasti je to zo strany organizácie čiastočné zastrešovanie „Convention Bureau“, snaha rozvíjať imidž Košíc ako kreatívneho mesta.
Činnosť organizácie vychádza podľa slov respondentky zo Stratégie rozvoja cestovného ruchu v Košickom kraji do roku 2020, Marketingovej stratégie SACR na roky 2014-2020, strategických dokumentov vytvorených košickou KOCR a interných strategických dokumentov. Pri rozvoji cestovného ruchu berie organizácia do úvahy koncept trvalej udržateľnosti, a to účasťou na zaujímavých projektoch a programoch (aktuálne: vzdelávací program zameraný na koncept udržateľnosti a certifikačné štandardy, v minulosti:
medzinárodný projekt zameraný na transformačný turizmus). V súlade s odpoveďou respondentky si organizácia uvedomuje dôležitosť spolupráce s KOCR, a preto s ňou spolupracuje na viacerých úrovniach (spoločná propagácia na zahraničných veľtrhoch a výstavách, spoločné infocesty a niektoré marketingové kampane, spolupráca na tvorbe strategického smerovania a zjednotenia zberu dát). S jednotlivými OOCR v kraji
86
sa organizácia stretáva na spoločných poradách či vzdelávacích aktivitách. Z pohľadu zberu dát o návštevnosti organizácia vykonáva sezónne ankety pre spoznanie zloženia návštevníkov, ich účelu cesty a formy ubytovania. Ankety zohrávajú významnú rolu pri stanovení aktivít organizácie a snahe o zvýšenie návštevnosti a predĺženiu priemernej doby pobytu v meste.
Pre prilákanie domácich i zahraničných návštevníkov a ich motivovanie k predĺženiu pobytu v regióne je podľa respondentky taktiež nevyhnutná celonárodná propagácia krajiny v zahraničí, vytvorenie bohatej a atraktívnej ponuky vrátane balíkov služieb, informovanie návštevníkov o ponuke destinácie (itineráre, tipy na výlety v okolí apod.).
Záverom rozhovoru bola respondenta požiadaná o ozrejmenie dopadov krízy spojenej s pandémiou ochorenia Covid-19 na cestovnom ruchu Košického regiónu. Z negatívnych dopadov sa jednalo o: pokles návštevnosti o 57 % (rok 2020), pokles prenocovaní o 55 % (horšie na tom boli hotely zamerané na business klientelu). Z pozitívnych dopadov šlo o: rast počtu domácich návštevníkov, kreatívne zmeny v poskytovaných službách, zavedenie dvoch nových leteckých liniek na medzinárodnom letisku.
Odpovede za OOCR Slovenský raj a Spiš (pole pôsobnosti: región Spiš a Slovenský raj) poskytol Mgr. Martin Pižem venujúci sa úlohám v oblasti online marketingu, komunikácie s verejnosťou, členmi OOCR a partnermi, a tvorbe textov pre printové materiály OOCR.
V organizácii pôsobí od roku 2017, kedy zastával funkciu marketingového manažéra. Po roku 2018 prešiel na externú výpomoc v organizácií.
Počnúc pohľadom respondenta na primárnu a sekundárnu ponuku Spišského regiónu, podľa jeho slov má destinácia Slovenský raj a Južný Spiš mimoriadne vysoký potenciál, čo sa týka prírodného dedičstva (rokliny Slovenského raja, vodné plochy potenciálne využiteľné pre rekreáciu,...) i kultúrno-historického dedičstva (tradičný folklór, UNESCO pamiatky, dedičstvo baníctva a mnohé iné). Sekundárnu ponuku hodnotí respondent ako rastúcu v rámci štruktúry a zastúpenia služieb, a zlepšujúcu sa v oblasti kvality poskytovaných služieb.
Vývoj cestovného ruchu v Spišskom regióne v horizonte uplynulých 5 rokov sa podľa respondenta niesol v pozitívnom duchu. Rástol počet návštevníkov, počet prenocovaní i celkových pozitívnych ekonomických výsledkov. Návštevnosť sa dostala až na takú úroveň, že pre región začala byť otázka udržateľnosti destinácie a dopadu turizmu na životné prostredie veľmi aktuálnou témou. Identifikované boli aj určité bariéry rozvoja resp. určitý priestor
87
pre zlepšenie, kam respondent zaradil: kvalitu a štruktúru poskytovaných služieb, dosah marketingových aktivít, dopravnú dostupnosť destinácie a negatívne prejavy sezónnosti.
Činnosť organizácie sa podľa slov respondenta inšpiruje nasledovnými strategickými dokumentami: Plán rozvoja destinácií v pôsobnosti OOCR Slovenský raj & Spiš na roky 2016 – 2018 (2020), Stratégia rozvoja územia Slovenský raj s dôrazom na rozvoj cestovného ruchu na obdobie rokov 2015 – 2020 (výhľadovo 2025), Marketingová stratégia destinácie Slovenský raj, Stratégia rozvoja cestovného ruchu na Slovensku do roku 2020. Koncept trvalej udržateľnosti má organizácia na zreteli tým spôsobom, že spolupracuje s orgánmi ochrany prírody, ktoré pripomienkujú a usmerňujú jej činnosť za účelom minimalizovania negatívnych dopadov na prírodu. Organizácia taktiež spolupracuje s košickou KOCR a to konkrétne na marketingových kampaniach týkajúcich sa Spišského regiónu a pri zavádzaní nových produktov cestovného ruchu. Intenzívnejšia spolupráca s ostatnými OOCR v kraji je podľa respondenta výzvou do budúcna. Podľa jeho slov je žiadúce hľadať súlad a synergiu v ich aktivitách rôzneho charakteru (sezónne športové aktivity, poznávacie cesty, regionálna značka pre lokálnych remeselných producentov, spoločný postup propagovania destinácií).
V spojitosti s vedením si štatistík návštevnosti a profilov návštevníkov, respondent ozrejmil, že organizácia pracuje so štatistikami a profilmi návštevníkov získanými od turistických informačných centier v regióne, s výsledkami sčítania návštevníkov Slovenského raja, ktoré vykonáva Správa NP Slovenský raj, a údajmi poskytovanými Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Vlastné štatistiky návštevnosti a profily návštevníkov Spišského regiónu za účelom efektívnejšej propagácie a tvorby produktov cestovného ruchu si organizácia nevedie, nakoľko na to nemá kapacity ani nástroje.
Pre prilákanie domácich i zahraničných návštevníkov a motiváciu k predĺženiu pobytu je podľa respondenta kľúčových niekoľko prvkov: poskytnúť návštevníkom autentický zážitok skrz ponuky produktov a služieb typických pre región, dbať na kvalitu poskytovaných služieb, nadviazať marketingové aktivity na danú ponuku. Príkladom aktivít, ktoré robí OOCR Slovenský raj & Spiš pre dosiahnutie tohto cieľa je poskytovanie Turistickej karty Slovenská raj & Spiš (dostanú ju zdarma v partnerských ubytovacích zariadeniach) návštevníkom. Vďaka karte dostávajú zľavy na turistické služby v regióne počas ich pobytu.
88
Kríza spojená s pandémiou ochorenia Covid-19 sa podľa respondenta v región spôsobila úplnú zmenu štruktúry návštevníkov (drvivá väčšina domáci návštevníci), zmenu dopytu po produktoch a službách cestovného ruchu (prechod na individuálne pohybové aktivity v prírode, nárast cykloturistiky a bežeckého lyžovania), utlmenie zariadení cestovného ruchu, ktoré môže do budúcna spôsobiť odliv kvalifikovanej pracovnej sily v službách cestovného ruchu.
Odpovede za Zemplínsku OOCR (pole pôsobnosti: región Dolný Zemplín) poskytol pán Patrik Cimprich, výkonný riaditeľ organizácie od roku 2019. V minulosti sa v rámci odboru
Odpovede za Zemplínsku OOCR (pole pôsobnosti: región Dolný Zemplín) poskytol pán Patrik Cimprich, výkonný riaditeľ organizácie od roku 2019. V minulosti sa v rámci odboru