Gemerský región

Z hľadiska Košického kraja, sa v prípade Gemerského regiónu jedná len o územie Horného Gemera tvorené okresom Rožňava. V súlade s dokumentom Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike sú v Gemerskom regióne definované nasledujúce strednodobé regióny cestovného ruchu: Jaskyňa Domica s presahom na Aggtelek (lokalita v Maďarsku), Rožňava a okolie s pamiatkami; a dlhodobé regióny cestovného ruchu: Slovenský kras s presahom na Maďarsko. Počnúc primárnou ponukou cestovného ruchu, Gemerský región (resp. Horný Gemer) sa rozprestiera na území okresu Rožňava s rozlohou 1 173 km².

Okres Rožňava sa rozprestiera na juhovýchode Slovenska. Z hľadiska prírodných podmienok, územím okresu sa tiahne pohorie Slovenské rudohorie, v južnej časti okresu je situované krasové územie Slovenský kras, ktoré je vyhlásené národným parkom. Územie národného parku ukrýva veľké prírodné bohatstvo v podobe závrtov, škrapov, jaskýň, priepastí apod.

Hojne sa tu vyskytujú takisto doliny a tiesňavy. Medzi vyhľadávané prírodné atraktivity patrí Zádielska tiesňava (NPR), priepasť Zvonivá jama, Silická jaskyňa. Významnými sprístupnenými jaskyňami sú Jaskyňa Domica (UNESCO pamiatka), Ochtinská aragonitová jaskyňa (UNESCO pamiatka), Krásnohorská jaskyňa (UNESCO pamiatka) a Gombasecká jaskyňa. Okrem spomenutej Zádielskej tiesňavy sa tu nachádza viacero národných prírodných rezervácii, ako napr. Brzotínske skaly, Domické škrapy či Kečovské škrapy. Z prírodných rezervácii sú to napr. Gerlašské skaly alebo Kráľova studňa a z prírodných pamiatok napr.

Jovické rašelinisko a Meliatsky profil. Na severe okres zasahuje do národného parku Slovenský raj. Okresom preteká rieka Slaná a tiahne sa ním niekoľko turistických trás.^[178]

Klimatické pomery Gemerského regiónu sú ovplyvnené jeho polohou. Na území NP Slovenský kras je podnebie suchšie s teplotami do 20°C v lete a 2°C v zime. NP Slovenský raj je charakteristický nízkymi priemernými teplotami do 6 °C. Priemerné teploty v okresnom meste Rožňava obkolesenom pohoriami dosahujú maximálne 25°C v letnom a 3°C v zimnom období. Flóra a fauna je reprezentovaná zaujímavými druhmi vyskytujúcimi sa v národných parkoch zasahujúcich do okresu. Z hľadiska NP Slovenský kras sa v prípade flóry jedná napr.

o endemické druhy charakteristické pre toto krasové územie. Za ne je považovaná

178 MESTO ROŽŇAVA. Základná charakteristika mesta. Výročná správa mesta a za konsolidovaný celok mesta Rožňava za rok 2015 [online]. Rožňava: Mesto Rožňava, 2016, s. 5 [cit. 2021-03-23]. Dostupné z:

https://bit.ly/3tO8OLO; Horný Gemer. In: Facebook [online]. Rožňava: Horný gemer, c2021 [cit. 2021-03-23].

Dostupné z: https://www.facebook.com/hornygemer.okolie/; NP Slovenský kras. Gemerský región [online].

Košice: Gemerský región, c2014 [cit. 2021-03-24]. Dostupné z: https://gemersky-region-fauna-a-flora.webnode.sk/turisticke-zaujimavosti-zivej-prirody/narodne-parky/np-slovensk-kras/

64

tzv. chudôbka drsnoplodá Klášterského. Ďalšími významnými zástupcami rastlinstva je napr. chrastavec slovenský, poniklec stredný či šafrán spišský. Naopak najviac zastúpené sú druhy ako napr. astra spišská, cesnak žltý, ďatelinovec bylinný a ďalšie. Fauna je príznačná stepnými a lesostepnými druhmi živočíchov. Vyskytuje sa tu napr. vzácna sága stepná či modlivka zelená. Z plazov je to napr. jašterica zelená, z hadov užovka stromová. Vtákov zastupuje strnádka ciavá a iné. Rastlinstvo a živočíšstvo národného parku Slovenský raj je charakterizované v časti primárnej ponuky Spišského regiónu.^[179]

Kultúrno-historické podmienky v Gemerskom regióne sú veľmi dobré napriek tomu, že územie Horného Gemera zahŕňa len jeden okres. „Okresné mesto Rožňava leží na križovatke tematických ciest Gotickej a Železnej, s možnosťou napojiť sa aj na Vínnu cestu.“¹⁸⁰ Medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky oblasti patria: historické jadro mesta Rožňava, gotický katedrálny kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia, strážny Hrad Krásna Hôrka, kaštieľ Betliar, ruina stredovekého kostola v Lúčke, gotické evanjelické kostoly v Štítniku a Plešivci, zrúcanina Turnianskeho hradu. V meste sa nachádza takisto Banícke múzeum. Unikátne na Hornom Gemeri sú aj technické pamiatky, ako napr. Slavošovský tunel, Hermesova studňa či vysoká pec Huta Etelka. Organizované podujatia sú usporadúvané predovšetkým v okresnom meste Rožňava. Medzi najvýznamnejšie patria: Dni mesta Rožňava, Rožňavská hudobná jar, Rožňavský jarmok, Vianočný koncert detských zborov, Celoslovenské stretnutie maďarských pedagógov a ďalšie.^[181,182]

Podstatnými objektívnymi selektívnymi podmienkami pre rozvoj cestovného ruchu v oblasti Horného Gemera sú miestne demografické a sociálne, a ekonomické podmienky. V spojitosti s demografickým a sociálnym hľadiskom, obyvateľstvo Gemerského regiónu z pohľadu Košického kraja dosiahlo ku koncu roka počet obyvateľov 61 944. Počet obyvateľov v okrese Rožňava má dlhodobo klesajúcu tendenciu v dôsledku dlhoročného trendu migrácie

179 NP Slovenský kras. Gemerský región [online]. Košice: Gemerský región, c2014 [cit. 2021-03-24]. Dostupné z: https://gemersky-region-fauna-a-flora.webnode.sk/turisticke-zaujimavosti-zivej-prirody/narodne-parky/np-slovensk-kras/; Počasie Blue [online]. Švajčiarsko: meteoblue, c2006-2021 [cit. 2021-03-15]. Dostupné z: https://bit.ly/38JgxCy; Príroda. Národný park Slovenský kras [online]. Slovenský kras: Národný park Slovenský kras, c2021 [cit. 2021-03-24]. Dostupné z: http://npslovenskykras.sopsr.sk/priroda/

180 KOLEKTÍV AUTOROV. Program 2: Cestovný ruch a kultúra. Stratégia rozvoja mesta Rožňava 2015 – 2022 a mechanizmus jej realizácie [online]. Košice: Karpatský rozvojový inštitút, 2015, s. 20 [cit. 2021-03-01].

Dostupné z: https://www.roznava.sk/uploads/files/Strategia_Roznava%202020-2022.pdf

181 Horný Gemer. In: Facebook [online]. Rožňava: Horný gemer, c2021 [cit. 2021-03-23]. Dostupné z: https://www.facebook.com/hornygemer.okolie/

182 Rožňava. Travel to Slovakia Good idea [online]. Bratislava: SACR, c2005-2015 [cit. 2021-03-24]. Dostupné z: https://slovakia.travel/roznava

65

obyvateľstva za prácou do iných miest Slovenska či za hranice krajiny. Hustota obyvateľstva v okrese je 52,87 obyvateľa/1km² . Prevažuje obyvateľstvo v produktívnom veku, pričom počet žien mierne prevyšuje počet mužov. Z pohľadu národností je najzastúpenejšia slovenská, následne maďarská a rómska národnosť.^[183,184]

Ekonomické podmienky Gemerského regiónu (Horného Gemera) sa vyznačujú dlhodobo vysokou mierou nezamestnanosti v tu spadajúcom okrese. Okres Rožňava sa dlhodobo radí medzi okresy s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku. K danému faktu výrazne prispieva vysoká koncentrácia občanov z marginalizovaných rómskych komunít, ktorí sú častokrát neuplatniteľní na trhu práce v dôsledku nedostačujúceho vzdelania. Ďalšími príčinami nezamestnanosti je „nevyvážený hospodársky rozvoj, nedostatok kapitálových zdrojov, nevyhovujúca demografická štruktúra, nízka kvalifikačná úroveň obyvateľstva a odliv kvalifikovanej pracovnej sily z okresu.“ ¹⁸⁵ Vývoj nezamestnanosti počas uplynulých rokov vyzeral v posledných rokoch relatívne priaznivo v tom zmysle, že výška nezamestnanosti postupne klesala, hoci stále dosahovala vysoké hodnoty. V roku 2020 však dôsledkom krízy spojenej s pandémiou ochorenia Covid-19 poskočila z hodnoty 12,14 % na hodnotu 15,8 %.

Priemerná hrubá mesačná mzda dosiahla v roku 2019 hodnotu 1 061 Eur (ženy: 966, muži: 1 148 ). V otázke hospodárstva, najvýznamnejšími zamestnávateľmi v okrese sú spoločnosti GEMTEX a.s., AGROTRADE GROUP spol. s r. o., Spoločnosť Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a.s., Mesto Rožňava.^[186,187]

Sekundárna ponuka cestovného ruchu Gemerského regiónu je z pohľadu supraštruktúry cestovného ruchu daná ubytovacími a stravovacími zariadeniami na území okresu Rožňava.

Počet ubytovacích zariadení ¹⁸⁸ v okrese sa počas posledných rokov pohyboval

183 Demografia a sociálne štatistiky. Štatistický úrad Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, c2021 [cit. 2021-03-09]. Dostupné z: https://bit.ly/2OO3adt

184 ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Obyvateľstvo podľa národnosti k 31. 12. Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2020 [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2021, s. 60 [cit. 2021-03-17].

Dostupné z: doi:978-80-8121-822-4

185 Analýza nepriaznivého hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho stavu okresu Rožňava. Akčný plán rozvoja okresu Rožňava [online]. Rožňava: Mesto Rožňava, 2015, s. 3 [cit. 2021-03-24]. Dostupné z:

https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1128/akcny_plan_rozvoja_okresu_roznava_po_kontrole.pdf

186 ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Priemerná hrubá nominálna mesačná mzda

zamestnanca podľa pohlavia. Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2020 [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2021, s. 106 [cit. 2021-03-17]. Dostupné z: doi:978-80-8121-822-4

187 MESTO ROŽŇAVA. Základná charakteristika mesta. Výročná správa mesta a za konsolidovaný celok mesta Rožňava za rok 2015 [online]. Rožňava: Mesto Rožňava, 2016, , 6 [cit. 2021-03-23]. Dostupné

z: https://bit.ly/3tO8OLO

188 Poznámka autorky: Štatistický úrad Slovenskej republiky definuje ubytovacie zariadenia nasledovne:

„Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu sú zariadenia, ktoré pravidelne (alebo príležitostne) poskytujú prechodné ubytovanie návštevníkom. Patria sem hotely, botely, motely, penzióny, turistické ubytovne, chatové

66

medzi hodnotami 59-71, ku koncu roka 2019 to bolo 71 ubytovacích zariadení. Ubytovacie zariadenia sú prevažne koncentrované v okresnom meste Rožňava. Nachádza sa tu niekoľko penziónov a hotelov. Medzi najlepšie¹⁸⁹ hodnotenými sa vyskytujú: Penzión Skalná ruža, Penzión TKM Betliar, Penzión Luxury, Hotel Čierny orol. Oblasťou s najväčším počtom stravovacích zariadení je takisto okresné mesto Rožňava. Medzi najlepšie¹⁹⁰ hodnotené prevádzky patrí napr.: reštaurácia Tri ruže, Apetit reštaurácia a reštaurácia Vietown.^[191]

Infraštruktúra cestovného ruchu je rozvinutá v okresnom meste Rožňava. Nachádzajú sa tu inštitúcie orientujúce sa na projekty v oblasti rozvoja cestovného ruchu (napr. RRA, RPIC). V okresnom meste Rožňava majú zastúpenie cestovné agentúry, hoci absentujú

„incomingové“ CK či CA a je tu situovaná aj turistická informačná kancelária.^[192,193]

Všeobecná infraštruktúra okresu Rožňava sa vyznačuje niekoľkými nedostatkami. V oblasti vzdelávania ide o nesúlad medzi poskytovanými študijnými odbormi a potrebami trhu práce.

Ďalším nedostatkom je, že okres síce disponuje školskými a predškolskými zariadeniami, avšak vznikla potreba ich rekonštrukcie, a to nielen nich, ale rovnako tak aj nim prislúchajúcich školských športovísk. V spojitosti so zdravotníckou infraštruktúrou, tu poskytované zdravotnícke služby obyvateľom sú hodnotené ako slabé a na nedostatočnej úrovni. Nedostatky sú takisto evidované v oblasti technickej a zelenej infraštruktúry- okres Rožňava je známy vysokým rizikom výskytu povodní, avšak absentujúcimi protipovodňovými opatreniami.

V okrese sa nachádza niekoľko nelegálnych skládok odpadu a jeho separovanie nie je dostatočne rozšírené. Veľké množstvo verejných budov je z energetického hľadiska na nevyhovujúcej úrovni- nie sú energeticky efektívne. V otázke dopravnej infraštruktúry sa okres stýka s problémom dostupnosti. Je málo prepojený s ostatnými regiónmi, čo sťažuje

osady, kempingy, ostatné hromadné zariadenia a ubytovanie na súkromí. Za ubytovacie zariadenie v chatových osadách a kempingoch sa nepovažujú jednotlivé chaty, zruby alebo stany prevádzkovateľa, ale iba chatové osady a kempingy ako celky.“

189 Autorská poznámka: Uvedené ubytovacie zariadenia majú najlepšie recenzie od klientov, uvedené na portáli Google k 24.03.2021

190 Autorská poznámka: Uvedené stravovacie zariadenia majú najlepšie recenzie od klientov, uvedené na portáli Google k 24.03.2021

191 ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Ubytovacie zariadenia k 31. 12. Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2020 [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2021, s. 330 [cit. 2021-03-17].

Dostupné z: doi:978-80-8121-822-4

192 KOLEKTÍV AUTOROV. Východiská pre Stratégiu rozvoja mesta Rožňava 2015 – 2022. Stratégia rozvoja mesta Rožňava 2015 – 2022 a mechanizmus jej realizácie [online]. Košice: Karpatský rozvojový inštitút, 2015, s. 8-20 [cit. 2021-03-01].

193 Zhodnotenie rozvojového potenciálu okresu Rožňava. Akčný plán rozvoja okresu Rožňava [online]. Rožňava:

Mesto Rožňava, 2015, s. 8-11 [cit. 2021-03-24]. Dostupné z:

https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1128/akcny_plan_rozvoja_okresu_roznava_po_kontrole.pdf

67

mobilitu jednak obyvateľov a jednak potencionálnych návštevníkov. Zelená infraštruktúra v okrese eviduje nedostatky v rámci separovania odpadu a starostlivosti o zeleň. Ohľadom kultúrneho vyžitia, mesto Rožňava sa vyznačuje existenciou inštitúcií zameraných na rozvoj kultúry v oblasti. V spojitosti so športovo-relaxačnými zariadeniami, okres disponuje športoviskami a športovými zariadeniami, mnohé z nich však vyžadujú rekonštrukciu a rovnako žiadúce by bolo dobudovanie siete športovísk. Obyvatelia okresného mesta Rožňava negatívne hodnotia absenciu krytej plavárne a uvítali by vytvorenie športovo-relaxačných zón v meste. Pozitívom sú novo vybudované cyklotrasy.^[194,195]

V spojitosti s výskumnou otázkou č. 1 viažucou sa k tejto kapitole práce možno záverom zhodnotiť, že regióny Košického kraja dominujú z pohľadu primárnej ponuky veľmi dobrými podmienkami pre rozvoj cestovného ruchu. Oplývajú významným prírodným i kultúrno-historickým bohatstvom. Z pohľadu sekundárnej ponuky sú na tom však o niečo horšie. Supraštruktúra cestovného ruchu, infraštruktúra cestovného ruchu aj všeobecná infraštruktúra je najlepšie rozvinutá vo väčších mestách. Zhrnutie pozitív a negatív jednotlivých regiónov zobrazuje Tabuľka 4.

Tabuľka 4: Sumár pozitív a negatív v regiónoch Košického kraja

Pozitíva Negatíva

195 KOLEKTÍV AUTOROV. Sumárne vyhodnotenie komunikácie s verejnosťou. Stratégia rozvoja mesta Rožňava 2015 – 2022 a mechanizmus jej realizácie [online]. Košice: Karpatský rozvojový inštitút, 2015, s. 58-63 [cit. 2021-03-01].

196 Poznámka autorky: MRK- marginalizované rómske komunity

68

69

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov v kapitole 3.

70

4 Stav cestovného ruchu v regiónoch Košického kraja

Kapitola hodnotiaca výkonnosť odvetvia cestovného ruchu skrz vybrané ukazovatele je nadviazaním na zistenia najaktuálnejšej práce s relevantným zameraním s názvom Stav cestovného ruchu v Košickom kraji (publikovanej v roku 2018), v súlade s ktorou „bol Košický kraj v roku 2017 i minulých rokoch atraktívnou destináciou cestovného ruchu pre domácich návštevníkov.“¹⁹⁷ Kapitola poskytuje náhľad na stav cestovného ruchu v regiónoch Košického kraja a v kraji ako celku prostredníctvom zhodnotenia návštevnosti, počtu, vyťaženosti, tržieb ubytovacích zariadení a zamestnanosti v cestovnom ruchu počnúc rokom 2015. Cieľom kapitoly je zodpovedať výskumnú otázku č. 2 v nasledujúcom znení: Aký je súčasný stav cestovného ruchu v regiónoch Košického kraja? Napriek tomu, že kapitola do istej miery zohľadňuje i dopad pandémie ochorenia Covid-19, hlavná pozornosť je venovaná vývoju a stavu odvetvia nezávisle od krízy, ktorá zasiahla celý svet.