Regióny a subregióny cestovného ruchu v Košickom kraji

Región cestovného ruchu Strednodobé subregióny Dlhodobé subregióny Košický región Košice a okolie Slovenský kras- Zádielska

dolina a okolie Spišský región Slovenský raj; Sústredenie

pamiatok UNESCO- medzinárodný význam;

Krompachy-Plejsy- zjazdové lyžovanie

Dolnozemplínsky región Zemplínska šírava – vodná plocha s národným,

Gemerský región Lokalita jaskyňa Domica s presahom na Aggtelek

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov v Regionalizácii cestovného ruchu v Slovenskej republike

54 KOLEKTÍV AUTOROV. Úvod. Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike [online]. Bratislava:

Ministerstvo hospodárstva SR, odbor cestovného ruchu, 2005, s. 3 [cit. 2021-02-22]. Dostupné

z: https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/legislativa-a-koncepcne-dokumenty/koncepcne-dokumenty/regionalizacia-cestovneho-ruchu-v-sr

55 Tamtiež.

2.2 Strategické dokumenty na krajskej úrovni

Uvedené sú najaktuálnejšie strategické dokumenty spojené s odvetvím cestovného ruchu na úrovni Košického kraja. Krajské strategické dokumenty na nadchádzajúce obdobie sú stále v procese spracovania. Obzvlášť významná je vo vzťahu k diplomovej práci Stratégia rozvoja cestovného ruchu v Košickom kraji do roku 2020 nakoľko sa jedná o kľúčový dokument rozvoja cestovného ruchu v kraji.

Stratégia rozvoja cestovného ruchu v Košickom kraji do roku 2020 bola schválená v roku 2015 ako strategický dokument rozvoja na obdobie do roku 2020. Vízia stratégie bola definovaná nasledovne: „Cestovný ruch v roku 2020 tvorí dôležitú súčasť regionálnej ekonomiky Košického kraja“⁵⁶ Ciele vedúce k dosiahnutiu stanovenej vízie boli stanovené takto:

• „cieľ 1: Zatraktívniť krajinu a prírodné prostredie, podporiť infraštruktúru a zabezpečiť prínos primárnej ponuky pre vznik nových produktov v cestovnom ruchu;

• cieľ 2: Zvýšiť spoločný prospech aktérov v cestovnom ruchu vrátane podnikateľov zlepšením spolupráce a vzájomnej podpory;

• cieľ 3: Zvýšiť efektívnosť marketingu Košického kraja ako atraktívneho cieľa pre turistov;

• cieľ 4: Zvýšiť atraktívnosť odvetvia cestovného ruchu pre pracovníkov aj ďalšie investície v Košickom kraji.“⁵⁷

Stratégia rozvoja vidieka Košického samosprávneho kraja bola spracovaná v roku 2007, s platnosťou na obdobie do roku 2020, a síce za účelom „skvalitniť život vidieckeho obyvateľstva vytvorením podmienok pre sociálno-ekonomický rozvoj regiónu.“⁵⁸ Potreba spracovania dokumentu vznikla na základe skutočnosti, že vidiecke oblasti kraja boli v tom období málo konkurencieschopné a atraktívne.^[59] Na základe toho, bol stanovený globálny cieľ, ktorým bolo „zvyšovanie kvality života vo vidieckych regiónoch Košického samosprávneho kraja a rast konkurencieschopnosti prostredníctvom využívania lokálnych

56 KOLEKTÍV AUTOROV. Ciele a opatrenia na dosiahnutie vízie. Stratégia rozvoja cestovného ruchu v Košickom kraji do roku 2020 [online]. 2015, s. 64 [cit. 2020-09-22]. Dostupné

z: https://web.vucke.sk/sk/kompetencie/cestovny-ruch/koncepcia-rozvoja-cestovne-ruchu-ksk.html

57 Tamtiež.

58 KOLEKTÍV AUTOROV. Dôvod vypracovania Stratégie rozvoja vidieka KSK. Stratégia rozvoja vidieka Košického samosprávneho kraja [online]. Bratislava: VVMZ, 2007, s. 32 [cit. 2021-02-23]. Dostupné z: https://web.vucke.sk/files/dokumenty/pub/regionalny_rozvoj/srv_ksk.pdf

59 Tamtiež.

zdrojov pri rešpektovaní princípov trvalo udržateľného rozvoja.“⁶⁰Vytýčené boli takisto špecifické ciele a konkrétne opatrenia týkajúce sa nasledujúcich oblastí: „životné prostredie, osídlenie a sídla, ľudské zdroje, ekonomika vidieka, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, vidiecky turizmus a obnoviteľné zdroje energie.“⁶¹ Dokument taktiež identifikoval slabé stránky rozvoja vidieka a navrhol nástroje na ich odstránenie založené na: „koordinácii strategického rozvojového plánovania, budovaní efektívnych partnerstiev, zvýšení pripravenosti aktérov využívať rozvojový potenciál, ako aj absorpčnú schopnosť využívať externé zdroje, podpore rozvoja logistickej infraštruktúry, zvýšení znalosti o informačných, komunikačných a moderných výrobných technológiách, a rozvoji malého a stredného podnikania.“⁶²

Stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Košickom samosprávnom kraji spracovaná na obdobie do roku 2020 bola schválená v roku 2013 a následne aktualizovaná v roku 2015. Dokument bol spracovaný za účelom „priniesť komplexnejší pohľad na problematiku a význam cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Košickom samosprávnom kraji. Zároveň mal navrhnúť riešenia ďalšieho rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky do roku 2020.“⁶³ Definovanými cieľmi realizácie strategického dokumentu bolo:

• „podporovať rozvoj cyklistickej dopravy v mestách a obciach Košického samosprávneho kraja a zabezpečiť jej začlenenie do integrovanej osobnej dopravy;

• zviditeľniť Košický samosprávny kraj ako modernú cyklistickú destináciu. V spolupráci a partnerstve s miestnymi združeniami cestovného ruchu a organizáciami manažmentu skvalitňovať služby a ponuku pre cykloturistov;

• zvýšiť bezpečnosť cyklistov na cestách a uplatňovať moderné princípy pri plánovaní a realizácii opatrení pre zníženie dopravnej nehodovosti.“⁶⁴

60 KOLEKTÍV AUTOROV. Ciele rozvoja vidieka KSK. Stratégia rozvoja vidieka Košického samosprávneho kraja [online]. Bratislava: VVMZ, 2007, s. 35 [cit. 2021-02-23]. Dostupné

z: https://web.vucke.sk/files/dokumenty/pub/regionalny_rozvoj/srv_ksk.pdf

61 KOLEKTÍV AUTOROV. Stanovenie špecifických cieľov a opatrení Stratégie rozvoja vidieka KSK. Stratégia rozvoja vidieka Košického samosprávneho kraja [online]. Bratislava: VVMZ, 2007, s. 37-39 [cit. 2021-02-23].

Dostupné z: https://web.vucke.sk/files/dokumenty/pub/regionalny_rozvoj/srv_ksk.pdf

62 KOLEKTÍV AUTOROV. Dôvod vypracovania Stratégie rozvoja vidieka KSK. Stratégia rozvoja vidieka Košického samosprávneho kraja [online]. Bratislava: VVMZ, 2007, s. 32 [cit. 2021-02-23]. Dostupné z: https://web.vucke.sk/files/dokumenty/pub/regionalny_rozvoj/srv_ksk.pdf

63 KOLEKTÍV AUTOROV. STRATEGICKÉ CIELE V ROZVOJI CYKLISTICKEJ DOPRAVY

A CYKLOTURISTIKY V KOŠICKOM SAMOSPRÁVNOM KRAJI. Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike [online]. Bratislava: Vydalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, 2015, s. 8 [cit. 2021-02-28]. Dostupné

z: https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/doprava-3/cyklisticka-doprava-a-cykloturistika/narodna-strategia-rozvoja-cyklistickej-dopravy-a-cykloturistiky-v-slovenskej-republike-7-8-mb-pdf

64 Tamtiež.

V spojitosti s hlavnými stanovenými prioritami, ktoré mali viesť k rozvoju cykloturistickej dopravy a cykloturistiky v Košickom kraji, sa dokument zameral na nasledujúce prioritné osi doplnené o ich špecifické ciele⁶⁵:

• „prioritná os č.1: Cyklodoprava

1.1 Koordinácia rozvoja cyklistickej dopravy v Košickom samosprávnom kraji 1.2 Podpora budovania a údržby cyklistickej infraštruktúry;

• prioritná os č.2: Cykloturistika

2.1 Marketing a propagácia cykloturistickej ponuky na území KSK 2.2 Podpora budovania a modernizácie cykloturistickej infraštruktúry 2.3 Podpora skvalitňovania služieb;

• prioritná os č.3: Partnerstvo

3.1 Podpora vykonávania cyklistických a cykloturistických prieskumov 3.2 Zvyšovanie informovanosti zainteresovaných subjektov

3.3 Propagačné podujatia na podporu cyklodopravy a cykloturistiky.“⁶⁶

2.3 Strategické dokumenty na regionálnej úrovni

Uvedené sú najaktuálnejšie strategické dokumenty spojené s rozvojom cestovného ruchu v regiónoch a subregiónoch Košického kraja. V prvom rade sú uvedené strategické dokumenty Spišského, následne Dolnozemplínskeho regiónu a záverom dokumenty Gemerského regiónu.

Plán rozvoja destinácií v pôsobnosti OOCR Slovenský raj & Spiš na roky 2016 – 2018 (2020) vznikol za účelom prepojenia existujúcich strategických dokumentov rozvoja územia Slovenského raja a Spiša.^[67]V dokumente boli definované tri priority rozvoja, a síce:

• „priorita 1: Manažment destinácie a koordinácia subjektov CR;

• priorita 2: Značka – P R O D U K T – marketing;

• priorita 3: Rozvoj územia a infraštruktúry.“⁶⁸

65 Poznámka autorky: prioritné osi sú uvedené číselným značením prvej úrovne, ich špecifické ciele číselným značením druhej úrovne.

66 Tamtiež, s. 21-23.

67 KOLEKTÍV AUTOROV. Platný legislatívny a strategický rámec pre rozvoj destinácie. Plán rozvoja destinácií v pôsobnosti OOCR Slovenský raj & Spiš 2016 – 2018 (2020) [online]. Karpatský rozvojový inštitút, 2015, s. 11 [cit. 2021-02-28]. Dostupné z:

https://vraji.sk/wp-content/uploads/2018/04/Plan-destinacie_final_080416.pdf

68 KOLEKTÍV AUTOROV. Akčný plán 2016 – 2018. Plán rozvoja destinácií v pôsobnosti OOCR Slovenský raj

& Spiš 2016 – 2018 (2020) [online]. Karpatský rozvojový inštitút, 2015, s. 65-73 [cit. 2021-02-28]. Dostupné z: https://vraji.sk/wp-content/uploads/2018/04/Plan-destinacie_final_080416.pdf

Stratégia rozvoja územia Slovenský raj s dôrazom na rozvoj cestovného ruchu na obdobie rokov 2015 – 2020 (výhľadovo 2025) si vytýčila nasledovné ciele:

• „zlepšiť dostupnosť Slovenského raja ako predpokladu rozvoja územia a turistickej destinácie NP Slovenský raj;

• zvýšiť bezpečnosť v území a turistickej destinácii NP Slovenský raj;

• zvýšiť štandard a kvalitu služieb dobudovaním infraštruktúry, objektov občianskeho vybavenia a estetizáciou sídel a stredísk cestovného ruchu;

• adaptáciou znížiť zraniteľnosť územia a turistickej destinácie NP Slovenský raj na dopady zmeny klímy;

• zvýšiť krajinárske hodnoty územia NP Slovenský raj pre kvalitný zážitok turistov a návštevníkov bez poškodzovania prírodného prostredia;

• skvalitniť ponuku cestovného ruchu a zvýšiť účinnosť marketingu a propagácie;

• skvalitniť poskytovanie služieb obyvateľom i návštevníkom Slovenského raja prostredníctvom zvýšenia vedomostí, skvalitňovania zručností poskytovateľov služieb a aktérov rozvoja územia, prostredníctvom zvýšenia informovanosti a zapojenia verejnosti do diania v NP Slovenský raj.“⁶⁹

Dané ciele je v súlade so stratégiou potrebné dosahovať prostredníctvom nasledovných programov rozvoja územia:

• „program 1: Dostupnosť, mobilita a kvalitné cesty v turistickej destinácii NP Slovenský raj;

• program 2: Bezpečne v Slovenskom raji;

• program 3: Infraštruktúra, vybavenosť a estetizácia sídiel a stredísk cestovného ruchu v turistickej destinácii NP Slovenský raj;

• program 4: Adaptovanie sa na dopady zmeny klímy v turistickej destinácii NP Slovenský raj;

• program 5: Krajinárske hodnoty územia NP Slovenský raj v turistike;

• program 6: Atraktívna ponuka CR v destinácii NP Slovenský raj a jej propagácia;

69 KOLEKTÍV AUTOROV. Politika a ciele rozvoja územia. Stratégia rozvoja územia Slovenský raj s dôrazom na rozvoj cestovného ruchu na obdobie rokov 2015 – 2020: výhľadovo 2025 [online]. Košice: Karpatský rozvojový inštitút, 2015, s. 19-20 [cit. 2021-02-28]. Dostupné z:

https://vraji.sk/wp-content/uploads/2018/04/Strat%C3%A9gia-Slovensk%C3%BD-raj-2015-2020.pdf

• program 7: Vedomosti, zručnosti a informácie ako nástroj skvalitňovania služieb návštevníkom v destinácii NP Slovenský raj.“⁷⁰

Marketingová stratégia destinácie Slovenský raj bola spracovaná v roku 2014 na obdobie do roku 2020. Jej strategickým cieľom bolo „posilniť postavenie destinácie Slovenský raj ako komplexnej zážitkovej voľnočasovej a dovolenkovej destinácie prostredníctvom jednotnej marketingovej značky.⁷¹ Vízia strategického dokumentu vyzerala nasledovne: „Destinácia Slovenský raj nielen ako výletná turistická destinácia, ale hlavne ako dovolenková a zážitková destinácia, ktorú navštívi v roku 2020 o 20 % viac turistov ako v roku 2013.“⁷² Definované boli rovnako prioritné oblasti spoločne s ich špecifickými cieľmi⁷³, ktoré mali viesť k naplneniu strategického cieľa. Vyzerali nasledovne:

• „prioritná oblasť 1:Viditeľnosť ponuky destinácie 1.1 Zvýšiť viditeľnosť ponuky destinácie;

• prioritná oblasť 2: Produkt a dostupnosť

2.1 Zlepšiť ponuku destinácie a jej dostupnosť;

• prioritná oblasť 3: Možnosti nákupu produktov a služieb destinácie 3.1 Zlepšiť možnosti nákupu produktov a služieb destinácie.“⁷⁴

Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Dolný Zemplín spracovaná v roku 2009 mala za cieľ „analyticky zhodnotiť a synteticky navrhnúť rozvoj cestovného ruchu v Dolnozemplínskom regióne.“⁷⁵ Stratégia stanovila nasledujúce priority s ich strategickými cieľmi⁷⁶:

70 KOLEKTÍV AUTOROV. Programy rozvoja územia Slovenský raj s dôrazom na rozvoj cestovného

ruchu. Stratégia rozvoja územia Slovenský raj s dôrazom na rozvoj cestovného ruchu na obdobie rokov 2015 – 2020: výhľadovo 2025 [online]. Košice: Karpatský rozvojový inštitút, 2015, s. 21 [cit. 2021-02-28]. Dostupné z: https://vraji.sk/wp-content/uploads/2018/04/Strat%C3%A9gia-Slovensk%C3%BD-raj-2015-2020.pdf

71 KOLEKTÍV AUTOROV. Strategický cieľ. Marketingová stratégia destinácie Slovenský raj [online]. Košice:

e-volution, 2014, s. 159 [cit. 2021-02-28]. Dostupné z:

https://vraji.sk/wp-content/uploads/2018/04/Marketingova_strategia_destinacie_Slovensky_raj_2014.pdf

72 KOLEKTÍV AUTOROV. Vízia destinácie Slovenský raj. Marketingová stratégia destinácie Slovenský raj [online]. Košice: e-volution, 2014, s. 159 [cit. 2021-02-28]. Dostupné z:

https://vraji.sk/wp-content/uploads/2018/04/Marketingova_strategia_destinacie_Slovensky_raj_2014.pdf

73 Poznámka autorky: prioritné oblasti sú uvedené číselným značením prvej úrovne, ich špecifické ciele číselným značením druhej úrovne.

74 KOLEKTÍV AUTOROV. Špecifické ciele, opatrenia a aktivity. Marketingová stratégia destinácie Slovenský raj [online]. Košice: e-volution, 2014, s. 164 [cit. 2021-02-28]. Dostupné z:

https://vraji.sk/wp-content/uploads/2018/04/Marketingova_strategia_destinacie_Slovensky_raj_2014.pdf

75 KOLEKTÍV AUTOROV. Úvod. Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Dolný Zemplín [online]. 2009, s. 9 [cit. 2021-02-28]. Dostupné z: https://bit.ly/3s4BSOt

76 Poznámka autorky: priority sú uvedené číselným značením prvej úrovne, ich strategické ciele číselným značením druhej úrovne.

• „priorita 1: Základná infraštruktúra

1.1 Dobudovať základnú infraštruktúru územia;

• priorita 2: Infraštruktúra pre cestovný ruch

2.1 Rozvíjať cestovný ruch, odvetvie prispievajúce k ekonomickej výkonnosti územia a skvalitneniu života jeho obyvateľov, v symbióze zachovania prírodných a kultúrnych potrieb územia;

• priorita 3: Pestrá produktová ponuka a služby

3.1 Rozšíriť ponuku, vytvoriť nové produkty jednotlivých mikroregiónov a skvalitniť ponuku služieb. Súčasne zlepšiť ponuku mimosezónnych produktov s orientáciou na predĺženie turistickej sezóny;

• priorita 4: Rozvoj ľudských zdrojov v cestovnom ruchu

4.1 Vytvoriť fungujúci systém prípravy ľudských zdrojov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu a zabezpečiť vysokú odbornú spôsobilosť a jazykovú zdatnosť manažérov a zamestnancov poskytujúcich služby;

• priorita 5: Zvýšenie konkurencieschopnosti Dolnozemplínskeho regiónu

5.1 Akceptovať spoločne vypracovanú marketingovú stratégiu regiónu a zabezpečiť efektívnu spoluprácu regionálnych a miestnych subjektov cestovného ruchu za účelom zvýšiť konkurencieschopnosť regiónu, zlepšiť jeho imidž, a znásobiť jeho návštevnosť;

• priorita 6: Efektívny manažment

6.1 Rozvinúť spoluprácu miestnych aktérov cestovného ruchu a uplatňovať efektívny manažment podporujúci uplatňovanie princípov partnerstva.“⁷⁷

Stratégia rozvoja vidieka subregiónu Medzibodrožie bola vydaná taktiež v roku 2009.

Globálnym cieľom spracovanej stratégie bolo „zvyšovanie kvality života v subregióne Medzibodrožie a rast konkurencieschopnosti prostredníctvom využívania lokálnych zdrojov pri rešpektovaní princípov trvalo udržateľného rozvoja.“⁷⁸ Rovnako boli definované rozvojové oblasti s príslušnými strategickými cieľmi⁷⁹ v nasledovnom znení:

77 KOLEKTÍV AUTOROV. Priority rozvoja cestovného ruchu v regióne. Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Dolný Zemplín [online]. 2009, s. 66 [cit. 2021-02-28]. Dostupné z: https://bit.ly/3s4BSOt

78 SZEGEDY, László. Ciele rozvoja vidieka Medzibodrožia. Stratégia rozvoja vidieka subregiónu Medzibodrožie [online]. Košice: Košický samosprávny kraj, 2009, s. 91 [cit. 2021-03-01]. Dostupné

z: https://www.yumpu.com/xx/document/read/42274030/strategia-rozvoja-vidieka-subregionu-medzibodrozie-pribenik

79 Poznámka autorky: rozvojové oblasti sú uvedené číselným značením prvej úrovne, ich strategické ciele číselným značením druhej úrovne.

• „rozvojová oblasť 1: Životné prostredie

1.1 Zlepšenie podmienok ochrany prírodného prostredia; vytvorenie podmienok pre zhodnotenie rozvojového potenciálu subregiónu z pohľadu cestovného ruchu;

• rozvojová oblasť 2: Osídlenie a sídla

2.1 Zlepšenie infraštruktúry bývania a občianskej infraštruktúry v podmienkach vidieckeho osídlenia;

• rozvojová oblasť 3: Ľudské zdroje

3.1 Zvýšenie miery zamestnanosti a kvality pracovnej sily v subregióne;

• rozvojová oblasť 4: Ekonomika vidieka

4.1 Zvýšenie diverzifikácie ekonomiky subregiónu prostredníctvom podpory podnikania založeného na využití prevažne lokálnych zdrojov;

• rozvojová oblasť 5: Poľnohospodárstvo

5.1 Prostredníctvom enviropoľnohospodárstva prispievať k udržateľnému rozvoju vidieka;

• rozvojová oblasť 6: Lesné hospodárstvo

6.1 Zvýšenie konkurencieschopnosti lesného hospodárstva a udržanie kvality prírodného prostredia a krajiny;

• rozvojová oblasť 7: Vidiecky turizmus – cestovný ruch

7.1 Úspešné zviditeľnenie subregiónu v medzinárodnej konkurencii produktov cestovného ruchu;

• rozvojová oblasť 8: Obnoviteľné zdroje energie

8.1 Zníženie závislosti od dovozu primárnych energetických surovín (zemný plyn, ropa, uhlie) a rast ekonomickej prosperity a konkurencieschopnosti subregiónu.“⁸⁰ Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Tokaj bola spracovaná v roku 2014 na obdobie do roku 2023. Definovala tri strategické ciele⁸¹ a im príslušné cieľové stavy v nasledujúcom znení:

• „strategický cieľ 1: Dedičstvo vinohradníctva využité na rozvoj cestovného ruchu

80 SZEGEDY, László. Ciele rozvoja vidieka Medzibodrožia. Stratégia rozvoja vidieka subregiónu Medzibodrožie [online]. Košice: Košický samosprávny kraj, 2009, s. 91 [cit. 2021-03-01]. Dostupné

z: https://www.yumpu.com/xx/document/read/42274030/strategia-rozvoja-vidieka-subregionu-medzibodrozie-pribenik

81 Poznámka autorky: strategické ciele sú uvedené číselným značením prvej úrovne, cieľový stav číselným značením druhej úrovne.

1.1 Výroba a kvalita pôvodného tokajského vína a nové technológie výroby vína získavajú – berúc do úvahy veľkosť regiónu – vysoký podiel na trhu so sladkým vínom a jeho kvalita je vysoko oceňovaná;

• strategický cieľ 2: Zvýšenie kapacity a kvality turistickej infraštruktúry a služieb 2.1 Pre návštevníkov sú k dispozícii ubytovacie kapacity malej a strednej veľkosti, a to v dostatočnom rozsahu a adekvátnej kvalite;

• strategický cieľ 3: Vytvorenie regionálnej značky

3.1 Značka TOKAJ je známa nielen vďaka vynikajúcemu vínu, ale aj vďaka pestrej škále regionálnych produktov a služieb cestovného ruchu.“⁸²

Stratégia rozvoja mesta Rožňava 2015 – 2022 a mechanizmus jej realizácie radí do programov rozvoja mesta program špecificky zameraný na cestovný ruch a kultúru. Jeho cieľom je „zvýšiť počet návštevníkov mesta a zvýšiť počet prenocovaní v meste Rožňava.“⁸³ Opatreniami vedúcimi k splneniu cieľa má byť:

• „dobudovanie kapacít mesta Rožňava ako jedného z kľúčových aktérov rozvoja kultúry a cestovného ruchu regiónu Gemer a profesionalizácia ponúkaných služieb;

• obnova historických a kultúrnych pamiatok a dobudovanie infraštruktúry cestovného ruchu a kultúry;

• tvorba novej ponuky a služieb v cestovnom ruchu a ich propagácia.“⁸⁴

82 KOLEKTÍV AUTOROV. Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Tokaj. STRATÉGIA ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU V REGIÓNE TOKAJ [online]. Košice: Agentúra na podporu regionálneho rozvoja Košice, 2014, s. 55-57 [cit. 2021-03-01]. Dostupné z:

https://tokajregion.sk/wp-content/uploads/2016/01/tokaj_strategia.pdf

83 KOLEKTÍV AUTOROV. Program 2: Cestovný ruch a kultúra. Stratégia rozvoja mesta Rožňava 2015 – 2022 a mechanizmus jej realizácie [online]. Košice: Karpatský rozvojový inštitút, 2015, s. 22 [cit. 2021-03-01].

Dostupné z: https://www.roznava.sk/uploads/files/Strategia_Roznava%202020-2022.pdf

84 Tamtiež, s. 22-23.

3 Vymedzenie regiónov Košického kraja z pohľadu primárnej a sekundárnej ponuky

Táto kapitola sa nesie v znamení aplikovania teoretických poznatkov uvedených v prvej kapitole na jednotlivé regióny Košického kraja. Košický, Spišský, Dolnozemplínsky a Gemerský región sú v súlade s teoretickými východiskami definované z pohľadu primárnej a sekundárnej ponuky cestovného ruchu, nakoľko cieľom kapitoly je odpovedať na výskumnú otázku č. 1 v znení: Ako si stoja regióny Košického kraja z pohľadu primárnej a sekundárnej ponuky cestovného ruchu? Pojem atraktivity používaný v nasledujúcich statiach práce je používaný v zmysle prvkov dominujúcich schopnosťou priťahovať návštevníkov do destinácie.

3.1 Košický región

Zahŕňa okresy Košice I-IV a okres Košice-okolie. Tieto okresy historicky patria pod región Abov. Z pohľadu dokumentu Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike sa sem radí strednodobý subregión cestovného ruchu Košice a okolie a dlhodobý subregión cestovného ruchu Slovenský kras- Zádielska dolina a okolie.^{[ 85 ]} Počnúc primárnou ponukou cestovného ruchu, Košický región sa nachádza na východe Slovenska v blízkosti hraníc s Maďarskom, Ukrajinou a Poľskom. V spojitosti s prírodnými podmienkami, región sa rozprestiera v Košickej kotline. Pretekajú ním rieky Hornád, Bodva a Ida. Zo severu región obklopuje Čierna hora, zo západu časť pohoria Volovské vrchy, obe súčasťou Slovenského rudohoria. Z východu sú to Slanské vrchy nevšedné svojím sopečným pôvodom. Na juhozápade územie zasahuje do Bodvianskej pahorkatiny a Slovenského krasu. V Slanských vrchoch sa nachádza národná prírodná pamiatka Herliansky gejzír, v ich centrálnej časti sedlo Dargovský priesmyk. V okolí obce Herľany sú situované Rankovské skaly poskytujúce priestor pre rozvoj pešej turistiky. Severu regiónu dominuje Jánošíkova bašta, skalný útvar patriaci do celku Slovenské rudohorie, Čierna hora. Významný je aj tzv. Vysoký Vrch, ktorý je prírodnou rezerváciou a Kavečianska stráň so štatútom prírodnej pamiatky. Severozápadu regiónu dominuje národná prírodná rezervácia Bokšov, národná prírodná rezervácia Sivec a vrch Kojšova hoľa, všetky taktiež patriace do Slovenského

85 KOLEKTÍV AUTOROV. Význam a rozvojové . Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej

republike [online]. Bratislava: Ministerstvo hospodárstva SR, odbor cestovného ruchu, 2005, s. 82 [cit. 2021-02-22]. Dostupné z:

https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/legislativa-a-koncepcne-dokumenty/koncepcne-dokumenty/regionalizacia-cestovneho-ruchu-v-sr

Rudohoria. Južne od tzv. Kojšovky je situovaná Jasovská jaskyňa (UNESCO pamiatka).

V juhozápadnej časti regiónu sa rozprestiera chránená prírodná oblasť Zádielska dolina.

V nej leží národná prírodná rezervácia Zádielska tiesňava ukrývajúca 120 jaskýň. Tiesňavu zdobí Blatnický potok miestami vytvárajúci kaskády a vodopády. Vo všeobecnosti je región pomerne bohatý aj na náučné chodníky nachádzajúce sa ako v okresoch Košice I-IV, tak v okrese Košice-okolie. Ako príklad možno uviesť Náučný chodník Stará bankovská cesta, Náučný chodník Kavečany-Hrešná, Náučný chodník Vrabčie skaly, Náučný chodník Zádielska tiesňava a ďalšie. Vo všeobecnosti je však časť Košického regiónu okres Košice-okolie z hľadiska prírodných podmienok pre rozvoj cestovného ruchu rozmanitejší

In document Hlavní práce73611_senm02.pdf, 1.3 MB Stáhnout (Stránka 27-67)