Uvedené sú najaktuálnejšie strategické dokumenty spojené s rozvojom cestovného ruchu v regiónoch a subregiónoch Košického kraja. V prvom rade sú uvedené strategické dokumenty Spišského, následne Dolnozemplínskeho regiónu a záverom dokumenty Gemerského regiónu.
Plán rozvoja destinácií v pôsobnosti OOCR Slovenský raj & Spiš na roky 2016 – 2018 (2020) vznikol za účelom prepojenia existujúcich strategických dokumentov rozvoja územia Slovenského raja a Spiša.[67] V dokumente boli definované tri priority rozvoja, a síce:
• „priorita 1: Manažment destinácie a koordinácia subjektov CR;
• priorita 2: Značka – P R O D U K T – marketing;
• priorita 3: Rozvoj územia a infraštruktúry.“68
65 Poznámka autorky: prioritné osi sú uvedené číselným značením prvej úrovne, ich špecifické ciele číselným značením druhej úrovne.
66 Tamtiež, s. 21-23.
67 KOLEKTÍV AUTOROV. Platný legislatívny a strategický rámec pre rozvoj destinácie. Plán rozvoja destinácií v pôsobnosti OOCR Slovenský raj & Spiš 2016 – 2018 (2020) [online]. Karpatský rozvojový inštitút, 2015, s. 11 [cit. 2021-02-28]. Dostupné z:
https://vraji.sk/wp-content/uploads/2018/04/Plan-destinacie_final_080416.pdf
68 KOLEKTÍV AUTOROV. Akčný plán 2016 – 2018. Plán rozvoja destinácií v pôsobnosti OOCR Slovenský raj
& Spiš 2016 – 2018 (2020) [online]. Karpatský rozvojový inštitút, 2015, s. 65-73 [cit. 2021-02-28]. Dostupné z: https://vraji.sk/wp-content/uploads/2018/04/Plan-destinacie_final_080416.pdf
31
Stratégia rozvoja územia Slovenský raj s dôrazom na rozvoj cestovného ruchu na obdobie rokov 2015 – 2020 (výhľadovo 2025) si vytýčila nasledovné ciele:
• „zlepšiť dostupnosť Slovenského raja ako predpokladu rozvoja územia a turistickej destinácie NP Slovenský raj;
• zvýšiť bezpečnosť v území a turistickej destinácii NP Slovenský raj;
• zvýšiť štandard a kvalitu služieb dobudovaním infraštruktúry, objektov občianskeho vybavenia a estetizáciou sídel a stredísk cestovného ruchu;
• adaptáciou znížiť zraniteľnosť územia a turistickej destinácie NP Slovenský raj na dopady zmeny klímy;
• zvýšiť krajinárske hodnoty územia NP Slovenský raj pre kvalitný zážitok turistov a návštevníkov bez poškodzovania prírodného prostredia;
• skvalitniť ponuku cestovného ruchu a zvýšiť účinnosť marketingu a propagácie;
• skvalitniť poskytovanie služieb obyvateľom i návštevníkom Slovenského raja prostredníctvom zvýšenia vedomostí, skvalitňovania zručností poskytovateľov služieb a aktérov rozvoja územia, prostredníctvom zvýšenia informovanosti a zapojenia verejnosti do diania v NP Slovenský raj.“69
Dané ciele je v súlade so stratégiou potrebné dosahovať prostredníctvom nasledovných programov rozvoja územia:
• „program 1: Dostupnosť, mobilita a kvalitné cesty v turistickej destinácii NP Slovenský raj;
• program 2: Bezpečne v Slovenskom raji;
• program 3: Infraštruktúra, vybavenosť a estetizácia sídiel a stredísk cestovného ruchu v turistickej destinácii NP Slovenský raj;
• program 4: Adaptovanie sa na dopady zmeny klímy v turistickej destinácii NP Slovenský raj;
• program 5: Krajinárske hodnoty územia NP Slovenský raj v turistike;
• program 6: Atraktívna ponuka CR v destinácii NP Slovenský raj a jej propagácia;
69 KOLEKTÍV AUTOROV. Politika a ciele rozvoja územia. Stratégia rozvoja územia Slovenský raj s dôrazom na rozvoj cestovného ruchu na obdobie rokov 2015 – 2020: výhľadovo 2025 [online]. Košice: Karpatský rozvojový inštitút, 2015, s. 19-20 [cit. 2021-02-28]. Dostupné z:
https://vraji.sk/wp-content/uploads/2018/04/Strat%C3%A9gia-Slovensk%C3%BD-raj-2015-2020.pdf
32
• program 7: Vedomosti, zručnosti a informácie ako nástroj skvalitňovania služieb návštevníkom v destinácii NP Slovenský raj.“70
Marketingová stratégia destinácie Slovenský raj bola spracovaná v roku 2014 na obdobie do roku 2020. Jej strategickým cieľom bolo „posilniť postavenie destinácie Slovenský raj ako komplexnej zážitkovej voľnočasovej a dovolenkovej destinácie prostredníctvom jednotnej marketingovej značky.71 Vízia strategického dokumentu vyzerala nasledovne: „Destinácia Slovenský raj nielen ako výletná turistická destinácia, ale hlavne ako dovolenková a zážitková destinácia, ktorú navštívi v roku 2020 o 20 % viac turistov ako v roku 2013.“72 Definované boli rovnako prioritné oblasti spoločne s ich špecifickými cieľmi73, ktoré mali viesť k naplneniu strategického cieľa. Vyzerali nasledovne:
• „prioritná oblasť 1:Viditeľnosť ponuky destinácie 1.1 Zvýšiť viditeľnosť ponuky destinácie;
• prioritná oblasť 2: Produkt a dostupnosť
2.1 Zlepšiť ponuku destinácie a jej dostupnosť;
• prioritná oblasť 3: Možnosti nákupu produktov a služieb destinácie 3.1 Zlepšiť možnosti nákupu produktov a služieb destinácie.“74
Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Dolný Zemplín spracovaná v roku 2009 mala za cieľ „analyticky zhodnotiť a synteticky navrhnúť rozvoj cestovného ruchu v Dolnozemplínskom regióne.“75 Stratégia stanovila nasledujúce priority s ich strategickými cieľmi76:
70 KOLEKTÍV AUTOROV. Programy rozvoja územia Slovenský raj s dôrazom na rozvoj cestovného
ruchu. Stratégia rozvoja územia Slovenský raj s dôrazom na rozvoj cestovného ruchu na obdobie rokov 2015 – 2020: výhľadovo 2025 [online]. Košice: Karpatský rozvojový inštitút, 2015, s. 21 [cit. 2021-02-28]. Dostupné z: https://vraji.sk/wp-content/uploads/2018/04/Strat%C3%A9gia-Slovensk%C3%BD-raj-2015-2020.pdf
71 KOLEKTÍV AUTOROV. Strategický cieľ. Marketingová stratégia destinácie Slovenský raj [online]. Košice:
e-volution, 2014, s. 159 [cit. 2021-02-28]. Dostupné z:
https://vraji.sk/wp-content/uploads/2018/04/Marketingova_strategia_destinacie_Slovensky_raj_2014.pdf
72 KOLEKTÍV AUTOROV. Vízia destinácie Slovenský raj. Marketingová stratégia destinácie Slovenský raj [online]. Košice: e-volution, 2014, s. 159 [cit. 2021-02-28]. Dostupné z:
https://vraji.sk/wp-content/uploads/2018/04/Marketingova_strategia_destinacie_Slovensky_raj_2014.pdf
73 Poznámka autorky: prioritné oblasti sú uvedené číselným značením prvej úrovne, ich špecifické ciele číselným značením druhej úrovne.
74 KOLEKTÍV AUTOROV. Špecifické ciele, opatrenia a aktivity. Marketingová stratégia destinácie Slovenský raj [online]. Košice: e-volution, 2014, s. 164 [cit. 2021-02-28]. Dostupné z:
https://vraji.sk/wp-content/uploads/2018/04/Marketingova_strategia_destinacie_Slovensky_raj_2014.pdf
75 KOLEKTÍV AUTOROV. Úvod. Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Dolný Zemplín [online]. 2009, s. 9 [cit. 2021-02-28]. Dostupné z: https://bit.ly/3s4BSOt
76 Poznámka autorky: priority sú uvedené číselným značením prvej úrovne, ich strategické ciele číselným značením druhej úrovne.
33
• „priorita 1: Základná infraštruktúra
1.1 Dobudovať základnú infraštruktúru územia;
• priorita 2: Infraštruktúra pre cestovný ruch
2.1 Rozvíjať cestovný ruch, odvetvie prispievajúce k ekonomickej výkonnosti územia a skvalitneniu života jeho obyvateľov, v symbióze zachovania prírodných a kultúrnych potrieb územia;
• priorita 3: Pestrá produktová ponuka a služby
3.1 Rozšíriť ponuku, vytvoriť nové produkty jednotlivých mikroregiónov a skvalitniť ponuku služieb. Súčasne zlepšiť ponuku mimosezónnych produktov s orientáciou na predĺženie turistickej sezóny;
• priorita 4: Rozvoj ľudských zdrojov v cestovnom ruchu
4.1 Vytvoriť fungujúci systém prípravy ľudských zdrojov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu a zabezpečiť vysokú odbornú spôsobilosť a jazykovú zdatnosť manažérov a zamestnancov poskytujúcich služby;
• priorita 5: Zvýšenie konkurencieschopnosti Dolnozemplínskeho regiónu
5.1 Akceptovať spoločne vypracovanú marketingovú stratégiu regiónu a zabezpečiť efektívnu spoluprácu regionálnych a miestnych subjektov cestovného ruchu za účelom zvýšiť konkurencieschopnosť regiónu, zlepšiť jeho imidž, a znásobiť jeho návštevnosť;
• priorita 6: Efektívny manažment
6.1 Rozvinúť spoluprácu miestnych aktérov cestovného ruchu a uplatňovať efektívny manažment podporujúci uplatňovanie princípov partnerstva.“77
Stratégia rozvoja vidieka subregiónu Medzibodrožie bola vydaná taktiež v roku 2009.
Globálnym cieľom spracovanej stratégie bolo „zvyšovanie kvality života v subregióne Medzibodrožie a rast konkurencieschopnosti prostredníctvom využívania lokálnych zdrojov pri rešpektovaní princípov trvalo udržateľného rozvoja.“78 Rovnako boli definované rozvojové oblasti s príslušnými strategickými cieľmi79 v nasledovnom znení:
77 KOLEKTÍV AUTOROV. Priority rozvoja cestovného ruchu v regióne. Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Dolný Zemplín [online]. 2009, s. 66 [cit. 2021-02-28]. Dostupné z: https://bit.ly/3s4BSOt
78 SZEGEDY, László. Ciele rozvoja vidieka Medzibodrožia. Stratégia rozvoja vidieka subregiónu Medzibodrožie [online]. Košice: Košický samosprávny kraj, 2009, s. 91 [cit. 2021-03-01]. Dostupné
z: https://www.yumpu.com/xx/document/read/42274030/strategia-rozvoja-vidieka-subregionu-medzibodrozie-pribenik
79 Poznámka autorky: rozvojové oblasti sú uvedené číselným značením prvej úrovne, ich strategické ciele číselným značením druhej úrovne.
34
• „rozvojová oblasť 1: Životné prostredie
1.1 Zlepšenie podmienok ochrany prírodného prostredia; vytvorenie podmienok pre zhodnotenie rozvojového potenciálu subregiónu z pohľadu cestovného ruchu;
• rozvojová oblasť 2: Osídlenie a sídla
2.1 Zlepšenie infraštruktúry bývania a občianskej infraštruktúry v podmienkach vidieckeho osídlenia;
• rozvojová oblasť 3: Ľudské zdroje
3.1 Zvýšenie miery zamestnanosti a kvality pracovnej sily v subregióne;
• rozvojová oblasť 4: Ekonomika vidieka
4.1 Zvýšenie diverzifikácie ekonomiky subregiónu prostredníctvom podpory podnikania založeného na využití prevažne lokálnych zdrojov;
• rozvojová oblasť 5: Poľnohospodárstvo
5.1 Prostredníctvom enviropoľnohospodárstva prispievať k udržateľnému rozvoju vidieka;
• rozvojová oblasť 6: Lesné hospodárstvo
6.1 Zvýšenie konkurencieschopnosti lesného hospodárstva a udržanie kvality prírodného prostredia a krajiny;
• rozvojová oblasť 7: Vidiecky turizmus – cestovný ruch
7.1 Úspešné zviditeľnenie subregiónu v medzinárodnej konkurencii produktov cestovného ruchu;
• rozvojová oblasť 8: Obnoviteľné zdroje energie
8.1 Zníženie závislosti od dovozu primárnych energetických surovín (zemný plyn, ropa, uhlie) a rast ekonomickej prosperity a konkurencieschopnosti subregiónu.“80 Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Tokaj bola spracovaná v roku 2014 na obdobie do roku 2023. Definovala tri strategické ciele81 a im príslušné cieľové stavy v nasledujúcom znení:
• „strategický cieľ 1: Dedičstvo vinohradníctva využité na rozvoj cestovného ruchu
80 SZEGEDY, László. Ciele rozvoja vidieka Medzibodrožia. Stratégia rozvoja vidieka subregiónu Medzibodrožie [online]. Košice: Košický samosprávny kraj, 2009, s. 91 [cit. 2021-03-01]. Dostupné
z: https://www.yumpu.com/xx/document/read/42274030/strategia-rozvoja-vidieka-subregionu-medzibodrozie-pribenik
81 Poznámka autorky: strategické ciele sú uvedené číselným značením prvej úrovne, cieľový stav číselným značením druhej úrovne.
35
1.1 Výroba a kvalita pôvodného tokajského vína a nové technológie výroby vína získavajú – berúc do úvahy veľkosť regiónu – vysoký podiel na trhu so sladkým vínom a jeho kvalita je vysoko oceňovaná;
• strategický cieľ 2: Zvýšenie kapacity a kvality turistickej infraštruktúry a služieb 2.1 Pre návštevníkov sú k dispozícii ubytovacie kapacity malej a strednej veľkosti, a to v dostatočnom rozsahu a adekvátnej kvalite;
• strategický cieľ 3: Vytvorenie regionálnej značky
3.1 Značka TOKAJ je známa nielen vďaka vynikajúcemu vínu, ale aj vďaka pestrej škále regionálnych produktov a služieb cestovného ruchu.“82
Stratégia rozvoja mesta Rožňava 2015 – 2022 a mechanizmus jej realizácie radí do programov rozvoja mesta program špecificky zameraný na cestovný ruch a kultúru. Jeho cieľom je „zvýšiť počet návštevníkov mesta a zvýšiť počet prenocovaní v meste Rožňava.“83 Opatreniami vedúcimi k splneniu cieľa má byť:
• „dobudovanie kapacít mesta Rožňava ako jedného z kľúčových aktérov rozvoja kultúry a cestovného ruchu regiónu Gemer a profesionalizácia ponúkaných služieb;
• obnova historických a kultúrnych pamiatok a dobudovanie infraštruktúry cestovného ruchu a kultúry;
• tvorba novej ponuky a služieb v cestovnom ruchu a ich propagácia.“84
82 KOLEKTÍV AUTOROV. Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Tokaj. STRATÉGIA ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU V REGIÓNE TOKAJ [online]. Košice: Agentúra na podporu regionálneho rozvoja Košice, 2014, s. 55-57 [cit. 2021-03-01]. Dostupné z:
https://tokajregion.sk/wp-content/uploads/2016/01/tokaj_strategia.pdf
83 KOLEKTÍV AUTOROV. Program 2: Cestovný ruch a kultúra. Stratégia rozvoja mesta Rožňava 2015 – 2022 a mechanizmus jej realizácie [online]. Košice: Karpatský rozvojový inštitút, 2015, s. 22 [cit. 2021-03-01].
Dostupné z: https://www.roznava.sk/uploads/files/Strategia_Roznava%202020-2022.pdf
84 Tamtiež, s. 22-23.
36
3 Vymedzenie regiónov Košického kraja z pohľadu primárnej a sekundárnej ponuky
Táto kapitola sa nesie v znamení aplikovania teoretických poznatkov uvedených v prvej kapitole na jednotlivé regióny Košického kraja. Košický, Spišský, Dolnozemplínsky a Gemerský región sú v súlade s teoretickými východiskami definované z pohľadu primárnej a sekundárnej ponuky cestovného ruchu, nakoľko cieľom kapitoly je odpovedať na výskumnú otázku č. 1 v znení: Ako si stoja regióny Košického kraja z pohľadu primárnej a sekundárnej ponuky cestovného ruchu? Pojem atraktivity používaný v nasledujúcich statiach práce je používaný v zmysle prvkov dominujúcich schopnosťou priťahovať návštevníkov do destinácie.