Primárna ponuka cestovného ruchu oblasti je tvorená prírodným potenciálom, daným prírodnými podmienkami a kultúrno-historickým potenciálom, vytvoreným človekom.
Charakter tohto potenciálu je jedinečný a príznačný nerovnomerným rozmiestnením v rámci územia. Má za úlohu naplnenie motívov účasti na cestovnom ruchu zo strany návštevníkov.[7,8]
Prírodnými podmienkami rozhodujúcimi pre rozvoj cestovného ruchu sú:
• „geomorfologické pomery (povrch a reliéf): rozličné formy reliéfu, členitosť, expozícia voči svetovým stranám, kontrastné formy reliéfu (vrcholy, jaskyne, vodopády, doliny, tiesňavy, skalné steny a mestá, krasové planiny), estetické hodnota výhľadov do okolia a chránené územia;
• klimatické pomery: teplotné pomery, vodné a snehové zrážky, trvanie slnečného svitu, veternosť, klimatické inverzie, hmly;
• hydrologické pomery: podzemné vody (výdatnosť prameňov, teplota, chemické zloženie, liečivé účinky), povrchové vody (rieky, vodné nádrže, ich plocha a čistota vody);
• biogeografické pomery (flóra a fauna): les (jeho atraktívnosť, rozloha, druhová štruktúra, lúčne spoločenstvá), arboréta, botanické záhrady, chránené krajinné oblasti, živočíšstvo (rezervácie chránenej zveri, zoologické záhrady, teráriá,...), ichtiofauna (vodné toky a nádrže, rybolovné pásmo).“ 9
Prírodný potenciál vo väzbe na klasifikáciu predpokladov cestovného ruchu patrí k lokalizačným predpokladom. [10] Aj z pohľadu lokalizačných predpokladov sem autori radia prírodné podmienky dané „klímou, charakterom a modeláciou terénu (geológiou, reliéfom, geomorfológiou), hydrologickými pomery, prírodnými atraktivitami, flórou a faunou.“11 Kultúrno-historickými podmienkami podmieňujúcimi rozvoj cestovného ruchu sú:
„architektonické pamiatky: svetské pamiatky (hrady, zámky, kaštiele,...),sakrálne pamiatky (kostoly, kláštory, kaplnky apod.), technické diela (mosty, priehrady, tunely apod.);
7 Objekt cestovního ruchu. BERÁNEK, Jaromír a kolektiv. Ekonomika cestovního ruchu. První. Praha: Mag consulting, 2013, s. 19. ISBN 978-80-86724-46-1.
8 Primárna ponuka cestovného ruchu. GÚČIK, Marian. Cestovný ruch. Úvod do štúdia. 2010. Banská Bystrica:
Dali-BB, 2010, s. 169. ISBN 978-80-89090-80-8.
9 Primárna ponuka cestovného ruchu. GÚČIK, Marian. Cestovný ruch. Úvod do štúdia. 2010. Banská Bystrica:
Dali-BB, 2010, s. 169-170. ISBN 978-80-89090-80-8.
10 ZELENKA, Josef a Monika PÁSKOVÁ. Výkladový slovník cestovního ruchu. Kompletně přepracované 2.
vyd. Praha: Linde, 2012, s. 466. ISBN 978-80-7201-880-2.
11 Lokalizační faktory. RYGLOVÁ, Kateřina, Michal BURIAN a Ida VAJČNEROVÁ. Cestovní ruch - podnikatelské principy a příležitosti v praxi. Praha: Grada Publishing, 2011, s. 34. ISBN 978-80-247-4039-3.
14
• umelecko-výtvarné diela: sochy, súsošia, praniere, pomníky, obrazy, nábytok, nástroje, zbrane náradie apod.;
• folklór: hmotný folklór (odevy, obydlia, tradičná umelecké výroba, kopanice apod.) a duchovný folklór (piesne, zvyky, tradície, ľudová slovesnosť apod.);
• archeologické náleziská vo voľnej prírode a muzeálne zbierky;
• historické miesta bojov, miesta svetových a národných dejín apod.;
• kultúrno-osvetové zariadenia: divadlá, galérie, skanzeny, múzeá, pamätné objekty apod.“12
Kultúrno- historický potenciál vytvorený človekom a teda tvoriaci tzv. antropogénnu ponuku, okrem menovaných prvkov zahŕňa aj organizované podujatia, ktoré pozitívne ovplyvňujú návštevnosť cieľovej oblasti a rovnako prispievajú k predĺženiu sezóny.[ 13 ] Jedná sa o podujatia:
• „kultúrneho charakteru: folklórne, filmové, divadelné, hudobné festivaly a predstavenia apod.;
• športového charakteru: udalosti národného i medzinárodného významu (Olympijské hry, Majstrovstvá sveta, športové hry a súťaže apod.);
• obchodného charakteru: kongresy, výstavy, udalosti, veľtrhy, salóny apod.;
• náboženského charakteru: náboženské púte;
• spoločenského a politického charakteru: oslavy výročí miest a obcí, politické výročia, stretnutia významných politikov apod.“14
Kultúrno-historický potenciál z pohľadu geografie cestovného ruchu taktiež patrí k lokalizačným predpokladom rozvoja cestovného ruchu. Jedná sa teda o predpoklady či faktory, ktoré sú pre návštevníkov tým, čo v destinácii majú záujem vidieť. Konkrétne sem patria pamiatky hmotného charakteru, ako napr. historické pamiatky- hrady, zámky, atď.
či nehmotného charakteru, ako napr. slávnosti, zvyky, gastronómia apod.[15]
V spojitosti s prírodným a kultúrno-historickým potenciálom je v oblasti cestovného ruchu zaužívaný aj pojem tzv. atraktivity cestovného ruchu. V súlade s odbornou literatúrou sa však jedná o pojem nejednoznačne vymedzený. Niektorí atraktivitami rozumejú návštevnícke
12 Primárna ponuka cestovného ruchu. GÚČIK, Marian. Cestovný ruch. Úvod do štúdia. 2010. Banská Bystrica:
Dali-BB, 2010, s. 170-171. ISBN 978-80-89090-80-8.
13 Tamtiež.
14 Tamtiež.
15 Lokalizační faktory. RYGLOVÁ, Kateřina, Michal BURIAN a Ida VAJČNEROVÁ. Cestovní ruch - podnikatelské principy a příležitosti v praxi. Praha: Grada Publishing, 2011, s. 34. ISBN 978-80-247-4039-3.
15
atraktivity a delia ich na prírodné a človekom vytvorené (tie sa ďalej rozpadajú na také, ktorých pôvodným účelom nebolo prilákať návštevníkov, ako napr. hrady a katedrály, a také, ktoré naopak vytvoril človek za účelom ich návštevy, ako napr. zábavné parky). Medzi autorov hovoriacich o návštevníckych atraktivitách patria napr. Goeldner a Ritchie, ktorí rozlišujú atraktivity kultúrne, prírodné, rekreačné, zábavné, industriálne a komerčné. Menované skupiny zahŕňajú bližšie definované atraktivity, akými sú napr. historické či architektonické atraktivity v rámci kultúrnych atraktivít. Ďalší nazývajú atraktivitami len vybrané prvky ponuky cestovného ruchu a delia ich z hľadiska sektora na atraktivity verejného a atraktivity súkromného sektora.[16,17] Čo je však zrejmé je, že atraktivity predstavujú hlavnú zložku potenciálu cestovného ruchu. „Sú späté s konkrétnym miestom a určujú charakter prostredia pre rozvoj cestovného ruchu, čím ovplyvňujú profiláciu destinácie. Ich kľúčovým významom je pritiahnuť návštevníkov do destinácie. Avšak až služby a produkty cestovného ruchu sú činiteľmi umožňujúcimi návštevníkom do oblasti pricestovať, porozhliadnuť sa po nej a atraktivity si užiť, a v konečnom dôsledku vygenerovať príjmy z cestovného ruchu.“18 Na základe toho, atraktivity podľa niektorých autorov nemožno považovať za zložky ponuky cestovného ruchu (keďže atraktivity samotné sa na trhu nepredávajú ako finálny produkt, ale slúžia ako základ pre tvorbu produktu), hoci iní tvrdia, že „atraktivitami cestovného ruchu je súbor prvkov ponuky cestovného ruchu.“19
Pred bližším pohľadom na sekundárnu ponuku je vhodné zopakovať, že primárna ponuka je tvorená kultúrno- historickým a prírodným potenciálom, ktoré predurčujú rozvoj cestovného ruchu v oblasti. Na obe zložky je v súlade s literatúrou zaoberajúcou sa geografiou cestovného ruchu nahliadané ako na lokalizačné predpoklady či faktory rozvoja cestovného ruchu. Je však potrebné zmieniť aj selektívne (stimulačné) faktory rozvoja cestovného ruchu, ktoré majú taktiež primárne postavenie v oblasti rozvoja cestovného ruchu. [20] Sú činiteľmi podnecujúcimi vznik a rozvoj cestovného ruchu. Zatiaľ čo lokalizačné faktory predstavovali to, čo majú návštevníci destinácie záujem vidieť, „selektívne faktory určujú, či návštevníci vôbec
16 Sekundárna ponuka cestovného ruchu. GÚČIK, Marian. Cestovný ruch. Úvod do štúdia. 2010. Banská Bystrica: Dali-BB, 2010, s. 173-174. ISBN 978-80-89090-80-8.
17 GOELDNER, Charles a Brent RITCHIE. Attractions. TOURISM: Principles, Practices, Philosophies.
TWELFTH. New Jersey: Wiley, 2012, s. 173-174. ISBN 978-1-118-07177-9.
18 Atraktivity cestovního ruchu (definice, terminologie, charakteristika). JAROLÍMKOVÁ, Liběna. Atraktivity a produkty cestovního ruchu. Praha: University Books, 2017, s. 11-12. ISBN 978-80-906926-2-6.
19 Sekundárna ponuka cestovného ruchu. GÚČIK, Marian. Cestovný ruch. Úvod do štúdia. 2010. Banská Bystrica: Dali-BB, 2010, s. 173. ISBN 978-80-89090-80-8.
20 Selektivní předpoklady. POUROVÁ, Marie. Marketing a management venkovského cestovního ruchu. Praha:
Vysoká škola cestovního ruchu a teritoriálních studií v Praze, 2010, s. 15. ISBN 978-80-254-7787-8.
16
do destinácie pricestujú a ak áno, v akom počte a či cestovný ruch v danej oblasti vôbec môže existovať“.21Hoci tieto činitele nemajú priamy súvis s cestovným ruchom, významne ovplyvňujú dopyt v cestovnom ruchu.[ 22 ] V literatúre sa delia do dvoch skupín, a síce na objektívne a subjektívne.
Objektívnymi selektívnymi faktormi sú:
• demografické a sociálne podmienky v destinácii: hustota zaľudnenia, veková štruktúra obyvateľstva, starnutie obyvateľstva, migrácia obyvateľstva, fond voľného času apod.;
• ekonomické podmienky v destinácii: životná úroveň, spotreba služieb, úroveň príjmov apod.;
• politické podmienky v destinácii: bezpečnostná situácia, politická stabilita, apod.;
• technické podmienky v destinácii: technický rozvoj.
Patria sem taktiež faktory, ako napr. úroveň riadenia destinácie či vnímanie dôležitosti cestovného ruchu. [23,24]
Subjektívnymi selektívnymi faktormi sú faktory psychologického a marketingového rázu úzko súvisiace s chovaním spotrebiteľa, resp. s motívom účastníkov cestovného ruchu k cestovaniu. Ich chovanie je ovplyvnené základnými psychologickými faktormi, a to motiváciou, vnímaním, učením a postojmi. [25,26]