Komoditné futures

V predchádzajúcich častiach sme si len okrajovo charakterizovali, čo sú to futures kontrakty. Vo svojej podstate sú to inovované forwardové zmluvy ktoré sa obchodujú výhradne na štandardizovaných komoditných burzách za účasti jej členov, čiţe obchodníkov. Kaţdá burza má svoj trh s komoditami, na ktorom sa stretávajú protichodné

76 JÍLEK, J. Finanční a komoditní deriváty. Praha : GRADA, 2002. 234 s. ISBN 80-247-0342-4

77 ROGERS, J. Ţhavé komodity, jak můţe kdokoliv investovat se ziskem na světových trzích. Praha : GRADA, 2008. 69-70 s. ISBN 978-80-247-2342-6

záujmy a realizujú dohody dvoch obchodných partnerov. Obchod sa realizuje na základe dohody medzi partnermi o kúpe alebo predaji štandardizovaného mnoţstva poţadovaného podkladového aktíva, k štandardne stanovenému určitému termínu dodania a za cenu, dohodnutú na burze.

Burzové futures kontrakty sú všeobecne štandardizované čo do mnoţstva, kvality obchodovaného aktíva, času, spôsobu uzatvorenia kontraktu a stanovenie maximálnej a minimálnej cenovej fluktuácie, čo si uvedieme v nasledujúcom rozdelení. Futures je teda burzovo obchodovaný kontrakt a oproti forwardu má svoje výhody v uvedených podmienkach a štandardoch.⁷⁸

Kaţdý futures kontrakt by mal obsahovať tieto štandardy:⁷⁹

 Mnoţstvo – koľko danej komodity bude kúpené alebo predané. Jeden kontrakt vţdy znamená určité mnoţstvo, príklad 5000 bušlov kukurice, 1000 barelov ropy alebo 1000 trojských uncí zlata

 Popis – jednotlivé kontrakty sa od seba odlišujú svojimi charakteristikami, príklad topný olej sa odlišuje od zemného plynu, kontrakt kukurice je iný ako kontrakt sójových bôbov

 Dátum a miesto dodania – kde predávajúci dodá komoditu a kde ju kupujúci vyzdvihne, kaţdá komodita má vopred určené miesto a mesiac dodania

 Platobné podmienky – na burze a komoditných trhoch sa platí len v hotovosti, resp. bezhotovostnými peniazmi, na konci kaţdého obchodného dňa sú zrátané zisky a straty z kaţdého kontraktu

Komoditné futures kontrakty sa obchodujú výhradne na špecializovaných burzách a organizovaných trhoch a sú, ako sme si uţ spomenuli, štandardizované. Z tohto dôvodu je riziko z nesplnenia si záväzkov jednej zo zmluvných strán minimalizované a týmto sa vytráca nevýhoda niţšej likvidity. Čo sa týka ceny futures kontraktu, tá môţe byť vyššia alebo niţšia neţ je spotová cena podkladového nástroja. To závisí od nákladov prenosu a očakávania trhu, aký bude vývoj ceny podkladového nástroja. Rozdiel medzi cenou

78 DEMJAN, V. a kol. TRIM BROKER. Pravdy a mýty o forexe, ako obchodovať na najväčšom finančnom trhu. Bratislava : TRIM S&P, s.r.o., 2011. 25 s. ISBN 978-80-970630-9-2

79 ROGERS, J. Ţhavé komodity, jak můţe kdokoliv investovat se ziskem na světových trzích. Praha : GRADA, 2008. 71-72 s. ISBN 978-80-247-2342-6

futures a podkladového nástroja označujeme menom báza. Vo veľkej väčšine sa všetky futures likvidujú pred ich splatnosťou a tie, ktoré dospejú do ich splatnosti sa zvyčajne vysporiadajú v peňaţnej forme. Nie všetky futures kontrakty sa však dajú vysporiadať fyzicky a kaţdý futures kontrakt obchodovaný na burze podlieha kaţdodennému trhovému preceňovaniu. Rozdiel medzi trhovým ocenením futures z predchádzajúceho a ocenenia a ocenenia súčasného predstavuje variačnú marţu.

V predchádzajúcom texte sme si uviedli, ţe pri obchodovaní futures na burzových trhoch vystupuje ako protistrana kaţdého obchodu clearingové centrum, resp.

vysporiadavacie stredisko. Vysporiadavacie stredisko sa nachádza doslova uprostred kaţdého obchodu.⁸⁰ Na rozdiel od obchodovania fyzických komodít, pri obchodovaní futures kontraktov sa kupujúci a predávajúci nemusia hľadať a nemajú voči sebe ţiadne záväzky. Kaţdá zo zmluvných strán môţe zlikvidovať kontrakt predajom toho, čo nakúpila alebo nákupom toho, čo predala. Vo svojej podstate je clearingové centrum akýmsi ručiteľom pre zmluvné strany. Clearingové centrum ako ochranu pred moţným rizikom a taktieţ na jeho zníţenie uplatňuje voči obchodným partnerom systém marţovania a denné vysporiadanie.⁸¹

V zásade rozlišujeme dva typy marţí, a to:⁸²

 Variačná marţa – preceňujú sa ňou jednotlivé kontrakty a poukazuje na zmenu hodnoty futures kontraktu zvyčajne počas jedného pracovného dňa.

K výpočtu variačnej marţe sa dostaneme rozdielom medzi trhovou hodnotou futures (na konci určitého pracovného dňa) a stanovenou trhovou hodnotou futures v minulosti (na konci minulého pracovného dňa).

Poţiadavky na člena clearingového centra derivátovej burzy plynúcej z variačnej marţe sa realizujú prostredníctvom marţových výziev. Variačná marţa sa nevracia a pre výpočet variačnej marţe, clearingové centrum kaţdý deň prepočítava vysporiadaciu cenu (settlement price) kaţdého s derivátov. Tento burzový proces sa nazýva trhové preceňovanie. Dlhá

80 ROGERS, J. Ţhavé komodity, jak můţe kdokoliv investovat se ziskem na světových trzích. Praha : GRADA, 2008. 87 s. ISBN 978-80-247-2342-6

81 DEMJAN, V. a kol. TRIM BROKER. Pravdy a mýty o forexe, ako obchodovať na najväčšom finančnom trhu. Bratislava : TRIM S&P, s.r.o., 2011. 22 s. ISBN 978-80-970630-9-2

82 JÍLEK, J. Finanční a komoditní deriváty v praxi. Praha : GRADA, 2005. 241 s. ISBN 80-247-1099-4

pozícia(kupujúci) má zisk vtedy, ak sa vysporiadavacia cena zvyšuje a krátka pozícia (predávajúci) má stratu.

 Dodatočná marţa – predstavuje určitú formu kolaterálu, ktorú musí clearingový člen zloţiť na začiatku obchodného dňa, ak chce obchodovať s burzovými derivátmi. Jedná sa o zálohu, ktorá pokrýva moţnú potencionálnu stratu s jednotlivých kontraktov a stanovenou pravdepodobnosťou počas nasledujúceho pracovného dňa. Marţa sa stanovuje kaţdý deň po ukončení obchodovania na burze. Obchodník môţe zloţiť marţu vo forme cenných papierov, hotovosti resp. úverových prísľubov bánk. Ak zloţená dodatočná marţa nepostačuje na základe nového prepočtu, clearingové centrum vyzýva člena k dodaniu ďalšej dodatočnej marţe. Tento druh maţe je špecifický z dôvodu vysporiadania všetkých čistých pozícií, ktoré drţia obchodníci vo svojom portfóliu. Ak sú pozície vyrovnané a čisté, clearingové centrum vracia marţu po splnení všetkých záväzkov spojených s pozíciou vo futures kontrakte.

Na burze taktieţ vystupujú maklérske firmy, ktoré vyţadujú minimálnu marţu, odvíjajúcu sa od poţiadaviek burzy. Táto marţa býva o niečo vyššia ako stanovuje clearingový člen a slúţi viac menej pre obchodníkov, ktorý nie sú členmi burzy. Maklérske spoločnosti tak predstavujú pre obchodníkov tieţ akési clearingové centrum. Obchodníci si musia otvoriť marţové účty u jednotlivých maklérov, na ktorých drţia finančné prostriedky na aktuálne vysporiadanie obchodov a zároveň makléri upravujú jednotlivé zálohy.⁸³ Touto formou zisťujú, či sú obchodníci schopní ďalšieho obchodovania.

Za tri základné faktory, ktoré ovplyvňujú výšku marţe môţeme povaţovať:⁸⁴

 Likviditu – ak je trh dostatočne likvidný, môţeme uzavrieť či otvoriť pozíciu v ľubovoľnom čase, ak je trh likvidný len málo, pozíciu uzavrieť môţeme, ale pri horšej cene

 Volatilitu – faktor, ktorý nám udáva, ako je trh ţivý a rýchly, volatilnejší trh ma marţe vyššie ako trhy s nízkou volatilitou

83 DEMJAN, V. a kol. TRIM BROKER. Pravdy a mýty o forexe, ako obchodovať na najväčšom finančnom trhu. Bratislava : TRIM S&P, s.r.o., 2011. 25 s. ISBN 978-80-970630-9-2

84 NESNÍDAL, T – PODHAJSKÝ, P. Obchodování na komoditních trzích-průvodce spekulanta. Praha : GRADA, 2007. 123 s. ISBN 80-247-1851-0

 Cenové rozpätie – tzv. volatilita dňa, aké cenové rozpätie môţe komodita dosiahnuť behom jedného dňa

Komoditné futures kontrakty sú práve jedinečné tým, ţe na nákup kontraktu stačí zaplatiť nepatrnú zálohu (marţu). Pre kontrolovanie veľkého mnoţstva komodity nám stačí zloţiť u maklérskej spoločnosti zálohu, ktorá môţe byť menšia ako dve 2% zo súčasnej ceny futures kontraktu, najčastejšie je to však 5 – 10 %.⁸⁵ Malý pohyb v cene komodity tak môţe priniesť veľký zisk, ale taktieţ samozrejme stratu. Takémuto spôsobu, kedy môţeme nakúpiť alebo predať za cenu, ktorá zodpovedá spomínaním piatim aţ desiatim percentám z plnej ceny futures kontraktu, hovoríme ,,pákový efekt“. Ak broker umoţňuje svojmu klientovi otvorenie pozície na pákový efekt cez poskytnutú marţu, ktorá tvorí percentuálny podiel z objemu pozície, dáva tým obchodníkovi moţnosť pri jednopercentnej marţi vyuţiť stonásobne pákový efekt.⁸⁶ Vysoký pákový efekt môţe mať negatívne dopady pri neuváţenom a hlavne riskantnom obchodovaní. Preto by sme mali pred kaţdým pákovým efektom zhodnotiť reálny pákový efekt medzi veľkosťou obchodovanej pozície a vlastneným kapitálom vyuţívaným na obchodovanie. Najlepšie si pákový efekt vysvetlíme na nasledujúcom príklade.

Príklad 1. V konkrétny deň v mesiaci február môţeme kúpiť respektíve predať jeden augustový futures kontrakt na kukuricu (5000 bušlov) v cene 5 dolárov za bušel (celková hodnota je tak 25 000 dolárov) po započítaní marţe 5%, čo predstavuje 1250 dolárov. Ak sme na strane kupujúceho a špekulujeme na náraste ceny a aj sa tak v máji skutočne stane a cena vzrastie o 10% alebo 50 centov za bušel, potom bude mať náš futures kontrakt na kukuricu hodnotu 27 500 dolárov (5000 bušlov x 5,50 dolárov). Za týchto okolností môţeme predať augustový futures kontrakt so ziskom 2500 dolárov, čím sme zdvojnásobili svoje peniaze aj napriek tomu, ţe cena kukurice vzrástla len o 10%.

Ak však v máji cena augustovej kukurice klesne o 50 centov za bušel a rozhodneme sa kontrakt predať, naša strata dosiahne výšku 2500 dolárov. Predajom by sme prišli nielen

85 ROGERS, J. Ţhavé komodity, jak můţe kdokoliv investovat se ziskem na světových trzích. Praha : GRADA, 2008. 85 s. ISBN 978-80-247-2342-6

86 DEMJAN, V. a kol. TRIM BROKER. Pravdy a mýty o forexe, ako obchodovať na najväčšom finančnom trhu. Bratislava : TRIM S&P, s.r.o., 2011. 24 s. ISBN 978-80-970630-9-2

o počiatočnú marţu, ale taktieţ by sme si vytvorili dlh v sume 1250 dolárov, kukurica klesla síce o 10%, ale vďaka pákovému efektu stratíme 200%.

Tabuľka č.2 Pákový efekt a princíp jeho fungovania

27 500 USD

zapletená marža kontrolovaný kontrakt nárast o 10%

Zdroj: Vlastná schéma tabuľky

Mesiace kontraktu december, marec, máj, júl, september

Posledný obchodný deň pracovný deň pred 15.kalendárnym dňom mesiaca kontraktu Obchodné hodiny pondelok-piatok, 09:30-13:15, stredoamerického času Veľkosť ticku 1/4 centu/bušel 12,50 USD za kontrakt

Denný cenový limit 20centov/bušel (1000USD/kontrakt) pod alebo nad vysporiadaciu cenu predchádzajúceho dňa. V spotom mesiaci limit nie je, sú dovolávané 2 pracovné dni pred začiatkom spotového mesiaca Obdobie doručenia Posledným dňom doručenia je 2.pracovný deň nasledujúci po

poslednom obchodnom dni v mesiaci, kedy má prísť o doručenie.

Zdroj: ROGERS, J. Ţhavé komodity, jak můţe kdokoliv investovat se ziskem na světových trzích. Praha : GRADA, 2008. 218 s.

Pre obchodovanie na komoditných trhoch s futures kontraktmi je veľmi dôleţité vedieť, aký je kontraktný mesiac dodania, ktorý by sme chceli zobchodovať. Jednotlivé komoditné kontrakty je moţné nakúpiť s určitými termínmi dodania, napríklad môţeme nakúpiť kukuricu s termínom dodania v auguste 2011. Jednotlivé komodity sa cez futures kontrakty môţu predpredávať aj na niekoľko rokov dopredu. Ak sme obchodník, ktorý by chcel špekulovať na vývoji ceny komodity, najvhodnejší obchodovaný komoditný futures kontrakt by bol pre nás ten, ktorý sa najčastejšie obchoduje. Najčastejšie obchodované komoditné kontrakty sú zväčša tie, ktoré majú najbliţší termín dodania.

V neposlednom rade je dôleţité spomenúť, ţe kaţdý futures kontrakt má okrem svojho názvu taktieţ uvedený termín LTD⁸⁷ (Last Trading Day) a mnoho kontraktov tieţ termín FND⁸⁸ (First Notice Day). Tieto skratky ktoré predstavujú varovný signál zo strany burzy je potrebné sledovať, aby sme sa vyhli neočakávanej situácii, a to prevzatia ale fyzickej dodávky obchodovanej komodity.