Z LATO

Zlato je špecifická komodita, s ktorou sa spájajú mnohé otázky. Prečo nie meď respektíve iná priemyselná komodita? Prečo je cena zlata tak podstatná na finančných trhoch po celom svete? Aké vlastnosti môţeme prisudzovať tejto komodite, ako investičnému aktívu? Má cena zlata opodstatnený ekonomický význam? Odpoveďou na tieto otázky nám môţe byť výrok guvernéra centrálnej banky r roku 1999 ,,Zlato nadále ve světě představuje prostředek platby poslední instance…a je vnímáno jako prvek stability měny a konečné hodnoty měny“¹⁰¹

Zlato teda môţeme povaţovať za komoditu, ktorá okrem klasickej komoditnej funkcie zastáva funkciu menového aktíva.¹⁰² Dnes si len veľmi málo analytikov odhadne povedať, koľko ton zlata sa vyťaţilo do dnešného dňa. Niektoré údaje z roku 2000 nám udávajú, ţe celková zásoba tejto komodity na svete predstavovala 142 600 ton, keď sa v tom istom roku vyťaţilo pribliţne 2573 ton nového zlata. V roku 2006 bolo podľa

101 Alan Greenspan guvernér centrální banky USA – vystúpenie pred štátnou bankovou komisiou USA 20.

mája 1999

102 Veľké mnoţstvo centrálnych bánk drţí dodnes zlaté rezervy.

odhadu spoločnosti GFMS (Gold Fields Mineral Services) vyťaţených uţ 158 000 ton zlata, z čoho sa pribliţne 66% vyťaţilo v roku 1950.¹⁰³

2.2.1 Úvod o zlate

Zlatu sa pripisuje prívlastok, ţe je jednou z najvzácnejších komodít na svete a má neuveriteľnú formu likvidity. Len pre zaujímavosť, na Londýnskej burze sa za jediný deň zobchoduje ročná produkcia zlata vo svete. Tento drahý kov je odolný proti vode, vzduchu a kyslíku. V dávnych časoch sa ho ľudia naučili spracovávať vďaka jeho mäkkosti a kujnosti. Vyrábali z neho rôzne mýtické predmety, ktorým pripisovali rôzne vlastnosti.¹⁰⁴ Zlatým minciam starým niekoľko stoviek rokov stačila iba malá úprava, aby sa pre laika dostali do podoby nerozoznateľnej od nových mincí.

Vo svojich náleziskách sa vyskytuje v čistej forme, na rozdiel od iných kovov, ktoré sú často krát súčasťou inej horniny. Tak ako sme si uţ uviedli, zlato je ušľachtilý kov odolný voči chemickým vplyvom. Okrej mäkkosti a kujnosti sa vyznačuje vysokou tepelnou a elektrickou vodivosťou a samozrejme leskom. Charakteristickým znakom je tieţ jeho váha, čomu nasvedčuje vysoká hustota, ktorá je 19 krát vyššia ako voda a 2,5 krát vyššia ako ţelezo.

2.2.2 Obchodovanie so zlatom

Zlato predstavuje reálne aktívum, ktoré sa ako iné komodity obchoduje na burzovom a mimoburzovom trhu. Obchodovanie zlata na OTC trhoch prebieha prakticky 24 hodín denne. Na trhoch sa stretáva dopyt po zlate s ponukou, kde si jednotlivý účastníci obchodovania stanovujú vlastné podmienky biznisu. Cenná komodita je najviac obchodovaná na trhoch v Nemecku (Zürich), štáte New York a samozrejme v Veľkej Británii (Londýn).¹⁰⁵ Tu sa stretávajú s protichodnými záujmami rôzny investori, obchodníci, špekulanti a ťaţobné spoločnosti za účelom výmenného obchodu s danou komoditou. Jednotlivé kontrakty sa pohybujú v mnoţstve od 5 000 do 10 000 uncí, avšak mnohý investori prekračujú tieto objemy v hodnotách 100 000 uncí a vyššie. Ceny za

103 Údaje čerpané z: Gold market knowledge: Suply and demand. World Gold Council [online]. 2007 [cit.

2011-04-05]. Dostupný na WWW:

http://www.gold.org/deliver.php?file=/assets/file/marketknowledge/GoldMktKnowledgeSuppDem.pdf

104 STRUŢ, J – STUDÝNKA, B. Zlato: Příběh neobyčejného kovu. Praha : GRADA, 2005. 82 s. ISBN 80-247-0902-3

105 Údaje čerpané z: Gold market knowledge: Suply and demand. World Gold Council [online]. 2007 [cit.

2011-04-05]. Dostupný na WWW:

http://www.gold.org/deliver.php?file=/assets/file/marketknowledge/GoldMktKnowledgeSuppDem.pdf

komoditu sú konkurencieschopné a obchodníci tak môţu realizovať vysoké zisky z predaja.

Pri obchodovaní na OTC trhoch zohrávajú významnú úlohu market makery (tvorcovia trhu) a ako najvýznamnejších tvorcov môţeme spomenúť členov London Bullion Market Association (LBMA) – HSBC Bank USA, UBS AG, Royal Bank of Canada Ltd., Barclays Bank PLC, Goldman Sachs International, National Assotiation, London Branch, The Bank of Nova Scotia (Scotia Mocatta), Deutche Bank AG, Société Généraale, N.A., JPMorgan Chase Bank, Mitsui & Co Precious Metals Inc., London Branch.

Londýn je akousi centrálou investičných spoločností, ktoré obchodujú so zlatom.

Dva krát do dňa tu prebieha fixovanie referenčnej ceny za zlato a v súčasnosti môţeme povedať, ţe je to najväčší benchmark stanovovania ceny zlata.

Zlato je na burzových trhoch najčastejšie obchodované na New York Mercantile Exchange (NZMEX) a burze Chicago Board of Trade (CBOT). Tak ako sme si uviedli v prvom bode diplomovej práce, obidve burzy patria do skupiny CME group Inc.

a obchoduje sa na nich od roku 1974. Burzy sprostredkúvajú obchody so zlatom s 99,5%

čistotou rýdzosti. Na týchto burzách sa obchodujú futures kontrakty a opcie, ktoré majú pevne stanovený termín dodania. Medzi ďalšie významné centrá obchodovania s cennou komoditou patrí Tokijská komoditná burza Tokio Commodity Exchange (TOCOM), National and Derivate Exchange (NCDXE) a taktieţ Multi Commodity Exchange of India (MXC). Na spomínaných burzách sa viac menej zlato obchoduje na špekulatívne účely, avšak medzi významné burzy, na ktorých sa zlato obchoduje pre jeho fyzickú dodávku patrí Chinese Gold and Silver Exchange Society, Dubai Gold and Commodity Exchange a v nemalom mnoţstve aj Istanbul Gold Exchange.¹⁰⁶

2.2.2.1 Obchodovanie zlata cez ETF fondy

Investovanie do ETF zlatých fondov sa datuje od roku 2003, čiţe z historického hľadiska predstavujú mladú formu investovania. Vo všeobecnosti sa investovanie do týchto typov fondov prezentuje ako veľmi populárne, čomu naznačuje expandovanie z Australian Stock Exchange na trhy v Nemecku, USA, Veľkej Británie, Singapure

106 Údaje čerpané z: Gold market knowledge: Suply and demand. World Gold Council [online]. 2007 [cit.

2011-04-05]. Dostupný na WWW:

http://www.gold.org/deliver.php?file=/assets/file/marketknowledge/GoldMktKnowledgeSuppDem.pdf

a Juţnej Afriky. V roku 2003 sa vďaka hľadaniu zlata vytvorilo aţ 75% všetkých prieskumov vytvorených veľkými ťaţnými spoločnosťami.¹⁰⁷ Zlaté fondy drţali koncom roka 2007 zlato v objeme 870 ton a tento objem koncom roku 2010 narástol na 1650 ton tejto drahej komodity.

V súčasnosti sa zlato nachádza na všetkých svetových trhoch a jeho ponuka závisí od ťaţby, ako aj od vyťaţeného mnoţstva zlata z minulosti. Formou, ako sa trvanlivá a priam nezničiteľná komodita dostáva na trh sa realizuje tromi spôsobmi. V prvom rade sa jedná o obchodovanie so zlatom centrálnymi bankami, dodnes je ťaţené veľkými spoločnosťami a ako tretí spôsob môţeme uviesť opätovné spracovávanie zlata z dopadu obsahujúceho zlato.

2.2.3 Vývoj zlata na trhu

Tak ako sme si spomenuli, cenový vývoj zlata na trhoch závisí od ekonomickej situácie vo svete. Zlato sa ako komodita začalo znehodnocovať v určitom čase, keď nastal obrat na akciových trhoch a hlavne v dôsledku pouţívania rozličných prostriedkov na zvýšenie kapitálu. Cenový vývoj zlata bol do značnej miery ovplyvnený americkou hypotekárnou krízou, ktorá prepukla v roku 2007. Ak ekonomika stagnuje a nastáva obdobie recesie, zlato sa javí ako najefektívnejšia moţnosť uchovania hodnoty a predstavuje nástroj na fixovanie majetku do budúcnosti. V období expanzie sa ekonomika dostáva do pozitívnych čísiel a obchodníci na trhoch tlačia na všetky ekonomické sektory. Zlato ta tak stáva bezvýznamným, avšak toto má len dočasný stav.

Ak by sme sa pozreli na postupný vývoj ceny zlata od roku 2006 do roku 2007, zistili by sme cenový nárast tejto komodity o 15%, čo bolo sprevádzané neustupujúcou prevahou dopytu nad ponukou. I napriek narastajúcej cene bol dopyt po zlate výrazný v Číne ( jednalo sa o 56 ton) a Indii (32 ton). Najväčší prepad v tomto období zaznamenalo USA, kde sa aktuálna hodnota zníţila o 42 ton. Na konci roku 2007 stúpol celkový dopyt po zlate aj napriek neuspokojujúcej ponuke na trhu. V roku 2008 zaznamenalo zlato z hľadiska histórie nové maximá. Rast ceny zlata bol opäť vyvolaný vysokým dopytom po danej komodite v dôsledku zhoršenej svetovej ekonomickej situácie. Ak by sme sa pozreli na percentuálny nárast, zaznamenali by sme cenový nárast od roku 2007 na hodnote 25%.

V reálnej ekonomike to znamenalo veľké zníţenie dopytu po zlatých šperkoch. Touto

107 ROGERS, J. Ţhavé komodity, jak můţe kdokoliv investovat se ziskem na světových trzích. Praha : GRADA, 2008. 149 s. ISBN 978-80-247-2342-6

zmenou najviac utrpeli India, USA a Turecko (pokles predstavoval 200 ton). Opačné čísla sme mohli zaznamenať v Číne, ktorá predstavovala nárast po zlate o 20 ton. Čína je ekonomickou veľmocou a s bohatnutím ekonomiky sa zvyšuje aj dopyt po viacerých komoditách. Celosvetová ekonomická kríza, ktorá prepukla z USA do sveta zapríčinila pokles dopytu po zlate na priemyselné vyuţitie. Rok 2009 sa taktieţ niesol v krízovej nálade, avšak obľúbené ETF fondy zaznamenali neuveriteľný nárast 540% oproti predchádzajúcemu roku.¹⁰⁸

V súčasnej dobe ceny zlata dosahujú nových rekordov. Obchodníci nakupujú zlato z dôvodov očakávaného nárastu inflácie a hlavne z aktuálnych nepokojov v severnej Afrike a Blízkom východe. Cena zlata tak dosahuje rekordné maximá, ktoré predstavujú 1430 dolárov za jednu uncu, čo môţeme vidieť na grafe č.6. Podľa mnohých analytikova sa cena zlata bude zvyšovať aj naďalej. Podľa môjho názoru to však bude závisieť na situácii v spomínaných krajinách a taktieţ, s akou rýchlosťou a razanciu sa cena dostane zo súčasného cenového pásma.

Graf č.6 Vývoj ceny zlata od roku 2000 do 2011

Zdroj: HoweStreet. Dostupný na WWW: http://howestreet.com/2011/03/tdv-interim-update/

2.2.4 Budúcnosť zlata

Ak by sme sa pozreli na vývoj ceny zlata z krátkodobého hľadiska, cena zlata na trhu je neustále ovplyvňovaná hospodárskou krízou a nepokojmi v Afrike a Blízkom

108 Údaje čerpané z: Gold demand trends: World gold Council [online]. 2009 [cit. 2011-04-05]. Dostupný na WWW: http: //www.gold.org/deliver.php

východe. Hodnota zlata je do súčasnej ekonomiky transformovaná vo funkcii akéhosi barometra, ktorý naznačuje úspech alebo neúspech politík jednotlivých vlád.¹⁰⁹ Ich cieľom je stabilizácia ekonomického prostredia a zabrániť tak nepriaznivému vývoju finančného systému. Zlato si odjakţiva udrţiavalo svoju hodnotu a uchyľovanie sa k investíciám do tejto komodity sa javí ako jediná moţná cesta, ako zabrániť vládnym politikám podnikať v experimentálnych hraniciach moţností a praktík.

V neposlednom rade je si treba všimnúť, ţe s rastúcou cenou zlata taktieţ rastie zisk ťaţobných spoločností. Tento jav pozorujeme v poslednom období a s narastajúcim kapitálom sa ťaţobné spoločnosti môţu púšťať do hľadania nových nálezísk. Spoločnosti sú tak ochotné vyhľadávať náleziská na nedostupnejších miestach, kde náklady na vyťaţenie jednej unce zlata predstavujú súčasne v priemere 400 dolárov. Z dlhodobého hľadisku môţe mať tento efekt opačný efekt a môţeme tak očakávať opätovný pokles ceny tejto komodity.

2.2.5 Zlato vs Index S&P 500

Za posedné roky môţeme badať vysoký nárast ceny zlata na trhoch o stovky percent. Tomuto trendu sa pribliţujú taktieţ akciové indexy, z ktorých nás bude najmä zaujímať index S&P 500. Tento index ako mnoho iných však dodnes nedosahuje trhovú hodnotu, ktorú stratil vďaka nepriaznivému vývoju po prepuknutí hypotekárnej krízy v USA od roku 2008.

Ak by sme zobrali do úvahy obdobie medzi rokom 2003 a 2007, mohli by sme vidieť pozitívnu koreláciu medzi cenami zlata a cenami akcií. Tieto trendy sa z dlhodobého hľadiska striedajú a na konci roka 2007, po spľasknutí hypotekárnej bubliny v USA, môţeme badať prudký nárast cien zlata a pokles akcií. Nasledujúca tabuľka nám znázorňuje vývoj ceny zlata a akciového indexu S&P 500.

109 Údaje čerpané z: cikomodity [online]. [cit 2011-04-01]. Dostupný na WWW:

http://www.cikomodity.com/trhovy-komentar/komentar-zlato-a-nasa-buducnost-I_15032009.htm

Graf č.7 Vývoj akciového indexu S&P 500 a zlata od roku 1973 do 2010

Zdroj: Zlato versus akcie [online]. [cit 2011-04-01]. Dostupný na WWW:

http://www.starinsurance.sk/download/file/ZLATO_versus_AKCIE.pdf

Analýza tohto grafu nám umoţňuje pozrieť na cenu zlata a indexu S&P 500 od roku 1973 do konca roka 2010. Ako môţeme vidieť, cena zlata ostala relatívne plochá aţ do neskorých 70 rokov, kedy sa ceny danej komodity takmer zdvojnásobili aţ do začiatku roka 2006. Tak ako sme si spomenuli, ľudia investujú do zlata vtedy, keď sú vystrašený a rok 2006 im tomu dal dôvod. Z grafu môţeme taktieţ sledovať nárast indexu osemnásobne oproti hodnote zlata v 80 a 90 rokoch, čo vyvrcholilo na začiatku roka 2000.

Zlato má však na základe celkových výnosov za toto obdobie niţší ročný nárast, ako je tomu pri indexe S&P 500.