Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva
Komparácia vkladových produktov komerčných bánk
Comparation of comercial bank depozit products
Bakalárska práca
Autor: Erika Turoňová
Bankový manažment
Vedúci práce: Janka Grofčíková, Ing.
Banská Bystrica apríl 2013
Vyhlásenie
Vyhlasujem, že som bakalársku prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry.
Svojim podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
Vo Valaskej dňa 28.03.2013
Erika Turoňová
Anotácia
Turoňová, Erika: Komparácia vkladových produktov komerčných bánk. Bakalárska práca.
Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva. Vedúci práce: Ing. Janka Grofčíková. Rok obhajoby:
2013. Počet strán: 55.
Skúmanou problematikou v bakalárskej práci je analýza vkladových produktov vo vybraných bankách. Analýza je uskutočnená na vybraných produktoch J&T Banky a.s.,
Poštovej banky a.s., Slovenskej sporiteľne a.s. a VÚB banky a.s. Cieľom analýzy vybraných produktov je určenie najvýhodnejšieho produktu pre klienta na základe modelového príkladu. Práca poukazuje na produkt a banku, do ktorého je najvhodnejšie vložiť klientove voľné finančné prostriedky. Bakalárska práca je zameraná na porovnanie klasických vkladových produktov. Zahŕňa teoretickú, praktickú a analytickú časť.
Teoretická časť je zameraná na popis konkrétnych vkladových produktov, týkajúcich sa vkladov o rôznej dĺžke trvania. V praktickej časti sa zameriavam na porovnávanie aktuálnej ponuky termínovaných vkladov vybraných bánk. V poslednej, analytickej časti porovnávam výhody a nevýhody vkladových produktov komerčných bánk.
Kľúčové slová: vkladové produkty, banka, porovnanie, analýza
Anotation
Turoňová, Erika: Comparation of deposit products commercial banks. Bachelor Theses.
Banking Institute University of Prague, foreign university Banská Bystrica. Department of Finance, Accounting and Insurance. Supervisor: Ing. Janka Grofčíková. Year defense:
2013. Pages: 55.
Research problems in my work is the analysis of deposit products in selected banks. The analysis is performed on selected products, and J & T Bank, as Postbank, as Slovak Savings Bank SpA, and VUB Bank. The aim of the analysis is the determination of selected products most suitable product for the client based on a model example. The work refers to a bank product, it is best to put the client's available funds. The thesis is focused on comparison of traditional deposit products. It includes theoretical, practical and analytical part. The theoretical part is focused on the description of the specific deposit products relating to deposits of varying duration. The practical part is focused on comparing the current offer term deposits of selected banks. Recently, the analytical part, compares advantages and disadvantages of commercial bank deposit products.
Keywords: deposit products, bank, comparison, analysis
OBSAH
OBSAH ... 5
ÚVOD ... 6
1 VÝZNAM A DRUHY VKLADOVÝCH PRODUKTOV KOMERČNÝCH BÁNK .... 7
1.1 Bankovníctvo a bankový systém ... 7
1.1.1 Bankové činnosti a ich zásady ... 10
1.1.2 Obchody komerčných bánk ... 13
1.2 Vkladové bankové produkty ... 15
1.2.1 Nákupy vkladov od klientov obchodných bánk ... 17
1.2.2 Predaj bankových dlhopisov bankovým klientom ... 20
1.3 Úverové bankové produkty ... 22
1.3.1 Peňažné úvery a pôžičky ... 22
1.3.2 Záväzkové úvery a záväzky ... 25
1.4 Úroky a úrokové sadzby ... 26
1.5 Bilancia bankových aktív a pasív ... 28
2 KOMPARÁCIA VKLADOVÝCH PRODUKTOV VYBRANÝCH KOMERČNÝCH BÁNK ... 30
2.1 Termínované vklady ... 30
2.1.1 Ponuka termínovaných vkladov vybraných komerčných bánk ... 30
2.1.2 Výpočet výnosu na termínovaných vkladoch v modelovom príklade ... 32
2.1.3 Komparácia termínovaných vkladov vybraných komerčných bánk ... 33
2.2 Vkladné knižky ... 35
2.2.1 Ponuka vkladných knižiek vybraných komerčných bánk ... 35
2.2.2 Výpočet výnosu na úsporných vkladoch v modelovom príklade ... 36
2.2.3 Komparácia vkladných knižiek vybraných komerčných bánk ... 37
2.3 Podielové fondy ... 39
2.3.1 Ponuka podielových fondov vybraných komerčných bánk ... 39
2.3.2 Výpočet výnosu podielových fondov v modelovom príklade ... 42
2.3.3 Komparácia podielových listov vybraných komerčných bánk ... 43
2.4 Hypotekárne záložné listy ... 44
2.4.1 Ponuka hypotekárnych záložných listov vybraných komerčných bánk ... 44
2.4.2 Výpočet výnosu hypotekárnych záložných listov v modelovom príklade ... 46
2.4.3 Komparácia hypotekárnych záložných listov vybraných komerčných bánk . 47 3 VÝHODY A NEVÝHODY VKLADOVÝCH PRODUKTOV PRE KLIENTA A BANKU ... 48
3.1 Výhody a nevýhody termínovaných vkladov pre klienta a banku ... 48
3.2 Výhody a nevýhody vkladných knižiek pre klienta a banku ... 49
3.3 Výhody a nevýhody podielových fondov pre klienta a banku ... 50
3.4 Výhody a nevýhody hypotekárnych záložných listov pre klienta a banku ... 52
ZÁVER ... 53
6
ÚVOD
V trhovej ekonomike sú obchodné (komerčné) banky všeobecne považované za najvýznamnejšie subjekty finančného systému, preto je im vo všetkých vyspelých krajinách venovaná zvláštna pozornosť. Žiadna banka nemôže pôsobiť inak, než súčasť spravidla veľmi prísne regulovaného bankového systému príslušného štátu alebo nadnárodného ekonomického spoločenstva, pokiaľ je daný štát jeho súčasťou.
Obchodné banky sú základné subjekty bankového systému. Za obchodné banky sú považované inštitúcie, ktoré sa primárne orientujú na tzv. „klasické“ bankové obchody, t.j.
na prijímanie vkladov (depozít), poskytovanie úverov a realizáciu platobného styku;
súčasne však môžu poskytovať aj celú radu ďalších druhov činností. Banka môže vykonávať činnosti, presne vymenované v Zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov, ak ich má povolené v bankovej licencii. O udelení licencie rozhoduje centrálna banka Slovenskej republiky, teda Národná banka Slovenska.
Cieľom práce je na základe komparácie vkladových produktov komerčných bánk identifikovať ich výhody a nevýhody pre klienta a banku a odporučiť optimálny vkladový produkt.
Pre naplnenie stanoveného cieľa práce je použitá metóda komparácie vkladových produktov vybraných komerčných bánk. Zistené skutočnosti sú použité pre identifikáciu výhod a nevýhod pre klienta i banku s cieľom odporučiť optimálny vkladový produkt.
Medzi použité zdroje patria predovšetkým odborná literatúra ale tiež internetové zdroje a interné materiály bánk.
Práca je rozdelená na teoretickú a praktickú časť. Teoretická časť práce uvedená v prvej kapitole je predstavením základných pojmov súvisiacich s danou problematikou.
Obsahovo sa zameriava na bankovníctvo a bankový systém, bankové produkty a bankovú bilanciu. Druhá kapitola predstavuje bližšie špecifiká vkladových produktov vybraných komerčných bánk a ich porovnanie. Sumarizácia zistených výsledkov je uvedená v kapitole tretej, ktorá súčasne podáva závery o výhodách a nevýhodách jednotlivých produktov pre obe strany, teda klienta i banku.
7
1 VÝZNAM A DRUHY VKLADOVÝCH PRODUKTOV KOMERČNÝCH BÁNK
1.1 Bankovníctvo a bankový systém
Bankovníctvo je špecifická oblasť financií. Banka vytvára svoj fond zberom vkladov a investícií od ekonomických subjektov a ich následným zhodnocovaním.
Rozdeľuje a využíva ho rovnakým spôsobom ako podnik, pretože banka je v podstate špecifickým druhom podniku. Banka však navyše disponuje špecifickou formou prerozdeľovania fondov, keby zo svojho vytvoreného fondu poskytuje úvery ekonomickým subjektom a tým umožňuje zvyšovanie ekonomickej aktivity, teda podporuje rast ekonomicky.
Podstatou existencie bankovníctva je časový nesúlad príjmov a výdavkov jednotlivých ekonomických subjektov. Tento nesúlad:
• vychádza z bežnej prevádzkovej činnosti, kedy podnik inkasuje tržby, ale platby zamestnancom, štátu (vo forme daní) a pod. platí neskôr. Z toho vyplýva dočasný prebytok finančných prostriedkov, podobná úvaha platí aj pre nedostatok finančných prostriedkov;
• plynie z tvorby peňažných rezerv nad rámec bežných potrieb. Jedná sa o vedomé odloženie voľných finančných prostriedkov, ktoré sú uložené pre budúcu spotrebu alebo ako neúčelová rezerva určená na financovanie prípadných výkyvov v hospodárstve.
Treba si uvedomiť, že keby neexistoval tento časový nesúlad medzi príjmami a výdavkami, nemuseli by existovať banky. Sú to práve banky, ktoré ponúkajú v prípade potreby doplnenie finančných prostriedkov ekonomickým subjektom (dočasná prevaha výdavkov nad príjmami). Naopak, v prípade dočasného prebytku príjmov nad výdavkami ponúkajú banky ekonomickým subjektom rôzne formy zhodnocovania voľných finančných prostriedkov (Černohorský et al, 2011, s.19).
Bankovníctvo patrí v každej vyspelej tržnej ekonomike medzi odvetvia s najväčšou dynamikou rozvoja. Bez kvalitne fungujúcich bánk nie je mysliteľný výraznejší ekonomický pokrok. Vzťah medzi bankovým odvetvím a ostatnými sférami každej
8
ekonomiky je však obojstranný. Vyspelá ekonomika potrebuje vyspelý bankový systém, a naopak (Revenda, 2011, s.16).
Banková sústava na Slovensku
Bankový systém predstavuje súhrn všetkých bankových inštitúcií v danom štáte a usporiadanie vzťahov medzi nimi. Banky súčasne patria medzi inštitúcie, ktoré musia dodržiavať pravidlá činnosti dané bankovými zákonmi a ďalšími právnymi aktmi. Tieto pravidlá sa môžu v jednotlivých krajinách líšiť, všeobecne však platí, že banka je inštitúcia s bankovou licenciou. Banková licencia predstavuje oprávnenie pôsobiť ako banka, predovšetkým prevádzať bankové operácie a ponúkať bankové služby. Pridelenie licencie je viazané na splnenie množstva podmienok. Každý žiadateľ o bankovú licenciu musí disponovať stanovenou minimálnou výškou kapitálu, spĺňať technické a technologické predpoklady apod.
V trhových ekonomikách (aj na Slovensku) hovoríme o tzv. dvojstupňovom bankovom systéme. Je v ňom funkčne oddelené centrálne a obchodné (komerčné) bankovníctvo a centrálna banka až na výnimky nevykonáva činnosti, ktoré spadajú do oblasti pôsobenia obchodných a ďalších bánk (Revenda, 2011, s.20).
Centrálna banka
Centrálna banka je vo väčšine vyspelých krajín nezávislou finančnou inštitúciou.
Jej základným poslaním býva zabezpečovanie kvality národnej meny a dlhodobej stability kúpnej sily peňazí. Vedľa toho však pôsobí aj v ďalších oblastiach riadenia ekonomiky.
Jedná sa napr. o pomoc vláde pri stimulovaní ekonomického rastu a zamestnanosti, pri udržiavaní vyrovnanej platobnej bilancie, ako aj pri udržiavaní stability peňažného a kapitálového trhu danej krajiny (Rejnuš, 2008, s.64).
Centrálna banka býva označovaná aj ako banka bánk. V ekonomike štátu plní dve základné funkcie, makroekonomickú a mikroekonomickú.
Základným makroekonomickým cieľom centrálnej banky je zabezpečovanie stability domácej meny, a tým vytváranie priaznivých podmienok pre hospodársky rast.
Pritom „stabilitu domácej meny“ je potrebné chápať v dvoch dimenziách, a to ako cenovú stabilitu prejavujúcu sa len v mierne dlhodobej inflácii a stabilitu kurzovú. Za mikroekonomickú funkciu centrálnej banky je považované zaisťovanie bezpečnosti, efektívnosti a dôveryhodnosti príslušného bankového systému (Rejnuš, 2008, s.66).
9
Na Slovensku plní funkciu centrálnej banky Národná banka Slovenska, ktorá vznikla 1. januára 1993 na základe zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska ako nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky. Od 1. januára 2009 - dňa zavedenia eura v Slovenskej republike, sa stala súčasťou Eurosystému, tvoriaceho systém centrálneho bankovníctva eurozóny v rámci Európskeho systému centrálnych bánk.
Hlavným cieľom Národnej banky Slovenska je udržiavanie cenovej stability.
Za týmto účelom:
- sa podieľa na spoločnej menovej politike, ktorú určuje Európska centrálna banka pre eurozónu,
- vydáva eurobankovky a euromince podľa osobitných predpisov platných v eurozóne pre vydávanie eurobankoviek a euromincí,
- podporuje plynulé fungovanie platobných systémov a zúčtovacích systémov, riadi, koordinuje a zabezpečuje peňažný obeh, platobný styk a zúčtovávanie dát platobného styku a stará sa o ich plynulosť a hospodárnosť,
- udržiava devízové rezervy, disponuje s nimi a uskutočňuje devízové operácie podľa osobitných predpisov platných pre operácie Eurosystému,
- vykonáva ďalšie činnosti vyplývajúce z jej účasti v Európskom systéme centrálnych bánk (http://www.nbs.sk/sk/17.12.2012).
Komerčné banky
Komerčné banky sú súkromné inštitúcie, ktoré fungujú ako finanční sprostredkovatelia – prijímajú vklady od tých, ktorí šporia a poskytujú pôžičky tým, ktorí majú investičné príležitosti (Holman, 2011, s.462).
Banky sú začleňované do skupiny finančných sprostredkovateľov, teda subjektov, ktoré na ziskovom princípe realizujú tok finančných prostriedkov medzi ekonomickými subjektmi. Základnou formou bankového sprostredkovania je prijímanie vkladov od ekonomických subjektov a ich následná alokácia vo forme bankových úverov. Bankové podnikanie je realizované na dvoch základných, spolu súvisiacich princípoch:
- na princípe návratnosti, - na princípe ziskovosti.
Nákup vkladov bankou aj predaj peňazí formou bankových úverov prebieha na princípe návratnosti. Nákupom vkladov sa komerčné banky dostávajú do pozície dlžníka a vznikajú im peňažné záväzky, ktoré musia v budúcnosti uhradiť. Predajom úveru
10
vznikajú pohľadávky banky voči dlžníkom banky. Z podnikateľského hľadiska je nutné vytvorenie takých riadiacich a obchodne prevádzkových mechanizmov, ktoré banke umožnia návratnosť pohľadávok vrátane výnosu z nich. Banky však vykonávajú aj iné finančné obchody, ako sú obchody s cennými papiermi na vlastný aj cudzí účet, finančné poradenstvo klientom, realizácia platobného styku, bankové záruky a iné. Niektoré z týchto obchodov nevystavujú banky vzniku bilančnej pohľadávky alebo záväzku. Bilančné i mimobilančné obchody sú však nositeľmi bankových nákladov a výnosov.
Uplatnenie ziskového princípu je významné predovšetkým z dlhodobého hľadiska, pretože tvorba bankového zisku je predpokladom existencie banky na bankovom trhu.
Tvorba zisku je nutným predpokladom nie len pre samotnú existenciu banky, ale musí dosahovať takú úroveň, aby umožnila ďalší rozvoj banky. V súčasných konkurenčných podmienkach, ktoré sú charakteristické prevahou ponuky, nestačí odlíšenie sa banky v parametroch jednotlivých produktov, čo prináša len krátkodobý efekt, ale je nutné budovať konkurencieschopnosť na trvalých vzťahoch s klientmi. To predpokladá investície predovšetkým do oblasti nehmotných a intelektuálnych aktivít, ako sú investície do nových technológií, bezpečnostných systémov, investície do systematického vzdelávania zamestnancov. Zisk je teda investovaný do oblastí, ktoré majú relatívnu dlhú dobu návratnosti (Kašparovská, 2006, s.1).
Komerčné banky podnikajú s peniazmi za účelom dosiahnutia zisku v pomerne široko vymedzenom rámci daným pravidlami regulácie. Ich činnosť nie je riadená žiadnymi z centra rozpísanými pravidlami, banky sú v zásade úplne samostatné pri vlastných rozhodnutiach. Z toho vyplýva, že činnosť a výsledky hospodárenia ovplyvňujú ich existenciu, vrátane možného úpadku. Dvojstupňové bankové systémy sú charakteristické vyšším počtom komerčných bánk (Revenda, 2011, s.16).
1.1.1 Bankové činnosti a ich zásady
Komerčné banky sú podnikateľské subjekty, ktorých úlohou je dostať do ekonomiky potrebné množstvo peňažných prostriedkov. Komerčná banka je jedným z najdôležitejších subjektov finančného trhu a uskutočňuje podľa novely zákona o bankách č. 483/2001 Z. z., § 1, ods.3. tieto bankové činnosti:
- investovanie do cenných papierov na vlastný účet, - finančný prenájom,
- platobný styk a zúčtovanie,
11
- vydávanie s práva platobných prostriedkov, napr. platobných kariet, cestovných šekov,
- poskytovanie záruk, - otváranie akreditívov, - obstarávanie inkasa,
- obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta s devízovými hodnotami, s prevoditeľnými cennými papiermi, so zlatými a striebornými mincami, v oblasti termínovaných obchodov (futures) a opcií vrátane kurzových a úrokových obchodov,
- účasť na vydávaní cenných papierov a poskytovanie súvisiacich služieb, - finančné maklérstvo,
- poskytovanie poradenských služieb vo veciach podnikania,
- obhospodarovanie cenných papierov klienta na jeho účet vrátane poradenstva (portfólio management),
- uloženie a správa cenných papierov alebo iných hodnôt, - výkon funkcie depozitára podľa osobitného predpisu, - zmenárenská činnosť,
- poskytovanie bankových informácií, - prenájom bezpečnostných schránok,
- vykonávanie hypotekárnych obchodov (Sekerka, 1997, s.44).
Na Slovensku môžu banky vystupovať výhradne v organizačnej forme akciová spoločnosť .
Zákon o bankách č. 483/2001 Z. z. § 2, ods. 1. uvádza, že banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje (Horvátová, 2000, s.41).
Banky sa riadia zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sekerka (1997) publikuje, že zásady bankovej činnosti spočívajú v neustálom zabezpečovaní likvidity banky, v bezpečnosti banky a zabezpečovaní rentability.
12
Centrálnym problémom bankového manažmentu je umenie koordinovať a hľadať kompromis medzi rôznymi a často protichodnými cieľmi bankového podnikania (obrázok 1), medzi ktoré patria rentabilita, solventnosť, likvidita a riziko (Sysáková – Šlahor, 2010, s. 100).
Obrázok 1 Ciele bankového podnikania
Zdroj: Sysáková – Šlahor, 2010, s. 100
Likvidita
Pod likviditou banky rozumieme jej schopnosť plniť všetky záväzky v termíne ich splatnosti. Ide teda konkrétne o schopnosť banky, vyplatiť jej klientom ich vklady na požiadanie. Narušenie likvidity vyvolá nedôveru zo strany klientov banky – vkladateľov, ktorí môžu potom vklady z takejto banky vyberať a ukladať ich v iných bankách. Táto situácia následne znamená pre banku zníženie podielu cudzích zdrojov (Sysáková – Šlahor, 2010, s. 101). Pri riadení likvidity sa banka snaží uvádzať do súladu každodenný príliv a odliv likvidných prostriedkov. K trvalému zabezpečovaniu likvidity, musí mať banka k dispozícií pohotové zdroje likvidity, čo znamená:
− na strane aktív vytvárať také portfólio, ktoré banke zaisťuje dostatok likvidných prostriedkov,
− na strane pasív mať k dispozícii také inštrumenty, pomocou ktorých môže v prípade potreby prakticky okamžite získať likvidné prostriedky (napr. dohodnuté úverové linky s inými bankami)(Kašparovská, 2006, s. 133).
Solventnosť
Solventnosťou banky sa rozumie schopnosť banky hradiť z bežných príjmov, alebo speňažením jej vlastného majetku, svoje bežné záväzky v každom okamihu. Uvedené platí aj v prípade, že banka dočasne vykazuje záporný výsledok hospodárenia. Solventnosť
rentabilita
solventnosť likvidita
riziko
13
banke umožňuje vykonávanie jej činnosti bez nutnosti zastavenia aktívnych obchodov banky, neprenášať negatívne výsledky hospodárenia na svojich veriteľov a vkladateľov, teda naďalej si plniť všetky záväzky voči nim (Sysáková – Šlahor, 2010, s. 101).
Solventnosť je predovšetkým zaručovaná kapitálom banky ako nástrojom medzibankovej reprezentácie a konkurencie. Malý kapitál obmedzuje možnosti banky, schopnosť banky vziať na seba riziko. Dostatočné veľký kapitál naopak môže vzbudzovať dôveru, že prípadný výkyv vo finančnom hospodárení banky nebude prenášaný na veriteľov (Polouček, 2006, s. 354).
Rentabilita
Rentabilita je charakterizovaná predovšetkým hospodárskym výsledkom banky (ziskom alebo stratou), ktorý je daný rozdielom medzi výnosmi a nákladmi.
Požiadavky likvidity a bezpečnosti sú v rozpore s požiadavkou maximalizácie zisku. Zvýšenie likvidity znamená zvýšenie rezerv (čo má za následok zníženie výnosov) alebo zvýšenie prijatých úverov od bánk (čo má za následok zvýšenie nákladov). Zvýšenie bezpečnosti má za následok zvýšenie nákladov (Sekerka, 1997, s.45).
Centrálnym problémom bankového manažmentu je umenie koordinovať a hľadať kompromis medzi rôznymi a často protichodnými cieľmi bankového podnikania, medzi ktoré patria rentabilita, solventnosť, likvidita a riziko (Sysáková – Šlahor, 2010, s. 100).
1.1.2 Obchody komerčných bánk
Klasický prístup členenia bankových obchodov je založený na ich odraze v bankovej súvahe. Z hľadiska tohto princípu ich rozdeľujeme na:
− aktívne,
− pasívne,
− neutrálne (indiferentné) (Sysáková – Šlahor, 2010, s. 99).
Každá banka musí zosúladiť aktívne a pasívne operácie tak, aby získané zdroje dostatočne pokrývali potreby banky na realizáciu aktívnych operácií. Aktívne operácie sú totiž zdrojom výnosov a zisku každej komerčnej banky a sú základom jej úspešnosti na trhu. Pomocou pasívnych operácií banka sústreďuje cudzie zdroje, bez ktorých by nemohli podnikať, nakoľko tvoria podstatnú časť kapitálu každej banky (Kudzbel, 2000, s.24).
Pasívne bankové obchody sa odrazia na pravej strane súvahy. Jedná sa predovšetkým obchody, realizáciou ktorých získa banka na úverovej báze cudzí kapitál, napríklad príjem vkladov od klientov, emisia vlastných dlhopisov a pod. Pri týchto
14
obchodoch je banka v pozícii dlžníka, pričom jej vznikajú rôzne záväzky. Časťou štruktúry pasív je aj vlastný kapitál, teda do pasívnych obchodov radíme i operácie súvisiace s vlastným kapitálom banky. Keďže vlastné zdroje banky predstavujú len malú časť v štruktúre celkových zdrojov, banky podnikajú prevažne s cudzími, im zverenými zdrojmi (Sysáková – Šlahor, 2010, s. 99).
Neutrálne operácie predstavujú sprostredkovateľské služby, ktoré majú podobu výnosov z rozličných druhov bankových činností, akými sú napr. výnosy z devízových a zmenárenských činností, výnosy z obchodovania s cennými papiermi a podobne (Horvátová, 2000, s.45).
Aktívne obchody
Aktíva bánk je možné členiť rôznych hľadísk. Portfólio aktív, obdobne ako portfólio pasív, sa banky snažia mať vysoko rentabilné, pri jeho tvorbe sa zameriavajú na minimalizáciu všetkých druhov rizík. Významným rysom portfólia aktív bank je jeho celková likvidita a likvidita jeho jednotlivých častí. Najrozšírenejšia je klasifikácia aktív podľa likvidity:
- primárne aktíva (hotovosť, rezervy bank u centrálnej banky a iných bánk, šeky), - sekundárne aktíva (pokladničné poukážky, zmenky),
- úvery a investície (Revenda, 2011, s.361).
Pasívne obchody
Podľa spôsobu viazania prostriedkov na vkladovom účte rozlišujeme netermínované a termínované vklady. Netermínované vklady používajú klienti banky na neustále disponovanie, preto musí banka sledovať objem týchto vkladov. Pre banku je výhodnejší termínovaný vklad, pretože prostriedky na ňom sú viazané na vopred dohodnuté obdobie. Preto termínované vklady predstavujú pre banku stabilný zdroj.
Úročenie vkladov na termínovaných účtoch býva vyššie ako na netermínovaných. Podľa dĺžky vkladu rozlišujeme krátkodobé, strednodobé a dlhodobé termínované vklady (Kudzbel, 2000, s.25).
Neutrálne obchody
Neutrálne alebo tiež mimobilančné alebo indiferentné bankové obchody predstavujú obchody, pri ktorých banka nevystupuje priamo ani ako veriteľ ani ako dlžník, z tohto dôvodu sa tieto obchody neobjavujú v jej súvahe, hovoríme, že sú bilančne neutrálne. Napriek tomu, že vplyv na súvahu banky nemajú, často sú s bilančnými
15
obchodmi spojené. Tie, ktoré v čase ich vzniku prestavujú budúci pevný alebo potenciálny záväzok, prípadne pohľadávku, sú banky povinné vykazovať ako tzv. podsúvahové položky (Sysáková – Šlahor, 2010, s. 99).
Prvú skupinu tvoria tzv. mimobilančné bankové aktivity, pri ktorých banka nevystupuje ani ako veriteľ, ani ako dlžník. Do tejto skupiny patria predovšetkým pokladničné operácie, platobné, zúčtovacie a zmenárenské, ďalej potom rôzne služby sprostredkovateľské, poradenské, informačné, konzultačné a podobne. V týchto prípadoch sa však väčšinou jedná o poskytovanie služieb, ktoré okrem komerčných bánk môžu ponúkať aj iné finančné inštitúcie alebo v niektorých prípadoch aj podnikateľské subjekty – fyzické osoby na základe živnostenského oprávnenia.
Do druhej skupiny potom patrí celá rada ďalších aktivít, ktoré sú realizované v dôsledku toho, že samotné banky v súčasnej dobe už väčšinou neoperujú samostatne, ale bývajú kapitálovo prepojené s ďalšími inštitúciami finančného sprostredkovania, s ktorými vytvárajú tzv. finančné skupiny. Tieto zoskupenia fungujú väčšinou tak, že obchodná banka býva ich materskou spoločnosťou, ktorá vlastní niekoľko dcérskych spoločností, pričom dohromady poskytujú nie len všetky už spomínané bankové činnosti, ale aj činnosť prislúchajúce iným finančným inštitúciám, ktoré môžu vhodne kombinovať (leasing, realitné maklérstvo, faktoring a iné) (Rejnuš, 2008, s.95).
1.2 Vkladové bankové produkty
Pojem bankové produkty sú ešte užším pojmom ako bankové obchody. Za bankové produkty totiž považujeme len „tie bankové obchody, ktoré sú zacielené výhradne na klienta, bez ohľadu na to, akú majú konkrétnu obsahovú náplň.“(Rejnuš,2008,s.79). Z toho vyplýva, že termín „bankový produkt“ môže pri prevedení do štandardnej terminológie používanej vo finančnej ekonómii predstavovať buď finančný investičný inštrument (pokiaľ dokladuje poskytnutie peňazí) alebo môže mať podobu finančnej služby (Rejnuš, 2008, s.79).
Vklad sú peňažné prostriedky vložené na účet klientom. Banke teda od momentu peňažného vkladu klienta vzniká povinnosť, vyplatiť mu tieto prostriedky v určitom čase.
Termín výplaty, respektíve vrátenia vkladu alebo jeho časti závisí od druhu vkladu (http://www.euroekonom.sk/, 17.12.2012).
Význam a získavanie vkladov
16
Vkladové produkty komerčných bánk predstavujú z hľadiska bánk spôsob získavania cudzích zdrojov a z hľadiska klienta jednoduchú formu investovania peňažných prostriedkov.
Produkty komerčných bánk sú založené na princípe toku peňažných prostriedkov v časovom vyjadrení. Tieto produkty teda nie sú skladovateľné. Predpokladajú vzájomné prepojenie peňažných tokov prichádzajúcich do banky v podobe cudzích zdrojov a odchádzajúcich z banky vo forme úverov. Podčiarkuje to význam banky ako finančného sprostredkovateľa, ktorý vníma sprostredkovanie ako ucelený systém získavania zdrojov a ich používania. Získavanie zdrojov komerčnou bankou by samo o sebe nemalo význam, ak by nevytváralo predpoklad ich zhodnotenia. Z uvedeného hľadiska však nie je možné zjednodušene uvádzať, že čím vyšší má banka podiel vkladov na aktívach, tým je jej situácia lepšia. V extrémnom prípade, ak by mala banka príliš veľa nevyužitých zdrojov, znižovalo by to jej rentabilitu.
Vkladové operácie komerčných bánk preto súvisia s niekoľkými podstatnými okruhmi otázok:
- za akú cenu sa získavajú zdroje, - na akú dobu sa získavajú zdroje,
- od koho banky získavajú zdroje, alebo kto je veriteľom banky, - aké konkrétne metódy banky používajú na získavanie zdrojov.
Cena zdrojov
Cena zdrojov závisí predovšetkým od toho, či ide o primárne, alebo sekundárne zdroje, krátkodobé alebo dlhodobé zdroje. Primárne zdroje bánk predstavujú vklady vkladateľov, zdroje získané emisiou a predajom depozitných certifikátov a bankových obligácií. Považujú sa za najlacnejšie zdroje. Podľa podielu primárnych zdrojov na celkových zdrojoch bánk možno usudzovať, aká je konkurencieschopnosť danej banky. Ak banka vykonáva svoje operácie na základe sekundárnych zdrojov, môžeme predpokladať, že aj jej aktívne produkty budú mať vyššiu cenu. Sekundárne zdroje získava banka najmä prostredníctvom medzibankového trhu (prípadne od centrálnej banky). Úverovú expanziu banky by mali pokrývať primárne zdroje.
Časové hľadisko získavania zdrojov
Z časového hľadiska sa zdroje členia na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé.
Všeobecne by mala platiť zásada, že krátkodobé zdroje by sa mali úročiť nižšie než
17
dlhodobé zdroje. K určitým deformáciám dochádza v podmienkach nedostatočnej likvidity, keď sa úrokové sadzby krátkodobých zdrojov neúmerne zvyšujú a nie je možné stimulovať dlhodobé vklady ešte vyššími úrokovými sadzbami. V dôsledku takéhoto vývoja vzniká akútny nedostatok dlhodobých zdrojov.
Veritelia banky
Veriteľmi banky, prípadne vkladateľmi, môžu byť rôzne subjekty: centrálna banky, štátne podnikateľské subjekty, rozpočtové organizácie, mestá, obce, komerčné banky, podnikateľské subjekty privátneho sektora, obyvateľstvo, domácnosti.
Metódy získavania zdrojov
Vkladové produkty a získavanie zdrojov komerčnou bankou má rôzne formy:
záväzky banky voči vkladateľom, záväzky z emisie cenných papierov, záväzky z prijatých úverov, ostatné pasíva (Horvátová, 2000, s.178).
Druhy vkladových bankových produktov
Z pohľadu banky sa jedná o obchody pasívne, ktoré je možné tiež charakterizovať ako cudzí kapitál. Záväzky voči klientom (klientske vklady) sú rozhodujúcou časťou pasív banky. Vkladové bankové produkty je možné rozdeliť do dvoch základných skupín, a to na:
nákupy vkladov od klientov obchodných bánk.
predaj bankových dlhopisov bankovým klientom (Rejnuš, 2008, s.88).
1.2.1 Nákupy vkladov od klientov obchodných bánk
Z hľadiska viazanosti je možné bankové vklady členiť na :
• vklady na požiadanie: sú hlavnou skupinou krátkodobých vkladov klientov. Ich charakteristickým znakom je vysoký stupeň likvidity;
• vklady termínované (Mičeková, 2006, s.27).
Vklady klientov bánk možno rozdeľovať podľa rôznych hľadísk. Najčastejším členením je členenie vkladov z hľadiska ich formy, takto:
Vklady na bankových účtoch
Bankový účet je možné všeobecne charakterizovať ako účet pohľadávok a záväzkov banky vyplývajúcich z ich vzťahov s klientom. Vklady na bankových účtoch sú určené na bežné hotovostné a bezhotovostné platby klientov a banky zostávajú
18
rozhodujúcimi finančnými inštitúciami, ktoré platobný styk uskutočňujú. Prostriedky sú uložené na bežné resp. transakčné účty, a majú transakčný charakter úročené (Rejnuš, 2008, s.89).
Banky operujúce na slovenskom trhu majú v ponuke pre svojich klientov tieto hlavné vkladové produkty:
− bežné účty základné (v euro alebo cudzej mene),
− bežné účty s úverovým limitom, tzv. kontokorentné účty,
− bežné účty osobitného charakteru (Sysáková – Šlahor, 2010, s. 101).
Bežný účet je niekedy označovaný ako „konto“ a je považovaný za najvýznamnejší a najviac používaný druh klientskeho bankového účtu. Jeho zriadenie je predpokladom pre využívanie celej rady ďalších bankových produktov, pričom väčšinou slúži na likvidné uloženie dočasne voľných peňažných prostriedkov a k vykonávaniu bezhotovostného platobného styku. Preto ho využívajú aj fyzické aj právnické osoby. Bežné účty sú síce bankou úročené, ale vzhľadom na to, že hlavným dôvodom ich zriaďovania je vykonávanie bezhotovostných transakcií, teda na nich uložené peňažné prostriedky musia byť voľne disponibilné, býva úroková sadzba tohto konta spravidla veľmi nízka, dokonca nulová.
Tiež preto na nich väčšina klientov udržuje svoje vklady len v minimálnej, ale potrebnej výške, dostatočnej na zaistenie platobného styku, ktorý klient predpokladá do budúcna (Rejnuš, 2008, s.89-90).
Kontokorentný bežný účet má všetky náležitosti bežného účtu s tým rozdielom, že klient má možnosť prejsť do debetného zostatku (prečerpania účtu) a to až do výšky bankou povoleného limitu. Úverový limit je stanovovaný individuálne, podľa previerky úverovej spôsobilosti a vývoja bežného účtu klienta v minulosti. K jeho hlavnej výhode patrí to, že klient nemusí pri každej potrebe krátkodobých peňažných prostriedkov uzatvárať znovu úverovú zmluvu. Tento typ účtu sa svojim prispôsobuje potrebám klienta s ohľadom na jeho umiestnenie v čase a jeho veľkosť. Podmienkou povolenia čerpania z kontokorentného účtu je často zriadenie záložného práva napríklad vo výške úveru z dôvodu zabezpečenia pohľadávky (Sysáková – Šlahor, 2010, s. 105).
Bežné účty osobitného charakteru sa podobajú účtom bežným v podmienkach zriadenia, vedenia a zrušenia. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že tieto účty sú zriaďované najmä pre realizáciu obchodov s cennými papiermi a nie je možné na nich realizovať iné úhrady (Sysáková – Šlahor, 2010, s. 105).
19
Vkladový (depozitný) účet: za charakteristický rys vkladových účtov je možné považovať predovšetkým to, že väčšine klientov slúži na ukladanie dočasne voľných finančných prostriedkov s cieľom dosiahnuť úrokový výnos. Firmám slúžia na akumulovanie peňazí na investičné akcie, domácnostiam na sporenie. Z týchto dôvodov bývajú vkladové účty prispôsobené na to, aby na nich bolo možné viesť nie len vklady na požiadanie, ale predovšetkým vklady termínované, pri ktorých sa vkladateľ dobrovoľne zaväzuje k tomu, že po určité časové obdobie nebude s vkladom disponovať. Pre banku sú výhodné, pretože zvyšujú jej likviditu bez toho, aby mala povinnosť na nich uložené peňažné prostriedky na požiadanie klientom ihneď vyplatiť. Z toho dôvodu sú vkladové účty vyššie úročené (Rejnuš, 2008, s.89-90).
Čím dlhší je záväzok klienta, že prostriedky zostanú na účte, tým vyššie je obvykle úročenie.
Termínované vklady na pevne zjednaný termín splatnosti: ich vyplácanie býva vopred dohodnuté na presne stanovený dátum alebo obdobie, pričom je tiež možné zjednať aj automatickú obnovu za využitia v danej dobe platných úrokových podmienok. Tie sa menia podľa vopred dohodnutej referenčnej úrokovej sadzby, na ktorú je viazaná úroková sadzba príslušného vkladu (Rejnuš, 2008, s. 91).
Termínované vklady s výpovednou lehotou: pri týchto vkladoch je pravidlom, že ak si vkladateľ chce vyzdvihnúť svoj vklad, to povinný to banke vopred oznámiť. Vklad má potom k dispozícií až po uplynutí stanovenej výpovednej lehoty. Pri termínovaných vkladoch ďalej spravidla platí, že čím dlhší je dohodnutý termín splatnosti, resp. na čím dlhšiu výpovednú lehotu vkladateľ pristúpi, tým vyššie úročenie vkladu mu banka poskytne. V prípade výberu vkladu pred termínom účtuje banka vkladateľovi pomerne vysoký poplatok z dôvodu nedodržania zjednaných podmienok uzatvorenej zmluvy, pričom existujú aj také vklady, ktoré predčasný výber vôbec neumožňujú. Úrokové sadzby uvedených vkladov bývajú väčšinou obchodných bánk navyše odstupňované aj podľa výšky objemu vložených finančných prostriedkov (Rejnuš, 2008, s. 91).
Špeciálne druhy úsporných vkladov
Na finančnom trhu sa môžeme stále častejšie stretávať so špeciálne zameranými sporiacimi vkladmi. Ich zavedenie do bankovej praxe súvisí so skutočnosťou, že obchodné banky sú v súčasnej dobe väčšinou súčasťou podstatne väčších a z hľadiska ponuky finančných produktov a služieb veľmi široko orientovaných finančných skupín. Konkrétne formy a podmienky stanovené pre tieto špeciálne druhy sporiacich vkladov však musia byť
20
vždy v súlade s legislatívou príslušného štátu. Za všeobecne najvýznamnejšie Rejnuš (2008) považuje:
Účelové sporenie: jedná sa o rôzne druhy účelovo zameraných sporení, podporovaných niekedy aj štátom, ktorý ich prostredníctvom môže napomáhať realizácií svojich cieľov. V rôznych štátoch môžu byť rôzne zamerané, najčastejšie sa však týkajú problematiky bývania.
Majetkové sporenie: tieto produkty neslúžia vkladateľom len na sporenie, ale aj na investovanie nasporených úspor do rôznych druhov finančných investičných inštrumentov, ktoré im nakupuje a celú dobu trvania sporenia obhospodaruje obchodná banka.
Sporenie spojené so životným poistením: jedná sa o kombináciu sporenia a životného poistenia. Podstata týchto produktov spočíva v tom, že obsahujú dve zložky, a to zložku poistnej ochrany a zložku sporiacu (Rejnuš, 2008, s.88-94).
Stavebné sporenie: sú výhodnou formou ukladania peňažných prostriedkov na bytové a stavebné účely (Mičeková, 2006, s.32).
1.2.2 Predaj bankových dlhopisov bankovým klientom
Komerčné banky sú emitentmi rôznych druhov bankových dlhopisov, a to peňažného aj kapitálového trhu. Medzi bankové dlhopisy emitované obchodnými bankami tak ako ich uvádza Horvátová (2000), patria predovšetkým:
Depozitné certifikáty
Depozitný certifikát (vkladový certifikát, vkladový list) je cenný papier, ktorým banka potvrdzuje prijatie určitého vkladu, ktorý má spravidla kratšiu lehotu splatnosti.
Emitujúca banka sa v ňom zaväzuje vyplatiť v stanovenom termíne čiastku uvedenú v certifikáte, ktorá, pretože sa väčšinou jedná o diskontovaný cenný papier, zahŕňa aj zodpovedajúci úrok. Čo sa týka výšky úročenia, býva rovnako stanovená s prihliadnutím na lehotu, počas ktorej má banka vklad k dispozícií. V porovnaní s vkladmi na požiadanie majú depozitné certifikáty výhodu v tom, že umožňujú banke vopred stanovenú dobu disponovať s uloženými finančnými prostriedkami. Splatnosť týchto certifikátov sa pohybuje väčšinou od jedného mesiaca do jedného roka, môžu však byť aj dlhšie.
Zmenky
Napriek tomu, že zmenky nie sú typickým nástrojom používaným na získavanie úverových finančných zdrojov obchodných bánk a slúži skôr ako podkladové aktívum pre iné bankové obchody, môžu byť tiež použité na tieto účely. V týchto prípadoch banka
21
vystaví proti prijatiu vkladu vlastnú zmenku, označovanú ako „depozitná zmenka“, ktorá pre ňu predstavuje zmenkový záväzok.
Bankové obligácie
Bankové obligácie predstavujú strednodobé a dlhodobé dlhopisy emitované obchodnými bankami s cieľom zaistiť si väčší objem peňazí na dlhšiu dobu, obvykle na päť a viac rokov, bez rizika toho, že by ich niekto mohol požadovať pred termínom ich splatnosti. Z peňažných prostriedkov získaných ich predajom sa primárnom trhu potom môžu poskytovať úvery svojim bankovým klientom.
Hypotekárne záložné listy
Jedná sa o zvláštny druh dlhodobých bankových obligácií, ktoré môžu emitovať len tzv. hypotekárne banky. Tie musia mať na tento účel vydanú špeciálnu licenciu. Ich základným rozdielom od štandardných bankových obligácií je to, že peňažné prostriedky, ktoré banky ich predajom získa, môžu byť použité výhradne na poskytovanie hypotekárnych úverov.
Napriek tomu, že práca je zameraná na vkladové produkty, spomenieme aspoň v krátkosti aj produkty úverové (Horvátová, 2000, s.184).
Ochrana vkladov v podmienkach Slovenskej republiky
V neposlednej rade je potrebné spomenúť, že na Slovensku existuje systém ochrany vkladov, ktorý sa vykonáva na základe zákona NR SR č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a to od 1.7.1996, kedy zákon nadobudol platnosť. Zákonom zriadený Fond ochrany vkladov je poverený zabezpečovaním a výkonom činností súvisiacich s ochranou vkladov fyzických osôb a zákonom vymedzených právnických osôb, uložených v bankách a pobočkách zahraničných bánk, ktoré sú účastníkmi systému ochrany vkladov v SR, a to najmä
- sústreďovanie finančných príspevkov od bánk a pobočiek zahraničných bánk do Fondu a nakladanie s týmito finančnými príspevkami,
- poskytovanie náhrad za nedostupné vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o ochrane vkladov a Všeobecnými podmienkami vyplácania náhrad za zákonom chránené nedostupné bankové vklady.
Účastníkmi systému ochrany vkladov v SR podľa zákona o ochrane vkladov sú banky a pobočky zahraničných bánk na území SR. Povinnosť zúčastniť sa na ochrane
22
vkladov vzniká banke alebo pobočke zahraničnej banky dňom prijatia prvého zákonom chráneného vkladu, ak to zákon o ochrane vkladov neustanovuje inak (http://www.fovsr.sk/, 17.12.2012).
Od 30.12.2010 sú vklady v bankách v SR a v ďalších krajinách EÚ chránené jednotne do výšky 100 000 EUR (http://www.nbs.sk/, 23.1.2013).
1.3 Úverové bankové produkty
Pod pojmom bankové úverové produkty sa rozumejú tie produkty, ktoré klientom umožňujú určitý spôsob ich financovania ako aj produkty, ktoré s financovaním súvisia.
Z hľadiska banky sa jedná predovšetkým o poskytovanie finančných prostriedkov svojim klientom, ale tiež o také formy, v ktorých banka ručí za poskytnutie prostriedkov záväznou formou, v prípade, keď budú splnené určité okolnosti. Poskytovanie úverov sa radí ku najdôležitejším bankovým obchodom. Banky poskytujú celý rad rôznych úverov, preto previesť vo všeobecnosti ich systematizáciu nie je jednoduchá záležitosť (Sysáková – Šlahor, 2010, s. 111).
Pri systematizácií základných druhov bankových úverov je samozrejme možné vychádzať z rôznych hľadísk, za najvýznamnejšie však môžeme považovať členenie úverov podľa obdobia, na aké sú klientom poskytované. Jednotlivé rozdelenie uvádza Rejnuš (2008, s. 82) takto:
- úvery krátkodobé – poskytované maximálne na dobu jedného roka, - úvery strednodobé – s dĺžkou splatnosti od 1 do 4 rokov,
- úvery dlhodobé – ich splatnosť je dlhšia ako 4 roky.
Členenie úverov podľa toho, či banka poskytla klientovi peňažné prostriedky, alebo za neho len preberá záruku:
- peňažné úvery a pôžičky, - záväzkové (ručiteľské) úvery.
1.3.1 Peňažné úvery a pôžičky
Jedná sa o úvery, respektíve pôžičky, ktoré klient získa od komerčnej banky formou peňazí a následne ich dohodnutou formou spláca. V praxi medzi najpoužívanejšie druhy úverov patria:
23 Kontokorentné úvery
Jedná sa o úver, ktorý banka poskytuje klientovi na bežnom účte stanovením debetného úverového rámca, do výšky ktorého môže klient čerpať úverové prostriedky.
Klient má možnosť čerpať prostriedky podľa okamžitej potreby alebo jednorázovo. Každý kreditný obrat v prospech predmetného účtu znižuje debetný zostatok na účte. Kreditný zostatok sa žiadateľovi o úver úročí v jeho prospech, podľa všeobecných obchodných podmienok danej banky, ktorá tento úver poskytla (Sysáková – Šlahor, 2010, s. 101).
Lombardné úvery
Černohorský – Teplý (2011, s. 231) konštatuje, že tento úver je charakterizovaný ako úver zaisťovaný zárukou hmotnej veci alebo práva. Je poskytovaný na pevnú čiastku po celú dobu dohodnutej lehoty splatnosti. Zábezpekou sú rýchlo realizovateľné hodnoty, ktoré v prípade poklesu trhovej ceny musia byť doplnené. Banka poskytuje úver len na približne 50 až 80% hodnoty zábezpeky. Podľa druhu možno rozlišovať lombardy:
• Na cenné papiere (akcie, obligácie) – obchody majú pomerne vysokú istotu, pretože cena zábezpeky je väčšinou kótovaná na burze.
• Na zmenky – ide o krátkodobejší úver ako pri eskonte, pretože doba splatnosti je kratšia ako termín dospelosti zmenky.
• Na tovar – tieto obchody sú spojené s problémom skladovateľnosti tovaru.
Najčastejšie býva zábezpekou skladový list, tzv. warrant.
• Na pohľadávky – na faktúry a účtovné pohľadávky.
• Na drahé kovy – v súčasnosti nie je príliš využívaný (Černohorský – Teplý, 2011, s. 231).
Eskontné úvery
Eskontný úver je krátkodobým peňažným úverom, pri ktorom banka odkupuje (eskontuje) zmenku od majiteľa pre jej splatnosťou a poskytuje majiteľovi zmenky tento druh úveru, pričom si zráža úrok – diskont za čas od eskontu do dňa splatnosti zmenky.
Základom pre stanovenie výšky úroku sú zmluvne dohodnuté podmienky medzi bankou a jej klientom (Vokorokosová, 2008, s. 48).
Na rozdiel medzi eskontným a lombardným úverom v prípade na zmenky, poukazuje obrázok 2.
24
Obrázok 2 Eskontný a lombardný úver
Zdroj: Černohorský - Teplý, 2011, s. 231.
Na rozdiel od eskontného úveru, nie je pri lombardnom úvere nutné, aby sa lehota splatenia kryla s lehotou splatnosti cenného papiera. Tak ako je z obrázku 2 zrejmé, ak dlžník úver splatí v požadovanom čase (1.12.), potom ostáva cenný papier v jeho držbe a môže s ním ďalej nakladať podľa svojho uváženia. Ak tak v dohodnutom termíne neurobí, banka uplatní svoje nároky, ktoré jej vyplývajú zo záložného práva.
Spotrebné úvery a pôžičky
Sú to úvery poskytované súkromný osobám a domácnostiam, ktoré slúžia na financovanie nákupu spotrebných predmetov, na obstaranie alebo výstavbu budov a rodinných domov. Úverovaný predmet priamo nevytvára zdroje na splácanie úveru, zdrojom na splácanie úveru je v tomto prípade bežný príjem klienta. K iným druhom spotrebných úverov patria úvery označované ako splátkové, ktorých spoločným znakom je, že sa splácajú naraz, v celej výške. Najčastejšie sa využívajú ako preklenovacie úvery (Vokorokosová, 2008, s. 98).
Hypotekárne úvery
Rejnuš ho charakterizuje ako druh dlhodobého finančného úveru, ktorý je založený nehnuteľnosťou. Žiadosť o jeho poskytnutie musí byť preto doložená dokladom, potvrdzujúcim jeho vlastníctvo. Po predložení všetkých potrebných dokladov zabezpečí banka najprv vykonanie odhadu ceny nehnuteľnosti a hlavne preverí, či na predmetnú nehnuteľnosť nie je v katastri zavedené bremeno. Pred vyplatením dohodnutej peňažnej čiastky však ešte spravila požaduje splnenie celej rady ďalších podmienok, ako napríklad poistenie nehnuteľnosti, zápis vkladu záložného práva do katastra nehnuteľnosti. V praxi
eskontný úver
lombardný úver
eskont 1.10. dospelosť 31.12.
lombard 1.10. vrátenie 1.12. dospelosť 31.12.
zmenka v držbe banky, t.j. doba poskytnutia úveru zmenka v držbe veriteľa
25
sú z pohľadu bánk rozlišované dva základné druhy hypotekárnych úverov, a to podľa toho, na čo má byť poskytnutý úver použitý:
- Hypotekárny úver na výstavbu či kúpu nehnuteľnosti: ide o tzv. klasický hypotekárny úver poskytovaný účelovo na financovanie výstavby (opravy) alebo nákupu vopred presne určenej nehnuteľnosti. Úroková sadzba týchto úverov býva vzhľadom k pomerne spoľahlivému zaisteniu nižšia, pričom môže byť počas celej doby trvania úverového vzťahu fixná, variabilná alebo kombinovaná (najčastejšie spočiatku niekoľko rokov fixná a následne variabilná).
- Americká hypotéka: ide o neúčelový hypotekárny úver, ktorý je poskytovaný bez uvedenia účelu, na ktorý budú poskytnuté peňažné prostriedky použité. Býva preto vyššie úročený (Rejnuš, 2008, s.83-84).
1.3.2 Záväzkové úvery a záväzky
Záväzkové úvery a záväzky na rozdiel od peňažných úverov a pôžičiek neznamenajú pre klienta banky bezprostredné získanie peňažných prostriedkov. Banka sa však podpísaním úverovej zmluvy tohto typu zaväzuje, že za dlžníka splní jeho záväzok, pokiaľ ho nesplní sám. Z toho vyplýva, že sa síce v okamžiku podpísania zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov bezprostredne nejedná, avšak pokiaľ klient nesplní svoje záväzky, vznikne banke povinnosť jeho záväzky za neho uhradiť a tým mu poskytnúť peňažný úver. Najpoužívanejšími formami záväzkových úverov sú:
Akceptačné úvery
Akceptačný úver je spravidla úverom krátkodobým. Používa sa v situácii, kedy klient banky nie je pre svojho dodávateľa buď dostatočne známy, alebo sa mu nejaví ako dostatočne dôveryhodný. Jeho podstata spočíva v tom, že banka akceptuje cudziu zmenku, ktorú na ňu vystavil jej klient, ktorý potrebuje krátkodobý úver. Z toho vyplýva, že v danom okamihu mu neposkytuje žiadne peňažné prostriedky, ale sa za jeho zmenku iba zaručuje, čím prijíma úlohu hlavného zmenkového dlžníka. Tým spraví predmetnú zmenku dôveryhodnejšiu a teda aj lepšie obchodovateľnú, za čo si účtuje akceptačnú províziu.
Vystavovateľ zmenky je samozrejme povinný pred jej splatnosťou vložiť na svoj účet u akceptujúcej banky príslušnú zmenkovú čiastku, pričom prípadné nesplnenie tohto záväzku nemá vplyv na včasné uhradenie zmenky bankou.
26 Avalové úvery
Princíp avalového úveru je podobný ako pri akceptačnom úvere. V tomto prípade sa jedná o úver záväzkového typu, ktorý vzhľadom k veľmi rozdielnym účelom používania môže byť nie len krátkodobý, ale aj strednodobý alebo dlhodobý (Rejnuš, 2008, s.80-87).
1.4 Úroky a úrokové sadzby
Úrok predstavuje odmenu za poskytnutie peňažných prostriedkov (teda za vklad).
Dlžník - banka ju vypláca veriteľovi najčastejšie vo forme peňažnej odmeny.
Úroková miera, je percentuálne vyjadrenie navýšenia požičanej čiastky v stanovenom období.
Úrok je náklad dlžníka na vypožičanie peňazí preto, lebo hodnotu statkov vyjadrujeme v peniazoch. Úrok by však existoval aj v nepeňažnej ekonomike, lebo príčinou jeho vzniku je rozdiel medzi hodnotou súčasného statku a budúceho statku, vytvoreného pomocou vypožičaného statku (Horvátová, 2000, s.103).
Fixné a variabilné úrokové sadzby
Fixné úrokové sadzby predstavujú pevne stanovenú úrokovú sadzbu, ktorá platí počas celej doby trvania záväzku alebo pohľadávky. Vyjadruje sa pevne stanovenou percentuálnou úrokovou sadzbou s číselným vyjadrením.
Variabilné úrokové sadzby možno stanoviť rôznymi spôsobmi:
- možnosť zmeny úrokovej sadzby po uplynutí určitej lehoty,
- možnosť zmeny úrokovej sadzby, ak nastanú určité okolnosti (napr. zmena inflácie),
- zavesenie úrokovej sadzby na referenčnú úrokovú sadzbu (LIBOR, PRIBOR).
Nesúlad medzi spôsobom úročenia záväzkov a pohľadávok je zdrojom relatívne vysokého rizika. Banky a finančné inštitúcie dokážu uvedené riziko úplne vylúčiť, pričom úplné vylúčenie rizika predstavuje aj vylúčenie zisku (Horvátová, 2000, s.109).
Jednoduché a zložené úrokovanie
Vkladové produkty v bankách najčastejšie pri úročení využívajú jednoduché alebo zložené úročenie. Vysvetlíme si základné rozdiely medzi mini.
27 Jednoduché úrokovanie
Jednoduché úročenie je základným spôsobom vyjadrenia úroku. Vo výpočte sa predpokladá, že úrok sa počíta za určité obdobie, pričom úrok za predchádzajúce obdobie nie je súčasťou istiny v nasledujúcom období. Úrok môžeme vyjadriť za akékoľvek obdobie (v rámci jedného roka, za rok, alebo dlhšie časové obdobie) (Horvátová, 2000, s.130).
Často sa stretávame s tým, že vklady sú uložené na obdobie kratšie ako jeden rok.
V takom prípade sa využíva jednoduché úročenie. Úrokovú mieru „i“ je potrebné vynásobiť výrazom „t“. Výraz „d“ značí počet dní, počas ktorých bol kapitál uložený (Vokorokosová, 2008, s. 87):
+
= p n
K
K *
1 100
0 1
Kde:
K1 – zhodnotený kapitál po jednom roku, K0 – počiatočný kapitál,
p – úroková sadzba v %, n – obdobie.
Zložené úrokovanie
Využíva sa v prípadoch, kedy sa doba úverovania skladá z niekoľkých celých úrokových období. V nasledujúcom období pritom dochádza k úročeniu istiny vrátane pripísaných úrokov z predchádzajúceho obdobia. Základný vzťah možno vyjadriť:
( )
nn K i
K = 0 1+
Kde:
Kn – konečná výška zhodnoteného kapitálu po „n“ úrokových obdobiach, K0 – počiatočná výška uloženého kapitálu,
n – počet celých úrokových období,
i – úroková sadzba v tvare desatinného čísla (Vokorokosová, 2008, s. 92).
28 1.5 Bilancia bankových aktív a pasív
Bilancia bankových aktív a pasív je účtovný výkaz, ktorý podáva informáciu o štruktúre majetku banky a štruktúre zdrojov slúžiacich na financovanie tohto majetku.
Bilancia banky vyjadruje stav majetku a zdrojov v určitom okamihu. Musí byť účtovne vyrovnaná, teda musí platiť, že celková účtovná hodnota aktív je rovná celkovej účtovej hodnote pasív (obrázok 3) (Kašparovská, 2006, str.4).
Na rozdiel od bežných podnikov, banky účtujú svoje obchody aj do tzv. podsúvahy.
Rozdiel medzi súvahou a podsúvahou zjednodušene spočíva v tom, že v súvahe sa evidujú aktuálne aktíva a pasíva, ale v podsúvahe sa evidujú budúce potenciálne pasíva a aktíva.
často sa v bankovníctve pasíva nazývajú ako kapitál a záväzky, kde pojem kapitál znamená vlastný kapitál a pojem záväzky všetky cudzie zdroje (Černohorský et al, 2011, s. 204).
Obrázok 3 Súvaha bánk Súvaha
Aktíva Pasíva
pokladničná hotovosť
poskytnuté úvery a vklady v členení na:
vklady a úvery v centrálnej banke vklady a úvery v iných úverových inštitúciách
úvery poskytnuté klientom neobchodovateľné dlhové cenné papiere akcie a majetkové účasti v držaní banky stále aktíva
ostatné aktíva v členení na:
zlato, drahé kovy
kladná reálna hodnota derivátov pohľadávky banky
zásoby
rozdiel z ocenenia
prijaté vklady a úvery v členení na:
zdroje poskytované centrálnou bankou prostriedky prijaté bankou od iných úverových inštitúcií
vklady od klientov
emitované neobchodovateľné dlhové cenné papiere emitované ostatné dlhové cenné papiere
kapitál a rezervy
ostatné pasíva v členení na:
záväzky banky
záporná reálna hodnota derivátov rozdiely v ocenení
Podsúvaha
Budúce potenciálne alebo pevné pohľadávky Budúce potenciálne alebo pevné záväzky Zdroj: Černohorský, J.- Teplý, P.,2011. s. 205.
Pravidlo rovnováhy medzi majetkom banky a zdrojmi je krytia je vyjadrené bilančnou rovnicou, ktorú publikuje Boušková (2005, s.11) takto:
Strana aktív = Strane pasív Majetok = vlastné imanie + záväzky
29
Majetok – záväzky = vlastné imanie
Boušková (2005, s. 11) ďalej uvádza, že strana aktív súvahy zoraďuje jednotlivé položky podľa likvidity, od najlikvidnejších po najmenej likvidné. Strana pasív sa v súvahe banky člení na vlastné zdroje krytia majetku a cudzie zdroje krytia, čiže záväzky, pričom podiel vlastných zdrojov banky na celkovej výške zdrojov by mal byť v rozpätí 2 – 10%.
Z toho vyplýva, že cudzie zdroje predstavujú podstatnú časť zdrojov banky (Boušková, 2005, s. 11).
30
2 KOMPARÁCIA VKLADOVÝCH PRODUKTOV VYBRANÝCH KOMERČNÝCH BÁNK
Druhá kapitola sa venuje komparácii vkladových produktov nami vybraných komerčných bánk a to: J&T Banky a.s., Poštovej banky a.s., Slovenskej sporiteľne a.s.
a VÚB banky a.s. Svoju pozornosť budeme sústrediť na konkrétne depozitné produkty týchto bánk, pričom sme jednotlivé banky vyberali nielen z hľadiska dostupnosti údajov, ale rovnako ich veľkosti, či doby ich pôsobenia na bankovom trhu v SR.
Ďalej sa domnievame, že všeobecná analýza a komparácia vkladových produktov nami vybraných bánk by bola pre účely práce príliš obsiahla, a súčasne by s ohľadom na menlivosť podmienok pri jednotlivých produktov, nemala vysokú vypovedaciu hodnotu. Preto sme sa rozhodli, najmä s ohľadom lepšieho porovnania, že komparáciu budeme uskutočňovať na nami vytvorenom fiktívnom klientovi a jeho individuálnych požiadavkách. Pred samotným modelovým príkladom vždy uvedieme ponuku vybraných vkladových produktov jednotlivých bánk.
2.1 Termínované vklady
V nasledujúcej časti budú postupne predstavené termínované vklady v ponuke nami vybraných bánk. Termínované vklady sú určené na zhodnotenie voľných finančných prostriedkov klientov danej banky. Súčasne klienta neobmedzuje, je mu poskytnutá možnosť predčasného výberu, za čo je však zo strany banky sankcionovaný formou pokuty, resp. poplatku za predčasný výber. Keďže nás pri komparácii termínovaných vkladov nebude zaujímať len úroková sadzba ako faktor porovnania, ale rovnako i poplatky, ktoré sa môžu medzi bankami značne líšiť a tak urobiť, inak na prvý pohľad z výhodného produktu, pre klienta produkt nevýhodnejší. Na uvedené poukazujeme ďalej v texte.
2.1.1 Ponuka termínovaných vkladov vybraných komerčných bánk
J&T Banka a.s. aktuálne ponúka termínovaný vklad na menu EUR s dobou viazanosti 1 až 5 rokov alebo 3 mesiace. Minimálny vklad začína pri sume 3 000,- EUR a to len pre súčasných klientov banky. Pre klientov nových je minimálny vklad ohraničený
31
sumou 10 000,- EUR. Tieto výšky minimálnych vkladov sú pre J&T Banku a.s. príznačné, keďže sa strategicky zameriava na individuálny prístup ku klientom. Súčasne banka ku obom vkladom ponúka možnosť získať mimoriadny úrok vo forme bonov, ktorého hodnota je v tejto forme vyššia ako v eurách a je vyplácaný ihneď po zriadení vkladu (napr. pri výške 10 000,- EUR na rok získa klient 2 430 bonov, pričom 1 bon = 1 cent.
Bony je možné použiť na nákup pobytov v tatranských grandhoteloch, patriacich do finančnej skupiny vlastniacej i banku).
Poštová banka a.s. ponúka svojim klientom neviazaný termínovaný vklad, pričom jeho založenie sa nevzťahuje na založenie osobného účtu priamo v banke. Úrok je na tomto vklade pripisovaný denne, čo znamená, že klient on nepríde ani pri zrušení vkladu.
Rovnako je možné na tieto termínované vklady kedykoľvek prikladať ďalšie úspory už od veľmi nízkych súm (od 1,- EURA). Banka ďalej umožňuje klientovi aby si zvolil spolu disponenta, ktorý môže dokladať alebo prípadne peniaze z termínového vkladu vyberať.
Minimálny vklad je jedno euro, súčasne však s vyšším vkladom, resp. zostatkom získava klient od banky prémiu vo forme jednorazového bonusu vo výške 2,2% zo zostatku na termínovanom vklade. Podmienkou pre vyplatenie bonusu je zostatok v minimálnej výške 5.000,- EUR za určité obdobie a nemennosť jeho hladiny v určitom období. Poštová banka a.s. má v ponuke i neviazaný vklad s garantovaným úrokom podľa doby viazanosti.
Slovenská sporiteľňa a.s. pri svojom termínovanom vklade ponúka možnosť dispozície s úrokmi a to buď ich pripísanie k istine, alebo možnosť ich prevodu na bežný účet alebo vkladnú knižku. Určite je pre klienta užitočná i možnosť zriadiť si termínovaný vklad z pohodlia domova a to prostredníctvom internetbankingu alebo telefonickej linky Sporotel. Úroky na termínovanom vklade sú pripisované k termínu splatnosti. Druhý typ termínovaného vkladu je novým produktom SLSP a.s. Jeho zvýhodnenie spočíva v príležitosti získať úroky vopred. Podmienkou je minimálny vklad 1 000,- EUR a doba viazanosti 12 mesiacov.
VÚB Banka a.s. má vo svojom produktovom portfóliu termínovaný vklad s rozličnou dobou viazanosti a ponúka sporenie v piatich cudzích menách. Minimálny vklad začína pri sume 99 EUR, pričom pri vklade od 50 000,01 EUR je možnosť si zvoliť i kratšiu dobu viazanosti ako jeden mesiac. Výhodou je bezplatné zriadenie i vedenie termínovaného vkladu. VUB Banka a.s. ponúka tiež bonus k úrokovej sadzbe vo výške 0,20 % podmienený nerealizovaním výberov počas doby viazanosti a ani v deň splatnosti.
32
2.1.2 Výpočet výnosu na termínovaných vkladoch v modelovom príklade
Pre obraznejšie porovnanie sme uskutočnili porovnanie výnosnosti jednotlivých termínovaných vkladov na modelovom príklade.
Modelový príklad
Pán Novák sa rozhodol svoje úspory vo výške 10.000,- EUR uložiť na termínovaný vklad. Vybral si dvanásťmesačný termínovaný vklad. Pre porovnanie budeme uvažovať s úrokovou bázou (skutočný počet dní)/365. Zrážková daň z úroku (podľa § 43 ods. 3 písm.
a) Zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) je vo výške 19%. Termínovaný vklad bude pánovi Novákovi zriadený dňa 11.2.2013 bez poplatkov a rovnako zadarmo bude i jeho zrušenie dňa 11.2.2014. Úrokové sadzby sú uvedené v prílohe 1 bakalárskej práce. Výpočty zobrazujú tabuľky 1 a 2.
Tabuľka 1 Výnosnosť termínovaných vkladov k 11.2.2013
Banka
Počiatočný vklad (EUR)
Viazanosť vkladu (mesiace)
Úroková sadzba
(%)
Hrubé úroky (EUR)
Daň z úrokov
(19%)
Konečná investícia (EUR) J&T 10 000 12 3,00 300 57,00 10 243,00 Poštová banka 10 000 12 2,70 270 51,30 10 218,70
SLSP 10 000 12 1,00 100 19,00 10 081,00
VUB 10 000 12 1,10 110 20,90 10 089,10
Zdroj: vlastné spracovanie
Z tabuľky 1 je zrejmé, že pre klienta porovnanie termínovaných vkladov vybraných komerčných bánk je uskutočnené len na základe výšky úrokovej miery. Z výpočtov sme sa dozvedeli, že najvyššie úrokové miery ponúkajú J&T Banka a.s. a Slovenská sporiteľňa a.s., obe rovnako, teda 3%. Nevýhodou tohto produktu v prípade J&T Banky a. s. môže byť minimálna výška vkladu a to 10.000,- EUR v prípade nového klienta. Za výhodu však určite považujeme možnosť spolu so zriadením vkladu získať bony, ktoré je možno využiť v Tatranských grandhoteloch. Klientovi by sme neodporučili z hľadiska výnosnosti SLSP a.s., ktorá mu vklad zhodnotí najmenej a ponúka zhruba tretinovú úrokovú sadzbu ako ostatné porovnávané banky. Rozdiel vo výnose najvyššej a najnižšej úrokovej miery by pre klienta predstavoval sumu 162,- EUR.
Čo je však pri rozhodovaní pri výbere produktu rovnako podstatné je možnosť dispozície so svojimi prostriedkami a výška pokuty za nedodržanie doby viazanosti. Preto budeme ďalej v modelovom príklade uvažovať s predčasným výberom, ktorý pán Novák
