Globalizácia, voľný pohyb kapitálu, sluţieb a zamestnancov kladú stále vysoké nároky aj na právnu reguláciu pracovných vzťahov. Zostrovanie hospodárskej súťaţe, udrţanie konkurencieschopnosti a hospodárska kríza svetovej ekonomiky dostala do náročnej a nepríjemnej situácie nielen zamestnancov, ale aj samotných zamestnávateľov. Kľúčovým problémom je umoţnenie dostatočnej pruţnosti trhov práce pri zabezpečení nevyhnutnej ochrany zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch. O riešenie tejto dilemy sa snaţí aj legislatíva Slovenskej Republiky.
Liberalizácia pracovného práva úzko súvisí s úrovňou flexibility pracovnoprávnych vzťahov, ktorú moţno povaţovať za európsku poţiadavku z hľadiska ďalšieho rozvoja pracovného práva, ako to vyplýva z konečného znenia Zelenej knihy „Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia ( KOM / 2006 / 708) v konečnom znení.
19
V uvedenom kontexte Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta, zorganizovala v novembri 2009 vedeckú konferenciu s medzinárodnou účasťou, ktorá ponúkla zaujímavé odborné, vedecké úvahy riešiteľov grantového projektu a názory teoretickej, legislatívnej i aplikačnej praxe nielen o potrebe liberalizácie pracovného práva, ale aj o limitoch a rizikách, ktoré s ňou súvisia, ako aj nové pohľady na trendy vo vývoji pracovnoprávnych vzťahov.
Vydaný zborník, okrem referátov a príspevkov účastníkov vedeckej konferencie, zároveň prezentuje aj práce a výsledky výskumu jednotlivých riešiteľov grantovej úlohy VEGA č. 1/0168/08 „Liberalizácia pracovného práva a nové trendy vo vývoji pracovných vzťahov.“ vzhľadom k potrebe vnímania liberalizácie pracovných vzťahov aj s prihliadnutím na multidisciplinárne prepojenie pracovného práva s inými právnymi odvetviami a neprávnymi spoločenskými disciplínami (Janičová, 2010, s. 3).
Turbulencie, ktorými prechádza spoločnosť začiatkom 21. storočia, vyvolávajú zásadné zmeny v technológiách a v sociálno-ekonomických vzťahoch, neobišli ani trhy práce. Čo je však podstatné, ţe tieto zmeny spočívajú hlavne v samotnom spôsobe práce a tieţ v spôsobe ţivota ľudí. Prechádzame do štádia informačnej spoločnosti, do poznatkovo orientovanej ekonomiky. Existuje prinajmenšom päť zásadných dôvodov týchto zmien:
1. európska a medzinárodná integrácia,
2. vývoj nových technológií, najmä v oblasti informácií a komunikácie, 3. demografické starnutie obyvateľstva,
4. kombinované s pomerne nízkou mierou zamestnanosti a vysokou mierou nezamestnanosti,
5. výzvy spojené s dôsledkami svetovej finančnej a hospodárskej krízy (Barancová, 2009, s. 7).
K aktuálnym problémom pracovného práva vo svojom príspevku poukázala vyjadrila aj Emília Kršíková, v tom čase štátna tajomníčka Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR. Vo svojom príspevku uviedla, ţe turbulencie na svetových finančných trhoch zneisťujú predvídateľnosť vývoja hospodárstva a stavajú pred nové otázky, na ktoré dnes musíme vedieť reagovať. Dnes nikto nevie s istotou povedať, ako hlboko zasiahne táto kríza svetovú, európsku a našu domácu ekonomiku a ako dlho táto kríza potrvá. Aj napriek tomu, ţe sú isté signály o stabilizácii ekonomiky a snáď aj o určitom raste, tento rast sa v najbliţšom čase v raste zamestnanosti adekvátne neodrazí. Väčšina zrušených pracovných miest sa uţ nikdy neobnoví. Jedno je však isté: čakajú nás ďalšie vlny bankrotov, v
20
lepšom prípade reštrukturalizácií a s tým spojené prepúšťanie zamestnancov. Isté je tieţ to, ţe kríza nastavila deliacu čiaru pre svet práce minulosti a budúcnosti. Práca uţ nebude taká ako pred krízou. Riešenie si vyţaduje flexibilný pracovný trh kombinovaný s takou mierou bezpečnosti, ktorá vyhovuje tak potrebám zamestnancov, ako aj zamestnávateľov.
Vo svojom príspevku sa venuje aj riešeniu krízy pracovného práva. Uvádza, ţe komplexnou reakciou politiky Európskej únie na globalizačné výzvy je obnovená Lisabonská stratégia rastu a zamestnanosti. Nastáva potreba súčasne riešiť flexibilitu trhu práce, organizáciu práce a pracovno-právne vzťahy, ako aj istotu zamestnanca a zároveň jeho sociálnu istotu. Ide o model flexiistoty. Uvádza ďalej, ţe je potrebné pracovať na národnom modeli flexiistoty, potreba flexibilných zmluvných podmienok prostredníctvom moderného pracovného práva, ktoré umoţní dostatočne pruţné pracovné podmienky a zníţi segmentáciu trhu práce a nelegálnu prácu. Vzťah medzi produktivitou a mzdami je súčasťou takýchto podmienok.
V rámci modelu flexiistoty budú veľmi dôleţité:
Aktívna politika trhu práce, ktorá efektívne pomôţe ľuďom, čo najrýchlejšie preklenúť zmeny z nezamestnanosti do nového zamestnania.
Spoľahlivé a zodpovedajúce systémy celoţivotného vzdelávania na zabezpečenie nepretrţitej prispôsobivosti a zamestnateľnosti pracovníkov.
Moderné systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré kombinujú poskytovanie primeranej podpory príjmu s potrebou uľahčiť mobilitu na trhu práce (Janičová, 2010, s.
8).
Flexiistota je zásadná pre ľahké a bezpečné prechody medzi zamestnaniami a predovšetkým zabezpečením prispôsobenia zručností a ich zlepšením podmienkam trhu práce. Pomoc znevýhodneným skupinám na trhu práce, investície do zvyšovania kvalifikácií a prispôsobovanie kvalifikácií potrebám trhu práce, zamerania sa na aktívnu politiku zamestnanosti, rekvalifikáciu, prepojenie vzdelávania a pracovnej praxe či posilňovanie efektivity verejných sluţieb zamestnanosti.
Okrem doterajších flexibilných foriem zamestnávania, akými sú pracovný pomer na kratší pracovný čas, pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu, pracovný pomer so zamestnancami domáckej práce a telepráce, pracovnoprávny vzťah na základe dohody o vykonaní práce, pracovnoprávny vzťah na základe dohody o brigádnickej práci študentov, pracovnoprávny vzťah na základe dohody o pracovnej činnosti a dočasné prideľovanie zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania, posledná novela Zákonníka
21
práce priniesla opatrenia, podporujúce pruţný trh práce zavedením tzv. flexikonta. Toto dočasné opatrenie (do konca roka 2012) účinne prispieva k flexibilite pracovnoprávnych vzťahov a k udrţiavaniu zamestnanosti. Taktieţ môţe zamestnávateľom ušetriť značné náklady na prepúšťania a opätovné zamestnávanie zamestnancov, môţe pomôcť predísť strate ľudského kapitálu špecifického pre daného zamestnávateľa a zároveň podporiť zamestnateľnosť zamestnancov (Janičová, 2010, s. 5).
V prvej kapitole sme sa venovali pracovnému právu vo všeobecnejšej rovine.
Vysvetlili sme pojem, predmet a podstatu pracovného práva, načrtli sme pramene nielen slovenského, ale aj medzinárodného pracovného práva, časť kapitoly sme venovali aj historickému aspektu vývoja pracovného práva a na záver kapitoly ponúkame výzvy pre pracovné právo Slovenskej republiky v 21. storočí z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, ktorá ponúkla zaujímavé odborné, vedecké úvahy o potrebe liberalizácie pracovného práva a priniesla nové pohľady na trendy vo vývoji pracovnoprávnych vzťahov.
22
2 SUBJEKTY PRACOVNOPRÁVNYCH VZŤAHOV
Predmetná kapitola sa venuje subjektom pracovného práva, bliţšie špecifikuje pojem pracovnoprávnych vzťahov, charakterizuje závislú prácu podľa novely Zákonníka práce, platnej od 1. 1. 2013, ďalej sa bude venovať predmetu a obsahu pracovnoprávnych vzťahov, priblíţi členenie pracovnoprávnych vzťahov, rozoberie objektívne a subjektívne právne skutočnosti, taktieţ poskytne aj výklad subjektov pracovnoprávnych vzťahov, zamestnávateľa a zamestnanca. Záver kapitoly je praktickou časťou práce, kde analyzujeme prácu a pracovné podmienky v štátoch Európskej únie.