Práca v Európskej únii čoraz beţnejším javom, hlavne vo vekovej kategórii mladých ľudí. Mohli by sme skonštatovať, ţe celkom nedávno bola Európa pre väčšinu z nás celkom nedostupná. Európska únia sa zjednocovala a my sme boli od nej doslova odrezaní.
Prešlo pár rokov. Máme jednotnú menu a voľný pohyb po Európe. Pokúsime sa preto v tejto praktickej časti práce poukázať na to, aké máme práva, keď pracujeme, aká legislatíva vytvára pracovné podmienky pre prácu, v ďalšej časti porovnáme minimálnu mzdu a priemernú mzdu v jednotlivých krajinách a nakoniec si vyberieme niekoľko štátov Európskej únie na komparáciu pracovných podmienok, kde porovnávame typy pracovných zmlúv, pracovný čas, systém sociálneho zabezpečenia, ukončenie zamestnania a mzdu.
Predovšetkým by sme teda mali vedieť, aké máme práva, keď pracujeme v Európskej únii. V prvom rade máme nárok na to, aby sme boli prijatí do práce za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci krajiny, kde si hľadáme prácu, a nesmie sa od nás vyţadovať, aby sme spĺňali nejaké dodatočné poţiadavky. V prípade potreby môţeme vyuţiť aj rovnaké prednostné zaobchádzanie ohľadom prístupu k zamestnaniu.
Právo na prístup k zamestnaniu v inom členskom štáte však môţe podliehať prechodným ustanoveniam dohodnutým pri nedávnom rozšírení Európskej únie, kde si
38
niektoré krajiny vyhradili lehoty, do ktorých nemusia úplne otvoriť pracovný trh občanom z novoprijatých krajín. Tieto opatrenia sú istým vyjadrením nedôvery, či obáv jednotlivých štátov, ako sa bude vyvíjať situácia na trhu práce po zrušení hraníc ( http://praca-ako.sk/, 25. 3. 2013).
Legislatíva pri vytváraní pracovných podmienok pre prácu v Európskej únie Základné zmluvy
Právny základ voľného pohybu osôb, sluţieb a kapitálu sa nachádza v Lisabonskej zmluve. Článok 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Lisabonská zmluva) o voľnom pohybe osôb, sluţieb a kapitálu. Článok zabezpečuje voľný pohyb pracovníkov a vylučuje ich diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti. Rovnako je zabezpečené právo prijímať ponuky do zamestnania v zahraničí, za týmto účelom sa na území členských štátov voľne pohybovať, zdrţiavať sa a zostať v ňom aj po skončení pracovnej zmluvy. Tieto podmienky sa však nevzťahujú na prácu vo verejnej správe.
Nariadenie
Nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva. Nariadenie pojednáva o zamestnaní a rodine pracovníkov, rovnosti zaobchádzania, obsadzovaní voľných pracovných miest, opatreniach na kontrolu rovnováhy na trhu práce. Tieţ charakterizuje právomoci Európskeho úradu pre koordináciu a výborov na zabezpečenie spolupráce medzi členskými štátmi v tejto oblasti.
Smernice
Smernica 2004/38/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkoch voľne sa pohybovať a zdrţiavať na území členských štátov, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č 1612/68. Okrem kvalifikácie základných pojmov sa venuje aj právu vstúpiť a opustiť krajinu, právu prechodného alebo trvalého pobytu a s nimi spojenými formalitami a povinnosťami ako aj obmedzeniam pobytu, právam na verejnú ochranu a zdravotnú starostlivosť.
Smernica Rady 98/49/EC z 29. júna 1998 o ochrane nárokov zamestnancov a samostatných podnikateľov a ďalším osobám, pohybujúcim sa v rámci Spoločenstva.
Smernica pojednáva najmä o ochrane doplnkového dôchodkového poistenia pre pracovníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva.
Prístupové zmluvy
39
Špeciálne ustanovenia z prechodného obdobia na voľný pohyb pracovnej sily sú zahrnuté v prístupových zmluvách nových členských štátov, ktoré sú na úrovni primárneho práva v EÚ.
OJ L 236 z 23. septembra 2003. Dokumenty o pristúpení Českej republiky, Estónska, Cyperskej republiky, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska do Európskej únii. Na základe stanoviska Európskej komisie z 19. februára 2003 o ţiadostiach týchto krajín o pristúpení do Európskej únie , dokument obsahuje legislatívne vyhlásenia Parlamentu, rozhodnutie Rady, zmluvu medzi starými a novými členmi EÚ ako aj zoznam výhod, ktoré noví členovia získali so vstupom do Schengenu.
OJ L 157 z 25. apríla 2005. Dokumenty o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska do Európskej únie.
OJ L 112 z 24. 4. 2012. Dokumenty o pristúpení Chorvátska ( http://www.euractiv.sk/, 25. 3. 2013).
Minimálna a priemerná mzda v štátoch EÚ
Kaţdý zamestnávateľ má povinnosť poskytovať svojmu zamestnancovi mzdu, pričom jej minimálna výška je určená zákonom o minimálnej mzde. Akákoľvek mzda nesmie byť niţšia neţ minimálna mzda, ktorá je stanovená zákonom o minimálnej mzde. Štát sa týmto snaţí zabezpečiť minimálnu úroveň príjmu zamestnanca a zaistiť mu prostriedky na uspokojenie svojich základných ţivotných potrieb.
Minimálna mzda plní vo vzťahu k zamestnancom dve základné funkcie:
Sociálna funkcia: ochraňuje ich pred upadnutím do stavu hmotnej núdze Ekonomická funkcia: zabezpečuje im motiváciu k hľadaniu práce, zvýhodňuje ich v porovnaní s osobami, ktorí poberajú dávky v nezamestnanosti
Aká je minimálna mzda v krajinách Európskej únie? Právne predpisy, stanovujúce minimálnu mzdu zákonom alebo na základe národnej medzisektorovej dohody má 20 krajín z krajín európskej „dvadsaťsedmičky“. Sú nimi Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo. Nasledujúca tabuľka ilustruje rozdielne úrovne minimálnych miezd v krajinách Európskej únie. Uvedené sumy sú v hrubom vyjadrení, t.j.
pred odpočítaním dane z príjmu a príspevkov na sociálne zabezpečenie. Výška odpočítaných súm sa v jednotlivých krajinách, samozrejme, líši.
40
Výška minimálnej mzdy sa v týchto krajinách pohybuje v hrubom vyjadrení od 138,05 eur v Bulharsku do 1801,49 eur v Luxembursku. Na základe údajov týkajúcich sa minimálnej mzdy k 1. júlu 2012 môţeme krajiny podľa výšky minimálnej mzdy rozdeliť na tri skupiny (Graf 1).
Krajiny s najniţšími minimálnymi mzdami od 100 do 400 eur za mesiac: Bulharsko, Rumunsko, Litva, Estónsko, Lotyšsko, Maďarsko, Slovensko, označené v grafe 1 ako prvá skupina, krajiny so strednou úrovňou minimálnych miezd od 550 do 900 eur mesačne:
Portugalsko, Malta, Slovinsko, Španielsko a Grécko označuje graf 1 ako druhú skupinu a krajiny, v ktorých minimálna mzda prekračuje 1000 eur mesačne: Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Holandsko, Belgicko, Írsko a Luxembursko sú označené v grafe 1 ako skupina 3. V čase publikovania tohto grafu sú pre porovnanie aj krajiny Chorvátsko, Turecko a Spojené štáty americké, inak označené v Graf 1
(http://epp.eurostat.ec.europa.eu/, 25. 3. 2013).
Graf 1 Minimálne mzdy v členských štátoch EÚ, v Chorvátsku a v USA, júl 2011 v eurách
Zdroj: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/
V tejto časti sa budeme zaoberať priemernou mzdou v štátoch Európskej únie a v jej rámci patrí priemerná mesačná mzda na Slovensku k tým niţším. Pre jednoduchosť sú prevedené všetky údaje na eurá podľa aktuálnych menových kurzov (28. 9. 2012). Údaje
41
sme rozdelili do troch skupín. 1. skupinu tvoria štáty s priemernou mzdou do 1000 eur, druhú skupinu tvoria štáty s priemernou mzdou do 2500 eur a tretiu skupinu tvoria štáty s priemernou mzdou nad 2500 eur. Uvedené údaje o priemerných mzdách štátoch Európskej únie sú aktuálne z obdobia september 2012 (http://pracovneponuky.sk, 25. 3.
2013).
Graf 2 Štáty s priemernou mzdou do 1000 eur
Zdroj: vlastné spracovanie
Graf 3 Štáty s priemernou mzdou do 1000 eur
Zdroj: vlastné spracovanie
BL RO LV LV HU SK PL EE PT CZ
priemerná mzda do 1000 € 390 476 624 690 740 793 852 900 972 985
priemerná mzda do 1000 €
EL MT SI ES CY IT AT UK
priemerná mzda do 2500 € 1,124 1,302 1,498 1,940 1,958 2,029 2,393 2,410
priemerná mzda do 2500 €
42 Graf 4 Štáty s priemernou mzdou do 1000 eur
Zdroj: vlastné spracovanie
V ďalšom poukáţeme na pracovné podmienky v Európskej únii. Vyberieme niekoľko štátov EÚ, konkrétne sme sa na komparáciu pracovných podmienok, kde sme porovnávali typy pracovných zmlúv, pracovný čas, systém sociálneho zabezpečenia, ukončenie zamestnania a mzdu. Konkrétne sme porovnávali pracovné podmienky v Belgicku, Nemecku, Rakúsku, vo Veľkej Británii, Taliansku, Švédsku a Francúzsku.
Belgicko
• typy pracovných zmlúv: štyri základné prvky v pracovnej zmluve sú zmluva, práca, plat a zamestnávateľ. Stála pracovná zmluva nemusí byť písomne uvedená.
Naopak, kaţdá iná pracovná zmluva a zmluvné dohody musia byť uvedené v písomnej forme,
• pracovný čas: nesmie presiahnuť osem hodín denne alebo tridsať osem hodín týţdenne,
• mzda: výška platov nie je stanovená zákonom. Vo väčšine prípadov je stanovená na základe kolektívnych pracovných zmlúv,
• systém sociálneho zabezpečenia: príspevok na sociálne zabezpečenie odvádza zamestnávateľ. Príspevok predstavuje 13,07% hrubej mzdy. Ide o oblasti starobného a vdovského / vdoveckého dôchodku, dávky v nezamestnanosti, profesijné úrazové poistenie, poistenie choroby z povolania, rodinné prídavky, nemocenské.
FR IE BE FI SW DE NL LU DA
priemerná mzda nad 2500 € 2,651 2,981 3,103 3,217 3,350 3,695 3,910 4,274 4,720
priemerná mzda nad 2500 €
43 Nemecko
• Pracovná zmluva sa uzatvára písomne alebo ústne. Písomná forma je vhodná pre prípad súdnych sporov,
• Pracovný čas a prestávky sa riadia zákonom o pracovnom čase, kolektívnymi zmluvami a dohodami so spoločnosťou, alebo dohodami na individuálnom základe.
Dĺţka pracovného týţdňa pohybuje od 38 do 40 hodín, v závislosti od dohody.
Beţný pracovný deň nesmie presiahnuť osem hodín,
• Mzda: výška príjmov je stanovená podľa kolektívnych zmlúv alebo podľa jednotlivých dohôd,
• Systém sociálneho zabezpečenia: nemecký systém sociálneho zabezpečenia spočíva na piatich pilieroch a poskytuje finančnú ochranu proti hlavným rizikám v ţivote a dôsledkom z nich.
Rakúsko
• Pracovná zmluva sa zakladá písomne, ústne alebo implicitne, ale učňovská zmluva musí byť uzavretá písomne,
• Pracovný čas je osem hodín, 40 hodín za pracovný týţdeň,
• Vo väčšine prípadov sa mzda a dohodnutá odmena vypláca 12 mesačných miezd plus dva mesačné platy (špeciálna platba na Vianoce a na dovolenku)
• Systém sociálneho zabezpečenia: systém sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje na nasledujúce okolnosti: choroba, pracovná neschopnosť, invalidita, materstvo, nezamestnanosť, staroba, úmrtie osoby povinnej poskytovať výţivné, pozostalostné dôchodky, ošetrovateľská starostlivosť a chudoba.
Veľká Británia
• Typy pracovných zmlúv: všetci zamestnanci majú nárok na pracovné zmluvy, ktoré tvoria základ pracovného pomeru. Pracovného právo vyţaduje, aby zamestnávatelia túto zmluvu poskytli zamestnancom do dvoch kalendárnych mesiacov od nástupu do práce, spolu s písomným vyhlásením o hlavných podmienkach zmluvy,
• Pracovný čas: vo všeobecnosti platí, ţe mladí ľudia vo veku do 18 rokov by mali pracovať maximálne 40 hodín týţdenne, alebo 8 hodín denne. Pre starších pracovníkov nad 18 rokov je to 48 hodín týţdenne,
• Mzda: pracovníci v Spojenom kráľovstve majú nárok na minimálnu mzdu, ktorá závisí od veku zamestnanca,
44
• Systém sociálneho zabezpečenia: Spojené kráľovstvo má vládne zabezpečený systém výhod. Keď zamestnane začne pracovať vo Veľkej Británii, bude jeho zamestnávateľ potrebovať tzv. NI číslo. Číslo NI je záznamom o zamestnancových príspevkoch na sociálne zabezpečenie v celej jeho kariére.
Taliansko
• Zo zákona je povinná písomná pracovná zmluva. Zmluva musí obsahovať detaily o zamestnancovi, daňové informácie, kvalifikácie pracovníka a profesijný profil,
• Pracovný čas: pracovný týţdeň predstavuje 40 hodín týţdenne,
• Mzda: zákon neustanovuje výšku minimálnej mzdy, garantovanú pre všetkých pracovníkov, avšak je beţnou praxou, ţe pri stanovovaní minimálnej mzdy sa odkazuje na vnútroštátne kolektívne zmluvy, ktoré sa tieţ týkajú pracovníkov, ktorí nie sú členmi odborovej organizácie,
• Systém sociálneho zabezpečenie: talianske právo vyţaduje, aby bola pracovná zmluva uzatvorená predtým, ako sa zamestnanec zapojí do systému sociálneho zabezpečenia. Zamestnávateľ je potom povinný platiť príspevky a odpočítať sumy, ktoré musia byť zaplatené.
Švédsko
• Pracovná zmluva sa uzatvára ústne, písomne alebo aj implicitne. V prípade štátnych zamestnancov je zamestnávateľ povinný vydať písomne menovací dekrét,
• Pracovný čas: štandardná pracovná doba je 40 hodín týţdenne. Rodičia s deťmi vo veku do ôsmich rokov majú nárok na zníţenie pracovného času aţ o 25%,
• Mzda: neexistuje ţiadna zákonná minimálna mzda, no minimálna mzda je často dohodnutá v mnohých kolektívnych zmluvách,
• Systém sociálneho zabezpečenia: základné sociálne poistenie zahŕňa nemocenské poistenie, rodinnú pomoc, základné a doplnkové poistenie odchodu do dôchodku, poistenie predčasného odchodu do dôchodku a čiastočné a priemyselné úrazového poistenie.
Francúzsko
• Typy pracovných zmlúv: francúzsky kódex zamestnanosti stanovuje, ţe niektoré aspekty zmluvy musia byť oznámené zamestnancom písomne a byť predmetom zmluvy: ide o špecifikovanie totoţnosti účastníkov konania; miesto výkonu práce;
názov, funkciu, povahu alebo druh práce, na ktorú je zamestnanec zamestnaný, alebo jej stručný opis; dátum začiatku zmluvy; dĺţku platenej dovolenky, na ktorú
45
má zamestnanec nárok; dĺţka výpovednej lehoty, informácie o plate a frekvenciu jeho splatnosti; pracovná doba: denná alebo týţdenná; špecifikácia kolektívnej zmluvy, ktorá upravuje podmienky zamestnania,
• Pracovný čas: týţdenný pracovný čas je stanovený na 35 hodín pre všetky typy spoločností. Pracovný deň nesmie presiahnuť 10 hodín,
• Mzda: výška minimálnej mzdy stanovená zákonom,
• Systém sociálneho zabezpečenia: francúzsky systém sociálneho zabezpečenia sa skladá zo súboru šiestich povinných schém: všeobecná schéma sa týka zamestnancov a ich rodín, poľnohospodárska schéma pracovníkov v poľnohospodárstve, poľnohospodárov a ich rodín, individuálna schéma je pre remeselníkov, obchodníkov, príslušníkov slobodných povolaní a ich rodín. Ďalej špeciálna schéma pre špecifické povolania (napríklad vojak), náhradná podporná schéma a schéma poistenia v prípade nezamestnanosti (http://www.euractiv.sk/, 25.
3. 2013).
V druhej kapitole sme sa venovali základnej téme našej práce a to subjektom pracovného práva, bliţšie sme špecifikovali pojem pracovnoprávnych vzťahov, priniesli sme nový pohľad na závislú prácu podľa novely Zákonníka práce, platnej od 1. 1. 2013, venovali sme sa aj predmetu a obsahu pracovnoprávnych vzťahov, uviedli sme členenie pracovnoprávnych vzťahov, rozobrali objektívne a subjektívne právne skutočnosti, priniesli sme aj výklad subjektov pracovnoprávnych vzťahov, zamestnávateľa a zamestnanca a na záver v praktickej časti, sme rozobrali prácu a pracovné podmienky v štátoch Európskej únie.
46
3 KOLEKTÍVNE PRACOVNOPRÁVNE VZŤAHY
Tretiu kapitolu sme venovali kolektívnym pracovnoprávnym vzťahom, kde sme tému rozobrali všeobecne od pojmu a podstaty kolektívnych vzťahov, priblíţili sme si jednotlivé subjekty kolektívneho pracovného práva, ich právne postavenie a analyzujem aj európske pracovné právo a konkrétne európsku zamestnaneckú radu. Na záver sme vnikli aj do problematiky kolektívneho vyjednávania a kolektívnych zmlúv.
Kolektívne pracovné právo EÚ doposiaľ za vývojom individuálneho pracovného práva zaostávalo napriek tomu, ţe o návrhoch niektorých právnych noriem sa diskutovalo viac ako dvadsať rokov. Bolo to dané najmä odlišným historickým vývojom a stavom kolektívnych pracovných vzťahov v jednotlivých členských štátoch sťaţujúcich prijímanie jednotnejšej právnej úpravy. V súvislosti s kolektívnym pracovným právom môţeme z hľadiska platnej právnej úpravy hovoriť o dvoch problémových okruhoch, a to o sociálnom dialógu na úrovni Európskej únie a o účasti zamestnancov na rozhodovaní v podnikoch.
Sociálnemu dialógu, resp. dialógu sociálnych partnerov a ich vplyvu v sociálnej oblasti sa v súvislosti s postupujúcou ekonomickou integráciou a vytváraním podmienok na zriadenie jednotného vnútorného trhu prikladal stále väčší význam. V legislatívnej oblasti sa zvyšovanie významu sociálneho dialógu prejavilo v Jednotnom európskom akte z roku 1986, ktorý doplnil Zmluvu o zriadení EHS
Osobitným medzníkom v právnej úprave sociálneho dialógu a účasti sociálnych partnerov na normotvorbe v sociálnej oblasti a osobitne v oblasti pracovného práva bola Dohoda o sociálnej politike, ktorá sa stala súčasťou Zmluvy o Európskej únii (Schronk, 1995, s. 70).
Účasť zamestnancov na rozhodovaní v nadnárodných podnikoch upravuje smernica Rady 94/45/ES o vytvorení európskej zamestnaneckej rady alebo procedúry v podnikoch a skupinách podnikov, pôsobiacich v rámci Spoločenstva za účelom informovania a konzultovania so zamestnancami. Cieľom tejto smernice je zabezpečiť právo zamestnancov na informácie a konzultácie v nadnárodných podnikoch a skupinách podnikov, pôsobiacich v rámci Spoločenstva. Za tým účelom majú byť v týchto podnikoch
47
vytvárané alternatívne buď európske zamestnanecké rady alebo určité procedúry, resp.
postupy za účelom informovania a konzultovania so zamestnancami za podmienok a spôsobom ustanoveným smernicou (Schronk R. , 1998, s. 86).
Podstatná časť pracovného práva ES/EÚ bola premietnutá do našej právnej úpravy v priebehu deväťdesiatych rokov, resp. v rámci rekodifikácie pracovného práva novým Zákonníkom práce, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2002. Rekodifikácia pracovného práva v Slovenskej republike vychádzala zo základných sociálnych práv občanov zakotvených v Ústave Slovenskej republiky, z práv zakotvených v Európskej charte, ako aj v Charte základných sociálnych práv zamestnancov, prijatej na platforme Európskej únie v roku 1989. Rekodifikácia pracovného práva Slovenskej republiky súčasne zodpovedala nielen ratifikovaným Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce, ale aj Dohovorom, ktoré Slovenská republika ratifikovala.
Pokiaľ ide o ďalší vývoj pracovného práva Slovenskej republiky, treba uviesť, ţe bol aj bude neoddeliteľne spätý s vývojom pracovného práva Európskej únie. Bezprostredne z hľadiska našej právnej úpravy, predovšetkým Zákonníka práce, je potrebné prehodnotiť a podrobne analyzovať, či to, čo je v Zákonníku práce a v jeho novelizáciách, plne zodpovedá právnym normám Európskej únie, najmä judikatúre Súdneho dvora ES.