Základným prameňom práva u nás, rovnako aj v ostatných kontinentálnych štátoch Európy, je normatívny právny akt a normatívna zmluva. Stále väčšiu úlohu však v súčasnosti aj v pracovnom práve zohráva judikatúra. Judikáty nie sú prameňom práva, sú však dôleţitým nástrojom výkladu práva a jeho aplikácie, čím de facto dotvárajú pramene práva. Odrazom rôznorodosti predmetu pracovného práva je aj rôznorodosť prameňov vytvorených v priebehu jeho vývoja (Barancová, 2006, s. 67).
Prameňmi pracovného práva sú normatívne právne akty, kolektívne zmluvy, vnútropodnikové normatívne akty, technické normy, dobré mravy, medzinárodné zmluvy.
Normatívne právne akty
11
Základom je Ústava Slovenskej republiky a ústavné zákony, ďalej zákony a právne predpisy vydané na ich vykonanie. Ústava SR zakotvuje celý rad sociálnych práv, ktorých realizácia sa uskutočňuje prostredníctvom pracovného práva. Dominantné je predovšetkým:
1. právo na prácu,
2. právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, 3. právo na odmenu, odpočinok po práci,
4. právo na ochranu pred svojvoľným prepúšťaním, 5. právo na kolektívne vyjednávanie,
6. zákaz diskriminácie (Thurzová, 2004, s. 23).
Zákony. Základným pracovnoprávnym predpisom je Zákonník práce, popri ktorom upravujú pracovnoprávne vzťahy aj niektoré ďalšie zákony. Zákonník práce bol prijatý 2.
júla 2001 a vyhlásený ako zákon č. 311/2001 Z. z. Nahradil Zákonník práce č. 65/1965 Zb., ktorý bol významným medzníkom vo vývoji pracovného práva v bývalom Československu. K prameňom pracovného práva, okrem Zákonníka práce, patria aj ďalšie zákony, a to najmä: zákon o kolektívnom vyjednávaní, zákon o minimálnej mzde, zákon o bezpečnosti a o ochrane zdravia pri práci, zákon o inšpekcii práce , zákon o štátnej sluţbe, zákon o cestovných náhradách, zákon o náhrade príjmu počas pracovnej neschopnosti zamestnanca a iné.
Vykonávacie pracovnoprávne predpisy. Nariadenia, ktoré na vykonanie zákona môţe vydávať vláda. Medzi vykonávacie predpisy patria napríklad: nariadenie vlády, ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy, nariadenie vlády, ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ţenám a iné nariadenia.
Špecifickým prameňom sú kolektívne zmluvy, ktoré sa od normatívnych právnych aktoch líšia spôsobom vzniku, obsahom a subjektmi. Kolektívne zmluvy upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, práva a povinnosti zmluvných strán a pozostávajú zo záväzkovej a normatívnej časti. Platná úprava rozlišuje podnikové kolektívne zmluvy uzatvorené medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom a kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre väčší počet zamestnávateľov.
Subjektom, ktorý je oprávnený vydávať vnútropodnikové normatívne akty, je zamestnávateľ a vydáva ich na základe splnomocnenia v Zákonníku práce a ďalších
12
právnych predpisoch a konkretizujú a rozvádzajú práva a povinnosti, vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov. Patria medzi ne hlavne pracovný poriadok, pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predpisy, upravujúce normy spotreby práce.
Technické normy sú vydávané na základe zákona o technických poţiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody v prípade, keď upravujú bezpečnosť práce a ochranu ţivota a zdravia pri práci, a preto ich moţno zaradiť medzi pramene pracovného práva.
Dobré mravy moţno aplikovať, len ak to príslušná právna norma dovoľuje, prípadne prikazuje. Zákonník práce nevymedzuje pojem dobré mravy. I keď právna obyčaj sa dnes povaţuje za prameň práva vývojom prekonaný, v tomto prípade ide o určité ustálené obyčaje a zvyklosti správania. Je to súhrn zachovávaných a uznávaných etických noriem spoločnosti, obsahujúcich všeobecne platné pravidlá správania sa vo vzájomných vzťahoch.
V súvislosti s integráciou Slovenskej republiky mimoriadne vzrastá význam medzinárodných zmlúv ako prameňov nášho pracovného práva. V niektorých prípadoch majú medzinárodné zmluvy dokonca prednosť pred vnútroštátnym právom. Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Medzinárodné zmluvy, z hľadiska prameňov pracovného práva môţeme rozdeliť na bilaterálne a multilaterálne zmluvy.
Bilaterálne medzinárodné zmluvy majú predovšetkým za cieľ chrániť občanov zmluvných štátov pred nepriaznivými následkami toho, ţe pracujú v inom štáte ako cudzinci a zabezpečujú im rovnoprávne postavenie v pracovnoprávnych vzťahoch s občanmi štátu, na území ktorého pracujú (Barancová, 2006, s. 76).
Radom bilaterálnych zmlúv v oblasti práce je viazaná aj Slovenská republika. Sú to jednak zmluvy uzavreté ešte bývalým Česko-Slovenskom, ako aj zmluvy uzavreté Slovenskou republikou. Medzi nepochybne najdôleţitejšie patrí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vzájomnom zamestnávaní občanov uzavretá 29. októbra 1992 (Schronk, 1995, s. 10).