Polodvoi. - Rúcbo zelené.
Krístovo kráľovstvo vzrastá na zemi. - mus! rásť aj v nalom vnútri. - Kráľovstvo Božie sa rozširovalo hlásanlm evanjelia už za apoštol
ských čias a bude sa šíri( do Kristovho príchodu (lekc.). Obrazom tohto zá
zraćného pretvorenia celého sveta silou Kristovho učenia ie vzrast horćičnćho :ma a účinok kvasu (evani.). No aj my sa musime premieňa( a dospievaf v plnosf Kristovho veku. Na ofertórium obetuieme aj seba s chlebom a vlnom. Ako chlieb a vino premenia sa na eucharistickú obetu, na Telo a Krv Kristovu, aj my máme svliecf so seba starého hriešneho človeka a obliecť si Ježiša Krista. Každá sv. omša, najma dnešná, v sv. prijimanl privádza nás bližšie k podobnosti s Kristom a k úplnému uskutočneniu jeho kráľovstva v našej duši. Našim vnútorným vzrastom celá Cirkev vzrastá a dospieva k podobnosti Kristovei.
Introit, gradudl, aldm'a. ofertón'um a komúm'a 'ako na 3. nedeľu po Ziavenl Pána, str. :49.
GRÁCIA
Pasta, quæsumus, omnípo- Pomáhaj, prosíme, všemo
tens Deus: ut semper ratio- húci Bože: aby sme, vždy nabilia meditántas, quae tibi rozumne smýšľaiúc, aj slova
158
sunt placita, et_dictis exse
quámur, et factis. Per Dó
mmum.
Siena Nedeľa po Zjavenl Pána
mi aj skutkami vykonávali to, čo sa ľúbi tebe. Skrze Pána nášho.
Druhá a tretia ordcia, predplsanć cez rok (III.), rtr. 547.
LEKCIA (I Sol :, 2-10) Lectio Epistolæ beati Pauli Apóstoli ad Thessalonicćn
ses. - Fratres: Gratias agi
mus Deo semper pro omni
bus vobis, memoriam vestri facientes in orationibus nos
tris sine intermissione, me
mores 6peris fidei vestræ, et labdris, et caritatis, et susti
nentiæ s i Dómini nostri esu Christi, ante'Deum et atrem nostrum: scientes, fratres, dilecti a Deo, electió
nem vestram: quia Evange
lium nostrum non fuit ad vos in sermone tantum, sed et in virtúte,etinSpiritu Sancto, et in lenitúdine multa, si
cut scrtis quales fuerimus in vobis propter vos. Et vos imitatores nostri facti estis, et Do'mini, excipientes ver
bum in tribulatióne multa, cum gáudio Spiritus Sancti:
ita ut facti sitis forma ómni
bus credentibus in Macedó
nia, et in Achája. A vobis 'enim diffamátus est sermo Domini, non solum in Ma
cedonia, et in Achája; sed et in omni loco fides vestra, quae est ad Deum, profecta est, ita ut non sit nobis ne
cesse quidquam loqui. Ipsi enim de nobis annúntiant qualem introitum habueri
mus ad vos: et quomodo
Čítanie z prvého listu sv.
Pavla apoštola Solúnčanom.
- Bratia! Neprestajne vzdá
vame Bohu vďaky za vás všetkých a pamätáme na vás v modlitbách. Ustavične pri
pomíname Bohu a Otcu svoi
mu trudné dielo vašej viery, úsilie vašej lásky a vašu vy
trvalosť v nádejí v Pána náš
ho ]ežiša Krista. Vieme, bratia Bohom milovaní, že ste vyvoleni, lebo nezvesto
vali sme vám blahozvest' len slovom, ale aj mocou Ducha Svätého a so všetkou istotou.
Veď sami viete, ako sme medzi vami účinkovali, a to na vaše dobro! Vy ste nasle
dovali priklad náš a Pánov a s radosťou z Ducha Svätého ste prijali túto náuku, sami vo veľkom súženl, takže ste sa stali vzorom všetkým ve
riacim v Macedönsku a v Achaisku. Ved' nielen že slovo Pánovo sa od vás roz
hlásilo po Macedónsku a o Achajsku, ale (zvesť) o v ej viere v Boha rozniesla sa po celom kraji. O tom nám už netreba hovoriť! Všetci roz
právajú, ako sme prišli k vám a ako ste sa od modiel obrá
tili k Bohu, aby ste slúžili Bohu živému a pravému a očakávali s nebies jeho Sy
_S_ie_otaNedela po 213va Pána __ł.5_9
conversi estis ad Deum a si
mulácris, servire Deo vivo, et vero, et e ectáre Filium ejus de cælisxs&euemsuscitá
vit ex mórtuis) Jesum, qui eripuit nos ab ira ventúra.
na Ježiša, ktorého vzkriesil z mŕtvych a ktorý nás oslo
bodil od budúceho hnevu.
EVANJELIUM (Mt 13, 31-35) -1-Sequéntia sancti Evangélii secúndum Matthæum. - In illo tempore: Dixit Jesus turbis parábolam hanc: Sí
mile est regnum cælörum grano sinápís, quod acci
piens homo seminávit in agro suo: uod minimum quidem est omnibus semini
bus: cum 'autem creverit, majus est ómnibus oléribus, et fit arbor, ita ut vólucres cæli veniant, et hábitent in ' eius. Aliam parábo
lam locútus est eis: Simile est regnum cælo'rum fermen
to, quod accéptum múlier abscöndit'm farinæ satis tri
bus, donec fermentátum est totum. H_aecómnía locútus est Jesus in parábolis ad tur
bas: et sine parábolis non loquebátur eis: ut implere
tur, quod dictum erat per prophetam dicentem: Ape'
nam 1n parábolis os meum, eructábo abscóndita a con
stitutióne mundi.
SEKRÉTA
Hæc nos oblátio, Deus, mun
det, quæsumus, et rénovet, Éióbćrnet, et prótegat. Permmum nostrum.
+ Stať zo sv. evanjelia podľa Matúša- Za onoho času povedal. Ježiš zástupom toto godobenstvo :Kráľovstvo neeskě je podobné horčičně
mu zmku, ktoré vzal človek a zasial na svoju rol'u. Ono je slce menšie od všetkých obil
ných semien, ale ked' vyras
tie, býva väčšie od všetkých zelln, ba vyrastie ako strom, takže vtáctvo nebeske' Eriletuje a hniezdi na jeho
nároch. Aj inélêodoben
stvo im povedal: áľovstvo nebeské je dobné kvasu, ktorý berie ena a zapraví ho do troch mier múky (a ne
chá) celé skysnúť. Toto vše
tko hovoril Ježiš zástupom vgodobenstvách a bez po
do nstva 1m nič nehovoril, aby sa na lnilo, čo predpove
dal proro slovami: Otvorlm ústa svoje v godobenstväch,vysvetľovať dem záhady, skryte' od stvorenia sveta.
Krłdo;
Táto obeta, Bože, nech nás očistl, prosíme, aj obnoví, spravuje aj ochraňuje. Skrze Pána nášho.
Druháa mi: uli-rhaum. str. 147.- mldda o w. Troiid. str. 53:.
'OSTKOMÚNIA
Izléstibus, Dómíne, pasti Nebeskými, Pane, nasýteni eliciis: quásumus, ut sem- slasťami: prosíme, aby sme er ěadem, per quæ veráci- vždy túžili po tom, z čoho :r vivimus, appetimus. Per opravdivo žijeme. Skrze
>óminum. Pána.
mhi a tretia poakomania (III.). str. 548.
>redpôst
ozlúčili sme sa s radostným vianočným obdobím. Svoj zrak obraciame na iomstvo vykúpenia.
vita Cirkev pripravuje sa na Veľkú noc štyridsaťdñovým pestem, ale prl
rava sa začína už oveľa skôr, nedeľou Septuagézüny alebo Deviatnikom, ako nás ľud menuje. Styridsaťdñový pôst (Quadragesima) sa začínal u prvých uťanov prvou nedeľou póstnou. Ale táto doba zahrnuje aj šesť nedieľ.
:oré podľa starobylého zvyku cirkevného nikdy neboly póstnymi dňami.
bo sú spomienkou na zmŕtvychvstanie Pánovo po celý cirkevný rok. Na ntenie ostalo takto len 36 dni. Z teito príčiny pripojili k tejto dobe dte dni pred prvou nedeľou půstnou a Veľkýpôst sa začínal v stredu pred prvou :deľou pôstnou (Popolcová streda). Popolcová streda dostala meno „input iunii" (začiatok pôstu), kým akýmsi slávnostným začiatkom ("initium crosancti jejunii“), naij v litui-aii modlitbovej, ostala aj naďalej prvá edel: vo Veľkom paste.
Sstnadisciplína kresťanov na Východe bola hodne prísnejšia než u západných esťanov. Východní kresťania prestali požlvať mäsité pokrmy už dva týždne ed Veľkým půstom, mliečne jedlá zanechali nasledujúci týždeň a po prvej :deli sa konečne započal prlsny post. Podľa príkladu východných kresťanov kresťanský Západ ustanovil dobu predpóstnu, ale s významom čisto litur
ckým. Uzákonil ju pápež sv. Gregor Veľký (1-604). On vyznačí] pre tri :dele predpbstne aj štácie, ktoré sa hodnosťou stupňujú: sv. Vavrinec, wol, Peter a v prvú nedelu pôstnu sám Božský Spasiteľ (Laterán).
ri nedele predpôstne majú meno: Septuagesima, Sexagesima a Oui esima.
eľký pbat nazýva Cirkev Quadragesimam slovenčine by znamenalo tyrid
itku. Podľatoho predošlé nedele postupne sa menuit'i: Páťdesiatka,Sesťde
itn a Sedemdesiatka. Septuagézimu nás ľud menuje Deviatnikom, lebo to deviata nedeľa pred Veľkou nocou.
by sme úplne vystihli .mysel predpbstu, treba vedieť, že v nedeľu Septua
zimy biskup vybral z radov katechumenov tých, ktorí mali byť pokrstenl l Veľkú noc. Tých menovalí „photizomenoi, illuminati" (osvietení) alebo lecti" (vyvolenl). Pri voľbeštácil, akiste nie na poslednom mieste, dôvodil duchovný záujem kandidátov sv. krstu. Sv. Vavrinecasv. Pavolsú patronmi techumenov a v Lateráne podnos vidlme baptistéríum Konštantína Veľkého, ktorom predovšetkým udeľovali pre Rím sviatosť znovuzrodenia. Má to 'znam aj pre nás. Doba predpbstu a Veľkého pastu je dobrou príležitosťou, y sme si aj my občerstvili predsavzatia, spojené s povolaním kresťana, ľakovali za milosť povolania.
liturgických textov týchto troch nedieľvyznieva hlas kresťanovm'piacich pod 'chou rozličných návštev Božích, ako sú nepriateľské vojská, hlad, nákazlivé oroby atd'. Roky panovania Gregor: Veľkého často zaznamenávajú takéto
NedeľaSeptuagćzimy IOI
Nedeľa Septuagézímy (Deviatnik) Štácia u sv.
Vavrinca za hradbami
2. triedy, polodvoj. - Rúcho ñalovć.
S pomocou Kristovou začíname svoj duchovný boj. zonamje w. Vavrinec.) - Prarodičía zhrešili v raji; od tých čias ľudstvo následky :zato úpadku (čítania t. nokturnu cez týždeň). Celý nás život je zaplnený :oiom proti nepriateľom duse. Začína sa príprava na Veľkú noc. Kristus sa :zápravoval na svoje víťazstvo bojom proti nepriateľom Božlm. Tento jeho boj nám spritomňuje liturgia, počnúc dnešnou nedeľou po Veľkú noc. Zapá
une sa do tohto boja tak, že si staneme k bojujúcemu Spasiteľovi a budeme robiť to, čo on.
Sv. Vavrinec, v ktorého chráme sme shromaždení, bol horíivým spolubojov
:from Ježiša Krista. Pálili ho na roste, ale vytrval a zvíťazil (intr.). Náš svatý bo! aj patrónom katechumenov, ktorí dnes začali bližšiu prípravu na prijatie r:. krstu vo veľkonočnú nedeľu. Náš život podobá sa zápasu na aréne a kto :je životom zdržanlivým, obsiahne vavrin víťazstva (Vavrinec: vavrínom :venčený: - lekc.). Božský Hospodár (Kristus) volá nás do svojej vinice. kde :name pracovat celý život a znášaťtarchu dňa a horúčavy (evanj.). S radosťou sa pripravujeme na príchod Spasiteľa (om-t.). ktorý nás povoláva za spolu
pracovníkov a spolubojovníltov. Posilnenl a osvietení sv. prijlmanlm. odchád
:ame do zápasu každodenného života.
Keď v Ríme zaviedli dobu predpóstnu a sostavili omše troch nedieľ (Septua
aezimy, Sexagćzimy a Kvinkvagćzimy). večné mesto prežívalo tažké časy.
'.'vonka ho obliehali Longobardi,vo vnútri zúril hlad a mor. Veriaci to pokla
aali za Boží trest a mnohí očakávali koniec sveta. Peüť týchto ťažkých čias Vidíme v orácii a omàových spevoch.
Szaciový chrám sv. Vavrinca leží ďaleko za Rimom. Veriaci kráčali v kajúcej procesii a kým dosiahli baziliku, poriadne ustali. Bolo to tiež obrazom nášho zemského putovania a námah za dobytie nebeskeho kráľovstva.
Od Septuage'zimy po Veľkú noc na všetkých omšiach po gradu-'di vynecháva sa clauda s vex-Som,jej miesto nahradzuje traktu:.
INTROIT (Ž 17, 5, 6 a 7) ircumdeděrunt me gé
mitus mortis, dolóres ' inférni circumdede
runt me: et in tribulatióne mea invocávi Dóminum, et exaudivit de templo sancto suo vocem meam. (Ps ib.
2-3) Díligam te, Dómine, fortitúdo mea: Dóminus fir
maméntum meum, et refú
gium meum, et liberátor meus. ]VGlória Patrí.
GRÁCIA
Precæ pöpuli tui, quásu
mus, Domme, cleme'nter ex
Obstúpily ma smrteľné úz
kosti, obkľúčily ma pekelné bolesti: vo svojom súžení vzýval som Pána a z chrámu svojho počul On môj hlas.
(Z tž. 2-3) Milujem teba, Pa
ne,sila moja, Pane, skala mo
ja, tvŕdza moja, osloboditeľ môj. W. Sláva Otcu i Synu i Duchu Sväte'mu. Ako bolo na počiatku, tak nech je i te
raz i vždycky.
Prosby svojho ľudu, prosíme, Pane, milostivo vys : aby
POSTKOMÚNIA
Caelćstibus, Dómine, pasti Nebeskými, Pane, nasýtem' deliciis: quæsumus, ut sem- slasťami: prosíme, aby sme per eadem, per quae veráci- vždy túžili po tom, z čoho ter vivimus, appetámus. Per opravdivo žijeme. Skrze
Dóminum. Pána.
Druha a tretia postkomúnia(III.), str. 548.
Predpöst
Rozlúčili sme sa a radostným vianočným obdobím. Svoj zrak obraciame na tajomstvo vykúpenia.
Svätá Cirkev pripravuje sa na Veľkú noc štyridsaťdnovým postem. ale pri
prava sa začína už oveľa skôr, nedeľou Septuagézimy alebo Deviatnikom, ako ju už! ľud menuje. Styrt'dsaťdñový pórt (Quadragesima) sa začínal u prvých kresťanov prvou nedeľou pčstnou. Ale táto doba zahrnuje aj šesť nedieľ.
ktoré podľa starobylého zvyku cirkevného nikdy neboly pôstnymi dňami.
lebo sú spomienkou na zmitvychvstanie Pánovo po celý cirkevný rok. Na postenie ostalo takto len 36 dni. Z tejto pričiny pripojili k tejto dobe ešte 4 dni pred prvou nedeľou pôstnou a Veľkýpost sa začlnal v stredu pred prvou nedeľou pbstnou (Popolcovd streda). Popolcová streda dostala meno „caput ieiunii" (začiatok pbat"). kým akýmsi slávnostným začiatkom ("initium sacrosancti ieiunii"), najmä v liturgii modlitbovej, ostala aj naďalej prva nedeľa vo Veľkom paste.
Póstnn disciplína kresťanov na Východe bola hodne prisnejšia než u západných kresťanov. Východní kresťania prestali požívať mäsité pokrmy už dva týždne pred Veľkým pôstom, mliečne jedla zanechali nasledujúci týždeň a po prvej nedeli sa konečne započal prlsny past. Podľa prikladu Východných kresťanov aj kresťanský Západ ustanovil dobu predpôstnu, ale s významom čisto litur
gickým. Uzakonil ju pápež sv. Gregor Veľký (1-604). On vyznačil pre tri nedele predpôstne aj iride, ktoré sa hodnosťou stupňujú: sv. Vavrinec, Pavol, Peter a v prvú nedeľu pôstnu sám Božský Spasiteľ (Latet-in).
Tri nedele predpôstne majú meno: Septuagesima, Sexagesima a Quinqu esima.
Veľký past nazýva Cirkev Quadragesima, v slovenčine by znamenalo tyrid
siatku. Podľatoho predošlé nedele postupne sa menujú: Päťdesiatka. Sesťde
siatka a Sedemdesiatka. Septuagézimu na! ľud menuje Deviatnikom, lebo je to deviata nedeľa pred Veľkou nocou.
Aby sme úplne vystihli :mysel predpbstu, treba vedieť, že v nedeľu Septua
gézimy biskup vybral z radov katechumenov tých, ktorí mali byť pokrsteni na Veľkú noc. Tých menovali „photizomenoi, illuminati“ (osvíeteni) alebo
„electi“ (vyvolenl). Pri voľbeiacit, akiste nie na poslednom mieste, dôvodil aj duchovný zaujem kandidátov sv. krstu. Sv. Vavrinec a sv. Pavol sú patrónmi katechumenov a v Latet-ine podnes vidlme baptistérium Konštantlna Veľkého, v ktorom predovšetkým udeľovali pre le sviatosť znovuzrodenia. Má to význam aj pre nás. Doba predpostu a Veľkého pastu je dobrou príležitosťou, aby sme si aj my občerstvili predsavzatia, spojené s povolanlm kresťana, a ďakovali za milosť povolania.
Z liturgických textov týchto troch nedieľvyznieva hlas tu'-uanam trpiacich pod ťarchou rozličných návštev Božlch, ako sú nepriateľské vojska, hlad. nákazlivé choroby atď. Roky panovania Gregor: Veľkého často zaznamenávajú takéto
nm
Nedeľa Septuagézímy (Deviatnik) Štácia u sv.
Vavrinca za hradbami
2. triedy, polodvoj. - Rúcho halové.
5 pomocou Kristovou začíname svoj duchovný boj. zorom je sv. Vavrinec.) - Prarodičia zhrešili v raji; od tých čias ľudstvo následky tohto úpadku (čítania t. nokturnu cez týždeň). Celý náš život je zaplnený bojom proti nepriateľom duše. Začína sa príprava na Veľkú noc. Kristus sa pripravoval na svoje víťazstvo bojom proti nepriateľom Božím. Tento jeho boj nám sprltomůuje liturgia, počnúc dnešnou nedeľou po Veľkú noc. Zapa
iam: sa do tohto boja tak, že si staneme k bojujúcemu Spasiteľovi a budeme robi( to, čo on.
Sv. Vavrinec, v ktorého chráme sme shromaždenl, bol horlivým spolubojov
níkom Ježiša Krista. Pžlili ho na rołte, ale vytrval a zvíťazil (intr.). Na! svätý bol aj patrónom katechumenov, ktorí dnes začali bližšiu prípravu na prijatie sv. krstu vo veľkonočnú nedeľu. Na! život podoba sa zápasu na aréne a kto žije životom zdržanlivým, obsiahne vavrín víťazstva (Vavrinec: vavrínom ovenčený; - lekc.). Božský Hospodár (Kristus) vola nás do svojej vinice, kde máme pracovať celý život a znášať t'archu dňa a horúčavy (evanj.). S radosťou sa pripravujeme na príchod Spasiteľa (den.), ktorý nás povolava za Spolu
pracovníkov a spolubojovnlkov. Posilnenl a osvietení sv. prijímanlm, odchád
:ame do zápasu každodenného života.
Keď v Ríme zaviedli dobu predpôstnu a sostavili omše troch nedieľ (Septua
gézimy. Sexagézimy a Kvinkvage'zimy), večné mesto prežívalo t'ažke' časy.
Zvonka~hoobliehali Longobardi,vo vnútri zúril hlad a mor. Veriaci to pokla
dali za Boží trest a mnohí očakávali koniec sveta. Pečať týchto ťažkých čias vidíme v orácii a omšových spevoch.
Stáciový chrám sv. Vavrinca leží ďaleko za Rímom. Veriaci kráčali v kajúcej procesii a kým dosiahli baziliku, poriadne ustali. Bolo to tiež obrazom našho zemského putovania a namah za dobytie nebeského kráľovstva.
Od Septuagézimy po Veľkú noc na všetkých omšiach po graduali vynechava sa aleluja s vert-om. jej miesto nahradzuje traktu:.
INTROIT (Ž 17, 5, 6 a 7) írcumdedérunt me gé
& ' mitusmortis,dolóresinférni circumdedé
runt me: et in tribulatióne mea invocávi Dóminum, et exaudivit de templo sancto suo vocem meam. (Ps ib.
2-3) Düigam te, Dómine, fortítúdo mea: Dómínus Hr
maméntum meum, et refú
gium meum,_ et liberátor meus. X' Glória Patri.
ORÁC IA
Precæ pöpuli tui, quàsu
mus, Domme, clementer ex
Obstúpily ma smrteľné úz
kosti, obkľúčily ma pekelné bolesti: vo svojom súženi vzýval som Pána a z chrámu svojho počul On môj hlas.
(Z tž. 2-3) Milujem teba, Pa
ne,sila moja, Pane, skala mo
ja, tvŕdza moja, osloboditeľ môj. W, Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému. Ako bolo na počiatku, tak nech je i te
raz i vždycky.
Prosby svojho ľudu, prosíme, Pane, milosttvo vys : aby
.1:52, » Nedeľa Septuagćzimy _ .--4 _ áudi: ut qui iuste pro pecca
tis nostris afñigimur, pro tui nóminis lória misericórdi
ter liber mur. Per Dómi
num nostrum ]esum Chris
tum, Filium tuum.
my, ktori sme pre svoje hrie
chy spravodlivo trestani, pre slávu mena tvojho boli sme milosrdne oslobodení. Skr2e Pána nášho ežiša Krista, Syna tvojho, torý.
Druhá a tretia om'cia(Il.), str. 546 - po Hromniciach (III.), str. 547.
LEKCIA (1 Kor 9, 24-27; ro, 1-5) Le'ctio Epistola: beati Pauli Apostoli ad Corinthios. Fratres: Nescitis, quod11,qu1 in stadio currunt, omnes qui
dem currunt, sed unus ácci
pit bravium? Sic cúrrite, ut comprehendátis. Omnis au
tem, qui in agóne conténdit, ab ómnibus se abstinet: et illi quidem ut corruptibilem corónam accipiant: nos au
tem incorrúptam. Ego igitur sic curro, non quas1 111incér
tum: sic pugno, non quasi áêrem vérberans: sed castigo corpus meum, et in servitú
tem rédigo: ne forte cum áliis prædicaverim, ipse ré
probus efficiar. Nolo enim vos ignoráre, fratres, quó
niam patres nostri omnes sub nube fuerunt, et omnes mare transierunt, et omnes in Móyse baptizáti sunt in nube, et in mari: et omnes eamdem escam spiritálem manducaverunt, et omnes eúmdem tum spiritálem bibérunt (gioběbantautem de spiritáli, consequěnte eos p_e
tra: petra autem erat Chris
tus): sed non in plúribus eórum beneplácitum est Deo.
Čítanie z listu sv. Pavla Ko
rint'anom. - Bratia! Neviete, že ti, ktori bežia na závodišti, bežia sice všetci, ale iba je
den dostáva cenu? Aj vy tak bežte, aby ste ju dostali! A každý, kto sa preteká, zdržu
je sa všetkého: Ti preto, aby dostali porušiteľný veniec, my však n orušiteľný. Aj ja teda tak beežpm,nie na neisto;
tak zápasim, nebijúc iba do vetra. Tvrdo si premáham telo a podrobujem si ho, aby som azda nebol zavrhnutý,
tak zápasim, nebijúc iba do vetra. Tvrdo si premáham telo a podrobujem si ho, aby som azda nebol zavrhnutý,