Štácia vo veľkom chráme Panny Márie
Rache halové.
Syn Boii. počatý z Panny Márie, streta sa s naáouprirodzenosťou»-Cirkev povodne slávila dooembrovć unu-ove dni na poďakovanie za celoročná :rodu a najmä za úrodu oleja. Veriaci podľa prikladu Starého zákona chceli :e: odovzdafBoh u desiatku z úrody a robili to tak, že sa postili a dávali chu
:obným hojnú almutnu. Let časomduchovnáúrodaurodanahradíla úrodu hmotnú, preto najmä v hántrovú vigiliu (dm sla'venú v sobotu) pápeži za starých čias pn hrobe sv. Petra radi vysluhovali hierarchiae svatenia všetkých stupňov po presbytera. Liturgia kántrových dni decembrových stratila prírodný ráz, aký mimm napr.letnealebojamne dniunu-ove,a úplnejuovládajúmyšlien
72
ky adventui. Panenstvo Panny Márie pričinenim Ducha Svätého prinieslo zá
zračnú úrodu. vteleněho Syna Božieho.
Kantrovú stredu preživame pri nohách Matky Spasiteľovej (hada), v tichom rozjimanl sa ućime od nej v svojom srdci pripravovať miesto prichodiacemu Spasitelovi. Zbotný stredovek pomenoval túto omša zlatou (Missa aurea) a z nej povstala naša milá roratova omša. Nazaretska Panna je úrodná zem. na ktorú padá rosa, t. i. Syn Boží, s neba (intr.). ]c božlm Ieruzalemom, z kto
reho vychádza Slovo Božie a matkou-pannou v jednej osobe (t. a 2. lekcia).
Predpoveď a. lekcie je doslovným splnenlm evanjeliovei zvesti (,,hl'a, Panna poćne a porod! syna“ - „hra, poćneš v živote a poradi! syna"). Vo sv. omši sa obnovuje zázrak: Syn Boti sa ako by znovu patina, keď na slová premenenia berie na seba podobu chleba a vlna, ako pri vteleni prijal ľudskú podobu. Pri pn'jlmani ako by sme v osobe Panny Márie aj my prijimali do srdca Syna
Streda adventnýcb kántrovych dni
Božieho pod spôsobom chleba.
INTROIT (12 45, 8) Roráte cæli desuper, et nu
bes pluant justum: a eriátur terra, et gérminet alvató
rem. (Ps 18, 2) Cæli enar
rant glóríam Dei: et ópera mánuum ejus annúntiat fu
maméntum. V Glória Patri.
Po Kym kňaz hovori:
Oremus. Flectámus génua.
R. Leváte.
ORÁC IA
Præsta, quæsumus, omnipo
tens Deus: ut redemptionis nostræ ventúra solémnitas, et præsentis nobis vitæ sub
sidia cónferat, et æternæ beatítúdinis prémia largiá
tur. Per Dominum.
PRVÁ LEKCIA (I: 2, 2-5) Lectio Isaiæ Prophetæ. - In dićbus illis: Dixit Isaias pro
Ehéta: Erit in novissimis diéus præparatus mons domus Domini in vértice montium, et elevábitur super colles, et duent ad eum omnes gentes.
Et ibunt pópuli multi, et di
Roste, nebesá, shora, a obla
ky, pršte Spravodlíve'ho.
Otvor sa, zem, a vydaj Spasi
teľa. (Z 18, 2) Nebesá roz
äĺávajú slávu Božiu a oblohaása dielo jeho rúk. W. Slá
va Otcu.
Modlime sa. Padnirne na kolená. R. Vstaňte.
Do raj, prosime, všemohúci Bo e: aby budúca slávnosť nášho vykúpenia poskytla nám pomoc aj pre terajší ži
vot aj obštedrila nás odmena
mi večnej blaženosti. Skrze Pána nášho.
Čítanie z Izaíáša proroka. Za onoho času ovedal pro
rok Izaiáš: Na onci dní sa stane: Upevnený bude vrch domu Pána na temeni vrchov a vyčnievaťbude nad pahor
ky, i budú sa k nemu hrnút' všetky národy. A pridu kme
Streda adventných kántrových dnl 73 cent: Venite et ascendamus
ad montem Dómini et ad domum Dei Iacob, et doce
bit nos vias suas, et ambula
bimus in semitis eius: quia de Sion exibit lex, et verbum Domini de Jerusalem. Et iudicabit gentes, et arguet Bópulos multos: et condaunt gládios suos in vóme
res, et lánceas suas in falces.
Non levábit gens contra gen
tem gladium: nec exerce
búntur ultra ad prælium.
Domus Jacob venite, et am
bulemus in lumine Domini Dei nostri.
GRADUÁL (Ž 23, 7 a 3-4) Tóllite portas, principes,ves
tras : et elevamini portæ æter
náles: et introibit Rex gló
riæ.8'. Quis ascěndet in mon
tem Domini? aut quis stabit in loco sancto eius? In
nocens mánibus et mundo corde.
ne mnohé a vedia: Hor' sa, vystúpme e na vrch Pá
nov, k domu Boha Jakubov
ho, nech nás pouči o svo'ich cestách, a budeme kráča je
ho Chodníkmi! Lebo zo Sro
na vyjde náuka a slovo Pá
novo z Jeruzalema. A bude rozsudzovat' medzi národmi a naprávať početné kmene, takže z mečov svojich ukujú radlá, zo svojich kopiji vi
ničně nože. Národ roti ná
rodu nezdvihne me a viac sa nebudú priúčat'boju. Hor'sa, dom Jakubov, kráčajmeže vo svetle Pána, Boha svojho.
Zdvihnite, brány, svoje hla
vice a zdvihnite sa, brány prastarě, by vošiel slávy Král' ! W. Kto na Pánov vrch vystúpi, alebo ktože bude stáť na mieste jeho svätom?
Kto ruky nevinné a srdce čisté má.
Tu hovori kňaz: „Dóminus vobiscum".
ORÁC IA
Festina, quæsumus, Dómine, ne tardáveris: et auxilium nobis supernæ virtutis im
pćnde: ut advéntus tui con
solatiónibus sublevěntur, qui in tua pietáte confidunt:
Qui vivis.
Ponáhl'aj sa, prosíme, Pane, nemeškaj: a obdaruj nás po
mocou sily shora: aby pote
chy z tvojho prichodu v2pru
žily tých, ktori dôverujú v otcovskú láskavost' tvoju:
Ktorý žiješ.
Druhá a tretia doplnk. ordcia (I.) na str. 544.
DRUHÁ LEKCIA (12 7, 10-15)
Le'ctio Isaiæ Prophetæ. - In Čítanie z Izaiáša proroka. diébus illis: Locutus est Dó- V tých dňoch takto hovoril minus ad Achaz, dicens: Pe- PánkAchazovi:Žiadaj si zna
74
te tibi signum a Domino Deo tuo in profúndum inferni, sive in excelsum supra. Et dixit Achaz: Non petam, et non tentábo Dómmum. Et dixit: Audite ergo domus David: Numquid parum vo
bis est molestos esse homi
nibus, quia molésti estis et Deo meo? Propter hoc dabit Dominus ipse vobis signum.
Ecce Virgo concipiet, et páriet filium, et vocábitur nomen ejus Emmánuel. Bu
týrum et mel cómedet, ut sciat reprobare malum, et eligere bonum.
GRADUAL (2 144, 18 a 21) Prope est Dóminus dmnibus invocantibus eum: ómnibus ui invocant eum in veritate.
3/. Laudem Domini loqué
tur os meum, et benedicat omnis caro nomen sanctum eius.
Streda adventných kántrových dni
menie od Pána, svojho Boha, či už hlboko v dsvetí, a či hore na výsostiachl I riekol Achaz: Nebudem si žiadať, aby som nepokúšal Pána.
Povedal teda: Očujteže dom Dávidov! Či vám je málo obťažovať l'udi, že obťažujete aj môjho Boha? Preto Pán sám vám dá znamenie: Hl'a, Panna počne a porodí Syna a dá mu meno Ema
nuel. Mlieko a med bude jest', až bude vedieť o ovrh
núť zlým a voliť si do re.
Blizko je Pán všetkým, ktorí ho vzývajú, všetkým, ktorl ho vzývajú v pravde. W.Mo
je ústa nech prespevujú chvá
lu Pánovi a nech velebl kaž
dý tvor jeho sväté meno.
EVANIELIUM (Lk I, 26-38) 4- Sequéntia sancti Evangelii secundum Lucam. - In illo tempore: Missus est Ange
lus Gábriel a Deo in civitá
tem Galilz'eæ, cui nomen Nazareth, ad Virginem des
ponsátam viro, cui nomen erat Joseph, de domo David, et nomen Virginis Maria. Et ingressus Angelus ad eam, dixit: Ave, gratia plena: Dó
minus tecum: benedicta tu in mulieribus. Quæ cum audisset, turbata est in ser
móne ejus, et cogitábat qua
+ Stať zo sv. evanjelia podľa Lukáša. - Za onoho času poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volalo Nazaret, k Panne, zasnubenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefo
vi. Meno Panny bolo Má
ria. Ked' vošiel k nej anjel, povedal: Zdravas, milosti plná, Pán s tebou, požehna
na si medzi ženami! Keď to počula, zarazila sa nad je
ho rečou a rozmýšľala, čo znamená tento pozdrav. An
Streda adventných kántrových dnl
lis esset ista salutátio. Et ait Angelus ei : Ne timeas Maria, invenisti enim grátiam apud Deum: ecce concipies in utero,et páries filium, et vocábis nomen eius Iesum.
Hic erit magnus, et Filius Altissimi vocábitur, et dabit illi Dóminus Deus sedem David atris eius: et regna
bit in omo Jacob in æter
num, et regni eius non erit ñnis. Dixit autem Maria ad Angelum: Quómodo fiet is
tud, quóniam virum non cog
nösco? Et respönden-rAnge
lus dixit ei: Spiritus Sanctus superveniet in te, et virtus Altissimi obumbräbit tibi.
Ideóque et quod nascetur ex te Sanctum, vocábitur Filius Dei. Et ecce Elisabeth cog
náta tua, et ipsa concěpit fi
lium in senectute sua: et hic mensis sextus est illi, quae vocátur sterilis: quia non erit impossibile apud Deum omne verbum. Dixit autem Maria: Ecce ancilla Dómini, fiat mihi secúndum verbum tuum.
OFERTÓRIUM (Iz 35, 4) Confortámini, et jam nolite timere: ecce enim Deus nos
ter retribuet iudicium: ipse veniet, et salvos nos fáciet.
SEKRÉTA
Accepta tibi sint, quaesumus, Dómine, nostra jejúniazquae et expiándo nos tua gratia dignos efficiant, et ad sempi
75 jel jej vedal: Neboj sa, Mária, ebo si našla milosť u Boha! Hľa, počneš v živote a porodlš S na a nazveš ho menom ]e iš. On bude veľký a Synom Najvyššieho sa bude volať. Pán Boh mu odovzdá trón jeho otca Dá
vida. Kráľova!!bude nad ]a
kubovým rodom naveky a jeho kráľovstvo sa (nikdy) neskončí. Mária však po
vedala anjelovi: Ako sa to stane, keďže ja muža ne
znám? Anjel jej odpovedal:
Duch Svätý sostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni, a preto aj to sväté, čo sa z te
ba narodl, Synom Božím sa bude volať. Hľa, Alžbeta, tvoja príbuzná, tiež počala syna vo svojej starobe, a je už v šiestom mesiaci tá, kto
ru nazývali neplodnou. Lebo Bohu nijaká vec nie 'e ne
možná. Odpovedala ária:
Hľa, slúžka Pánova som, stalň sa mi podľa tvojho slova
Vzchopte sa a už sa nebojte:
lila, Boh náš ide konal' súd oglšalaty. Sám pride a spasi n .
Nech sa tebe, Pane, prosíme, ľúbia naše pôsty: ktoré očis
tením z tvojej milosti nech nás učinia aj hodnými aj
76 Piatok adventných Unum/ich dní
terna promissa perdúcant.
Per Dóminum nostrum. nech nás privedú k večným prisľubom. Sere Pána.
Druhá a tretia doplni. sekréta (1.) na str. 545. Pn/dcia obyčajná, str. 5:5.
KOMUNIA (12 7, 14) Ecce, Virgo concipiet et páriet fílium: et vocábi
turnomen ejus Emmánuel.
POSTKOMÚNIA
Salutát'is tui, Dómine, mú
nere satiáti súpplices depre
cámur: ut cujus lattámur ustu, renovemur effectu.Per óminum nostrum Jesum Christum.
Hľa,Panna očne a poro
dí synaad mumenoEma
nuel.
Nasýtení obetným darom spasenia tvojho, Pane, Skrú
šene prosíme: aby sme boli obnovení účinkom toho, čo
ho požitím sme potešeni.
Skrze Pána.
Druhá a tretia doplnk. poukamúnia (I.) na str. 545.