Bankovní institut vysoká škola Praha
Zhodnotenie problémov financovania obecného rozpočtu
Diplomová práca
Bc. Diana Kászová Jún 2013
Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva
Zhodnotenie problémov financovania obecného rozpočtu
Review of municipal budget financing problems
Diplomová práca
Autor: Bc. Diana Kászová
Financie
Vedúci práce: Doc. Ing. Marián Kočner, PhD.
Banská Bystrica Jún 2013
VYHLÁSENIE
Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
...
Bc. Diana Kászová V Galante, 29. 6. 2013
POĎAKOVANIE
Touto cestou by som sa rada poďakovala vedúcemu bakalárskej práce pánovi doc. Ing. Mariánovi Kočnerovi, PhD. za jeho cenné pripomienky, odborné rady a metodické vedenie, ktorými prispel k vypracovaniu tejto bakalárskej práce.
...
Bc. Diana Kászová V Galante, 29. 6. 2013
Anotácia
KÁSZOVÁ, Diana, Bc.: Zhodnotenie problémov financovania obecného rozpočtu.
[Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva. Vedúci práce: doc. Ing. Marián Kočner, PhD. Rok obhajoby: 2013. Počet strán: 65
Cieľom diplomovej práce je analýza a charakteristika obecného rozpočtu, prehľad rozpoč- tového hospodárenia pre zhodnotenie problémov financovania obecného rozpočtu Galanta.
Svoju pozornosť sme venovali analýze príjmovej a výdavkovej časti obecného rozpočtu, bilancii aktív a pasív ako aj následnej analýze čerpania obecného rozpočtu Galanty za ob- dobie od roku 2008 do roku 2112. Diplomová práca je rozdelená do troch kapitol. Záme- rom je poukázať na minulú a súčasnú situáciu problematiky financovania obecného roz- počtu Galanty - jeho rozpočtového plnenia a čerpania ako aj návrhu na usporiadanie vý- sledku rozpočtového hospodárenia v podmienkach Slovenskej republiky.
Kľúčové slová: štátny rozpočet, samospráva, rozpočet obce, financovanie
Annotation
KÁSZOVÁ, Diana, Bc.: Review of Municipal Budget Financing Problems. [Diploma work]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica.
Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva. Supervisor: doc. Ing. Marian Kočner, PhD.
Year of defense: 2013. Number of pages: 65
The aim of the diploma thesis is analysis and characterization of the town budget, overview of the budget economy for evaluation of Galanta town budget financing problems. We were focusing our attention on analyzing the revenue and expenses part of the town budget, balance of assets and liabilities as well as the consecutive analysis of drawings from the town budget of Galanta for the period from year 2008 till year 2012.
The diploma thesis is divided into three chapters. The aim is to point out the past and the actual situation of the issue of financing the Galanta town budget - its budgetary fulfillment and drawing as well as the suggestion for disposition of the result of the budgetary economy under the conditions of the Slovak Republic.
Key words: state budget, self-government, town budget, financing
Obsah
ÚVOD ... 8
1 Štátny rozpočet ... 10
1.1 Rozpočtový proces ...……….……….... 11
1.2 Daňová sústava SR ... 12
1.3 Dane ... 16
1.3.1 Funkcie daní ... 17
1.3.2 Ciele zdanenia ... 17
1.3.3 Daňové zásady ... 17
1.3.4 Členenie daní ... 17
1.4 Charakteristika podniku obecný úrad ... 18
1.5 Charakteristika obce ... 18
1.6 Samospráva obce ... 19
1.7 Orgány obce ... 21
1.8 Financovanie obce ... 24
1.9 Majetok obce ... 24
1.10 Rozpočet obce ... 25
2 SAMOSPRÁVA OBCE GALANTA ... 30
1.1 Historický vývoj regiónu Galanta ...……….……….... 30
1.2 Historický vývoj obce Galanta ... 30
1.3 Historický vývoj prímestských častí Galanty ... 31
2.3.1 Prímestských časť Nebojsa ... 31
2.3.2 Prímestská časť Hody ... 32
2.3.3 Prímestských časť Javorinka ... 32
1.4 Charakteristika
podniku obecný úrad
regiónu Galanta ... 321.5 Charakteristika obcec Galanta ... 33
1.6 Poslanie a strednodobý výhľad samosprávy ... 40
2.7 Predpoklady úspešného podnikania obce Galanta podľa analýzy SWOT ... 41
3 ZHODNOTENIE PROBLÉMOV FINANCOVANIA OBECNÉHO ROZPOČTU V GALANTE ... 47
3.1 Analýza plnenia rozpočtu Mesta Galanta za obdobie od roku 2008 do roku 2012.. 47
3.2 Hodnotenie analýzy plnenia rozpočtu Mesta Galanta za obdobie od roku 2008 do roku 2012 ... 53 ZÁVER ... 61 POUŢITÁ LITERATÚRA ... 62
8
ÚVOD
Ak spomenieme slovo rozpočet väčšine sa pod týmto pojmom a rozprúdia myšlienky a skoro kaţdý z nás začne rozmýšlať nad beţnými vecami ako sú príjmi a výdavky. Avšak, keď by sme začali hlbšie skúmať oba ukazovatele zistili by sme, ţe sa za nimi skrýva viac. Zistili by sme, ţe v podstate je to neustály kolobeh kapitálu, ktorý slúţi pre zabezpečenie.a uspokojenie našich potrieb či uţ budúcich, prítomných, alebo minulých.
Nárast domáceho a zahraničného obchodu a s tým spojených investícií sú príčinou globalizácie ekonomík krajín, čoho následkom je ovplyvňovanie miery ponuky a dopytu po určitom mnoţstve finančných prostriedkov v peňaţnej či nepeňaţnej forme ako sú napríklad peniaze v hotovosti, v elektronickej podobe, kapitál, granty, transfery alebo rôzne fondy a podobne. Fungovanie trhu a ekonomiky ako celku závisia od mnohých faktorov a činiteľov. Práve preto je potrebné pristupovať k určitým procesom usmerňovania hospodárskeho vývoja na trhu určitými opatreniami a zásahmi pre jeho dokonalú reguláciu autoritami daného štátu.
Zhodnotenie problematiky financovania obecného rozpočtu je veľmi rozsiahla a preto sme sa snaţili čitateľovi priblíţiť fungovanie na základe spracovania teórie a ďalšieho roztriedenia podľa charakteru finančných transferov do dvoch základných skupín a ich postupne charakterizovali a delili. Našou snahou je podať neskreslený obraz o skutočnostiach, ktoré pomáhajú riadeniu, efektívnemu alokovaniu finančných prostriedkov za účelom jej ďalšej redistribúcie v rámci verejného a súkromného sektora Slovenskej republike.
Cieľom diplomovej práce je charakterizovať základné pojmy, druhy a funkcie štátneho rozpočtu ako aj jeho dopad na ekonomiku ako celku a jeho jednotlivé zloţky.
Zámerom je zanalyzovať a zhodnotiť problémy financovania obecného rozpočtu.
K dosiahnutiu svojho cieľa sme si vytýčili tri hlavné ciele a to:
1. Štátny rozpočet
2. Samospráva obce Galanta
3. Zhodnotenie problémov financovania obecného rozpočtu v Galante
9
Diplomová práca je rozdelená do troch kapitol. V prvej časti sa venujeme predstaveniu samotného štátneho rozpočtu ako strategického nástroja pri riadení národného hospodárstva a jeho financovania pri efektívnom vynaloţení špecifických foriem ako sú rozdeľovanie a prerozdeľovanie časti národného dôchodku v prospech štátu a jeho zloţiek.
V druhej kapitole sa rozsiahlejšie zaoberáme samostatnou samosprávou Galanta jeho vývojom, charakteristikou a súčasným pohľadom naň. V tretej kapitole hodnotíme problémy financovania obecného rozpočtu Galanty a zhodnotíme predpoklady pomocou pouţitia SWOT analýzy.
Primárnou myšlienkou celej práce je definovať problém a riešenie v oblasti finančného rizika, ktoré v maximálnej miere ovplyvňuje ekonomický vývoj nielen v podnikateľskej sfére, ale koniec koncov aj celého národného hospodárstva.
10
1 Štátny rozpočet
„Od premeny naturálneho hospodárstva na peňaţné hospodárstvo prešli veky.
Došlo aj k diferenciácii finančií na verejné a súkromné v dôsledku procesu zrenia spoločenských vzťahov, vytvárajúcich verejné peňaţné hospodárenie štátu, peňaţné hospodárenie orgánov územnej samosprávy a tieţ iných verejnoprávnych subjektov.
Verejné financie moţno teda štrukturovať na štátne financie, ktorých obsahom je sústava príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, sústava príjmov a výdavkov osobitných štátnych peňaţných účelových a iných verejných fondov a financie štátnych podnikov na jednej strane, a samosprávne financie, teda financie orgánov územnej samosprávy, najmä obcí, a príp. aj financie samosprávnych vyšších územných celkov― (Grúň, 1997, s. 20-21).
V modernej industrializovanej ekonomike nejestvuje nijaká oblasť ekonomického ţivota, ktorá by sa netýkala štátu. Môţeme identifikovať tri hlavné nástroje, ktoré pouţíva vláda na ovplyvňovanie súkromnej ekonomickej činnosti. Sú to:
1. Dane z dôchodkov a zo statkov a sluţieb. Zniţujú dôchodky jednotlivcov, čím zni- ţujú súkromné výdavky a vytvárajú zdroje na verejné výdavky. Daňový systém slúţi aj na to, aby odraďoval od niektorých činností, ktoré sú viac zdaňované a sti- muloval menej zdaňované oblasti
2. Výdavky na určité statky alebo sluţby spolu s transferovými platbami, ktoré zabez- pečujú zdroje pre jednotlivcov
3. Regulácia alebo riadenie, ktoré usmerňujú ľudí, aby niektoré činnosti vykonávali a iné nie (Samuelson, 2000, s. 294)
„Produktom ekonomickej činnosti je národný dôchodok. Ten predstavuje určitú hodnotu, ktorá môţe rásť, klesat alebo ostávať na rovnakej úrovni v závislosti od výsledkov pracovného výkonu v reálnom čase― (Kotlebová, 2007, s. 25).
„Štátny rozpočet je len jedna, ale dôleţitá časť verejných financií, strategický nástroj ekonomického riadenia, čiţe významný nástroj v rukách štátu (vlády) na zasahovanie do ekonomiky― (Beňová, 2007, s. 93).
„Z pohľadu fondového chápania môţeme do rozpočtovej sústavy zahrnúť nasledovné zloţky (články):
1. Sústava verejných rozpočtov, ktorá sa v súčasnosti v SR člení nasledovne:
11 a) Štátny rozpočet SR
b) Rozpočty samosprávnych krajov c) Rozpočty obcí
2. Sústava mimorozpočtových fondov, kam patria nemocenské, zdravotné a dôchodkové poistenie, štátne fondy (tento subsystém bol v SR zásadným spôsobom redukovaný, počet štátnych fondov sa z titulu zabezpečenia transparentnosti systému verejných financií zníţil - v roku 2004 fungovali len Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, Štátny fond rozvoja bývania), ako aj ďalšie účelové fondy na rôznych úrovniach verejných financií (napr. Fond národného majetku).
3. Rozpočty verejných organizácií― (Medveď, 2007, s. 132).
„Po formálnej stránke je štátny rozpočet bilanciou hospodárenia štátu za stanovené rozpočtové obdobie. Po obsahovej stránke je štátny rozpočet nástrojom na zabezpečenie realizácie funkcií štátu (alokačná, distribučná, regulačná, tvorba právneho prostredia). Patrí medzi najdôleţitejšie finančné nástroje na makroekonomickej úrovni, prerozdeľuje vytvorený hrubý domáci produkt a tým garantuje financovanie aktivít, ktoré sa realizujú mimo beţného trhového prostredia (a mimo domácností)― (Pauličková, 2007, s. 55).
1.1 Rozpočtový proces
Štátny rozpočet vo svojej podstate predstavuje centralizovaný peňaţný fond štátu, prostredníctvom ktorého sa tvorí rozpočtový proces.
Podrobnejšie môţeme jednotlivé etapy charakterizovať takto:
1. návrh – to sú vlastne práce na vypracúvaní návrhu rozpočtu na príslušný rozpočtový rok,
2. schvaľovanie – keď orgán, ktorý vypracoval návrh rozpočtu, predkladá ho vláde na schválenie,
3. realizácia, plnenie – za realizáciu zodpovedajú tie orgány, ktoré rozpočet zostavujú, 4. kontrola – z hľadiska času vykonávania kontrola môţe byť predbeţná (preventívna), beţná (operatívna), následná (konečná) – aj postrozpočtová kontrola plnenia rozpočtu a priebeţná,
12
5. uzatvárania výsledkov rozpočtového hospodárenia – je záverečné štádium rozpočtového procesu, ktoré prebieha a uskutočňuje sa po skončení rozpočtového roka; nazývame ho aj záverečné hodnotenie výsledkov hospodárenia rozpočtu - v podmienkach SR zostavenie štátneho záverečného účtu a záverečného účtu verejnej správy (Beňová, 2007, s. 89).
„Zostavovanie štátneho rozpočtu je dané zákonom NR SR č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších právnych predpisov. Za základné etapy rozpočtového procesu môţeme povaţovať:
1. príprava, prejednanie a schvaľovanie (štátneho) rozpočtu, 2. hospodárenie s rozpočtom v priebehu rozpočtového obdobia,
3. etapa zostavenia, prerokovania a schválenia záverečného účtu― (Pauličková, 2007, s. 55).
- je to záverečná správa, ktorú vypracúva ministerstvo financií, schvaľuje parlament a obsahuje výsledky hospodárenia za príslušný rok. Je bilanciou prímov a výdavkov, zostavuje sa na jeden kalendárny rok. Skladá sa z dvoch častí:
1. príjmov –sledujú sa jednotlivé druhy príjmov, ktoré sa členia nasledovne:
a. daňové prímy b. nedaňové prímy
c. granty a transfery (prostriedky z EÚ)
2. výdavkov – výdavkami sa zabezpečujú úlohy štátu:
a. výdavky ministerstiev
b. výdavky kanc. prezidenta, úradu vlády, národnej rady c. výdavky iných vládnych organizácií
d. splátky pôţičiek
1.2 Daňová sústava SR
Je súhra daní, ktoré moţno vyberať na území určitého štátu v príslušnom období.
V SR platí od 1. 1. 2004 nová daňová sústava. Tvoria ju tieto dane:
1. dane z prímov – daň z prímov FO a daň z prímov FO
2. miestne dane – daň z nehnuteľností, za psa, za uţívanie verejného priestranstva, za ubytovanie, za predajné automaty, za nevýherné hracie prístroje, za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v hist. časti mesta, za jadrové zariadenie, daň z motorových vozidiel.
13
3. dane zo spotreby – daň z pridanej hodnoty, spotrebná daň z vína, piva, liehu, z tabakových výrobkov, z mot. olejov, z elektriny, uhlia a zemného plynu.
Základné daňové náleţitosti:
1. subjekt dane – subjektom dane sú FO a PO. Rozlišujeme:
daňovníka – je osoba, ktorú daň zaťaţuje
platiteľa – je ten, kto zodpovedá za výpočet dane a jej odvedenie správcovi dane
daňového dlţníka – vyskytuje sa len pri spotrebných daniach 2. predmet dane – napr. mzda zamestnancov, zisk podniku
3. základ dane – je kvantitatívne vyjadrenie predmetu dane, môţe sa vyjadriť hodno- tovo, alebo v naturálnych jednotkách
4. sadzba dane – pomocou nej sa z daňového základu vypočíta výška dane.
Môţe byť určená:
a. pevnou sumou – pevná daňová sadzba
b. percentuálne – pohyblivá daň. sadzba je vyjadrená percentom z daň. základu c. kombinovane – časť je uvedená pevnou sumou a časť je vyjadrená percentuálne
Daň z prímov FO
1.) subjekt dane – daňovník a platiteľ daní. Daňovník je FO, ktorá má prímy podliehajúce dani. Rozlišujeme:
a. daňovníci s neobmedzenou daňovou povinnosťou - sú to FO, ktoré majú na území SR trvalý pobyt, alebo sa tu obvykle zdrţiavajú ( viac ako 183 kal. dní za rok), zdaňujú celosvetové prímy t. j. tuzemské a zahraničné. Pritom sa však zohľadňujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
b. daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou - sú to FO, ktoré nemajú na území SR trvalý pobyt a ani sa tu obvykle nezdrţiavajú. Platia daň, len z prímov, ktoré dosiahli na území SR. - platitelia sú osoby, ktoré vypočítajú zráţajú a odvádzajú daň správcovi dane.
2.) predmet dane – sú prímy FO z viacerých činností, tieto činnosti sú rozdelené do 4 skupín:
a. prímy zo závislej činnosti – patria tu mzdy a platy zamestnancov, funkčné platy a iné.
Záv. činnosť je hlavne činnosť zamestnanca, ktoré vykonáva pre svojho zamestnávateľa na základe prac. zmluvy.
14
b. prímy z podnikania, inej sam. zár. činnosťi a prenájmu - patria tu prímy zo ţivnosti, z prenájmu bytu a iné
c. prímy z kapitálového majetku – patria tu prímy na zákl. kap. účasti na podnikaní, ukladania peňazí v banke.
d. ostatné prímy – sú prímy, ktoré nemôţeme zaradiť do predchádzajúcich prímov, napr.
výhra v lotérií Daň z prímov PO
1.) subjekt dane – sú daňovníci:
a. PO s neobmedzenou daňovou povinnosťou - majú sídlo na území SR, zdaňujú celosvetové prímy
b. PO s obmedzenou daňovou povinnosťou - majú sídlo v zahraničí, zdaňujú prímy, ktoré dosiahli na území SR.
2.) predmet dane – pri stanovení predmetu dane rozlišujeme:
a. PO zapísané v OR (sú zaloţené na podnikanie) - predmetom dane sú prímy a výnosy zo všetkých ich činností
b. PO nezapísané v OR ( nie sú zaloţené na podnikanie) - ale môţu mať aj podnikateľskú činnosť. Predmetom dane sú prímy z činností, ktorými môţu dosiahnuť zisk.
3.) základ dane – vypočítava sa podľa toho, či subjekty vedú podvojné alebo jednoduché účt.
a. ak vedú podvojné účt.: ZD= VÝNOSY – NÁKLADY= VH b. ak vedú jednoduché účt.: ZD= PRÍMY – VÝDAVKY
- ZD sa ďalej upravuje o poloţky, ktoré sa nezahrňujú do ZD (odpočítateľné poloţky), alebo sa niektoré poloţky pripočítavajú k ZD, teda zvyšujú ZD.
Poloţky, ktoré zvyšujú, alebo zniţujú sú uvedené v zákone o dani z prímov (Medveď, 2009, s. 216-223).
Majetkové dane
Spravuje ich mestký alebo obecný úrad. Sú jedným zo zdrojom prímov mesta a obce. Tieto dane upravuje Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
15 Daň z mot. vozidiel
Ukladá ju vyšší územný celok, spravuje ju príslušný daňový úrad. Miestne samosprávy majú právo rozhodnúť sa, ktoré dane zavedú, aká bude ich výška a aké budú oslobodenia.
Svoje rozhodnutie zverejňujú formou všeobecného záväzného nariadenia.
Daň z nehnuteľností
Je priama majetková daň. Skladá sa z týchto daní:
a. daň z pozemkov b. daň zo stavieb
c. daň z bytov a nebytových priestoroch v bytovom dome
Pri týchto daniach sa stretávame s:
a. vlastníkom – je ten, ktorý ja zapísaný v katastri nehnuteľností
b. správcom – je ten, ktorý spravuje nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve štátu, VÚC alebo obce
c. nájomcom – len pri dani z pozemkov
d. uţívateľom – je ten, kto skutočne uţíva nehnuteľnosť, ak nemoţno určiť vlastníka, správcu alebo nájomcu
1.) subjekt dane:
a. daň z pozemkov – vlastník, správca, nájomca, uţívateľ b. daň zo stavieb – vlastník, správca, uţívateľ
c. daň z bytov – vlastník, správca 2.) predmet dane:
a. daň z pozemkov – predmetom dane sú rôzne druhy pozemkov b. daň zo stavieb – sú stavby spojené so zemou pevným základom c. daň z bytov – sú byty a nebytové priestory
Predmetom dane nie sú:
a. daň z pozemkov – napr. zastavané plochy, ţelezničné dráhy b. daň zo stavieb – napr. vodovody, kanalizácie
c. daň z bytov – napr. bytový dom, ktorý nie je v súkromnom vlastn.
16 3.) oslobodené od dane sú:
a. DzP – napr. pozemky vo vlastníctve obce, cintoríny, nár. parky b. DzS – napr. stavby vo vlastníctve obce, múzea, kiná
c. DzB – napr. byty vo vlastníctve obce a občanov zdravotne ťaţko postihnutých 4.) základ dane:
a. DzP – hodnota pozemku vyjadrená v €
b. DzS – zastavaná plocha stavby v metroch štvorcových c. DzB – výmera podlahovej plochy v metroch štvorcových 5.) sadzba dane:
a. DzP – základná sadzba je 0.25 % zo základu dane
b. DzS – zákl. sadzba je uvedená v €, v zákone za metre štvorcové c. DzB – zákl. sadzba je uvedená v €, v zákone za metre štvorcové 6.) výpočet dane:
a. DzP – ZD x sadzba dane určená obcou b. DzS - ZD x sadzba dane určená obcou c. DzB - ZD x sadzba dane určená obcou
7.) správca dane – obec alebo mesto na území ktorého sa nehnuteľnosť nachádza (Kočner, 2011, s. 63-76).
1.3 Dane
„Daň je definovaná ako:
- povinná, zákonom určená, spravidla sa opakujúca platba, ktorú odvádzajú fyzické a právnické osoby štátu v určenej výške a stanovenom termíne,
- povinná, zákonom ustanovená platba vyberaná štátom, obcami alebo inými verejnoprávnymi subjekatmi na úhradu verejných potrieb, a to vo vopred určenej výške a s vopred určeným termínom splatnosti,
- predstavuje transfer finančných prostriedkov od súkromného sektora k verejnému sektoru― (Medveď, 2007, s. 166).
17
1.3.1 Funkcie daní
1. národno-hospodárska - prostredníctvom daní štát podporuje výrobu, vývoz a obmedzuje neţelanú spotrebu niektorých tovarov.
2. sociálna - prostredníctvom daní štát ovplyvňuje prímy jednotlivých skupín občanov.
1.3.2 Ciele zdanenia
1. fiškálne (rozpočtové) - zdanenie má zabezpečiť dostatok peňazí na krytie štátnych výdavkov
2. mimofiškálne - niţšie dane môţu podporovať investovanie, podnikanie, tvorbu a ochranu ţivotného prostredia, vedecko-technický rozvoj
1.3.3 Daňové zásady
1. zásada spravodlivosti a proporcionality - je zabezpečená rovnakou percentuálnou sadzbou
2. zásada neutrálnosti - mali by platiť pre všetkých bez oslobodení
3. zásada vylúčenia duplicity zdanenia - príjem, dôchodok alebo majetok má byť zdaňovaný len raz
4. zásada jednoznačnosti a jednoduchosti - dane by sa mali jednoducho vypočítavať, kaţdý by mal vedieť z čoho daň platí a v akej výške
5. zásada účinnosti - dane by mali viesť osobu, ktorá platí daň, aby ich zaplatila a nemali by ju motivovať k neplateniu, daňovým únikom.
1.3.4 Členenia daní
Podľa dopadu na subjekty dane:
a. priame dane – platia ich subjekty za seba zo svojho majetku alebo prímu a odvádzajú ich priamo prijemcovi.
b. nepriame dane – platia ich subjekty v cene výrobkov alebo sluţieb, ale odvádzajú ich prostredníctvom inej osoby príjemcovi.
18
1.4 Charakteristika podniku obecný úrad
- „Obecný úrad je výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu zloţený z pracovníkov obce. Zabezpečuje administratívne a organizačné veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj ďalších zriadených orgánov obecného zastupiteľstva,
a) organizáciou obecného úradu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov potrebných na jeho činnosť určuje obecné zastupiteľstvo,
b) obecný úrad najmä zabezpečuje písomnú agendu všetkých orgánov obce a obecného zastupiteľstva a je podateľňou a výpravňou písomnosti obce,
c) zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie obecného zastupiteľstva obecnej rady,
d) vypracúva písomné vyhotovenia všetkých rozhodnutí starostu vydaných v správnom konaní,
e) vykonáva nariadenia, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu, f) prácu obecného úradu organizuje starosta,
g) v obciach s väčším počtom pracovníkov môţe byť zriadená funkcia prednostu obecného úradu― (Šveda, 1996, s. 191-192).
Pri organizácii a výkone pracovných činností a stanovením počtu zamestnancov obecného úradu sa riadi na základe ustanovení uvedenom v organizačnom poriadku obecného úradu.
1.5 Charakteristika obce
„Obec je základom územnej samosprávy, ktorú upravuje zákon č. 612/2002 Z. z.
o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (známi tieţ ako zákon č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení). Podľa tohto zákonaje obec samostaným územným, samosprávnym a správnym celkom i verejnou korporáciou― (Cibáková, 2012, s. 136).
„Obec je samostatný samosprávny územný celok, ktorý zdrţuje občanov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt― (Čaputová, 2007. s. 29).
19
„Obec – ako samosprávne spoločenstvo – môţe vytvárať a plniť svoje úlohy buď prostredníctvom obyvateľov alebo prostredníctvom svojich orgánov. Súhrn práv a povinností obcí je takto rozhodujúcim faktorom na posúdenie, či právnym poriadkom zakotvené úlohy obcí sú a budú zabezpečované spôsobmi, ktoré sú adekvátne a právne―
(Grúň, 2005, s. 16).
1.6 Samospráva obce
„Samospráva je formou verejnej správy, ktorá je uskutočňovaná neštátnymi verejnoprávymi subjektmi – orgánmi občianskej psoločnosti relatívne nezávislej od štátnych, predovšetkým správnych orgánov. Samosprávne orgány teda nevystupujú (tak ako orgány štátu) v mene štátu, ale v mene daného samosprávneho spoločenstva a v jeho záujme či v záujme občanov – voličov― (Ottová, E. 2003. s. 117).
„Vzhľadom na to, ţe pojem samosprávy veľmi úzko súvisí s pojmom štátnej správy, treba vyjadriť odčlenenie samosprávnych záleţitostí od štátnej správy, resp.
vyčlenenie samosprávnych záleţitostí ako trvaleého predmetu činnosti samosprávnych orgánov, ktoré štát môţe síce ovplyvňovať či vytvárať pre ich zabezpečovanie finančné prostriedky, no nemôţe ich bezprostredne spravovať― (Grúň, 2005, s. 26).
„Kaţdodennú samosprávu obce vykonávajú jej obyvatelia:
a) orgánmi obce – najčastejšie ktorými sú:
- obecné zastupiteľstvo, - starosta obce,
b) hlasovaním obyvateľov obce v prípadoch ako:
- návrh na zlúčenie, rozdelenie alebo zánik obce,
- zavedenie a zrušenie alebo povolenie úšavy z verejnej dávky alebo poplatku, - pri petíciách skupiny obyvateľov, ktorú podporuje aspoň 20 % oprávnených
voličov,
c) verejným zhromaţdením obyvateľov obce, ktoré zvoláva obecné zastupiteľstvo na prerokovanie obecných vecí― (Čaputová, Z. – Štoffa, M. 2007. s. 31).
„Obec pri výkone samosprávy najmä:
a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do uţívania,
20
b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce
c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis,
vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci
e) utvára účinný systém kontroly a vytvára vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na jeho nezávislý výkon,
f) zabezpečuje výstavbu a údrţbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce,
g) zabezpečuje verejnoprospešné sluţby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udrţiavanie čistoty v obci, správu a údrţbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo ţúmp a miestnu verejnú dopravu
h) utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob ţivota a práce obyvateľov obce, chráni ţivotné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport
i) plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce;
určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky sluţieb a spravuje trhoviská
j) obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí ţivota obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci,
k) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce
l) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje podľa osobitných predpisov svoje rozpočtové a príspevkové organizácie, iné právnické osoby a zariadenia,
m) organizuje miestne referendum o dôleţitých otázkach ţivota a rozvoja obce,
n) zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môţe ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste,
21
o) zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok v rozsahu podľa osobitných predpisov a dbá o zachovanie prírodných hodnôt
p) plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu q) vykonáva osvedčovanie listín a podpisov na listinách
r) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku, prípadne aj v jazyku národnostnej menšiny.
Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, ţe ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy platí, ţe ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Obec spolupracuje v záujme rozvoja obce s politickými stranami a politickými hnutiami, s občianskymi zdruţeniami a inými právnickými osobami, ako aj s fyzickými osobami pôsobiacimi v obci― (Briestenský, 211, s. 205 - 206).
.
1.7 Orgány obce
„Obec vykonáva samosprávu, ako aj prenesené úlohy štátnej sprývy prostredníctvom svojich orgánov. Podľa platnej legislatívy sa rozdeľujú orgány obce na volené a výkonné:
volené orgány obce – sa vytvárajú vo vošbách a tvoria ich obecné zastupiteľstvo a starosta obce,
- obecné (mestské) zastupiteľstvo sa skladá z poslancov volených obyvateľmi obce v priamych voľbách, rozhoduje o základných veciach ţivota obce, podľa potreby zriaďuje ďalšie svoje orgány a stanovuje im náplň práce (obecná rada, komisie, obecná polícia, poţiarny zbor...), významné postavenie má obecný kontrolór,
- starosta obce (primátor mesta) – je predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom, je volený obyvateľmi v priamych voľbách,
výkonné orgány obce – zabezpečujú administratívno-organizačné veci a tvoria ich obecný úrad a prednosta,
- obecný (mestský) úrad či magistrát mesta – zabezpečuje všetky administratívne a organizačné veci a skladá sa z pracovníkov obce,
- prednosta obecného (mestského) úradu či riaditeľ magistrátu – vedie a organizuje prácu obecného úradu, ustanovuje sa iba v mestách a väčších obciach― (Čaputová, 2007, 34).
22
Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou starostu, zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený a ani s funkciou štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený podľa osobitného zákona.
„Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach ţivota obce, najmä je mu vyhradené :
a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý uţíva, schvaľovať najdôleţitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním,
b) schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov, rozhodovať o prijatí úveru alebo pôţičky, o prevzatí záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu; v rozsahu určenom zastupiteľstvom môţe zmeny rozpočtu vykonávať starosta,
c) schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí ţivota obce,
d) rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane a ukladať miestny poplatok,
e) určovať náleţitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku a verejnej dávky a rozhodovať o prijatí úveru alebo pôţičky,
f) vyhlasovať miestne referendum o najdôleţitejších otázkach ţivota a rozvoja obce a zvolávať zhromaţdenie obyvateľov obce,
g) uznášať sa na nariadeniach,
h) určiť plat starostu podľa osobitného zákona a určiť najskôr 90 dní pred voľbami na celé funkčné obdobie rozsah výkonu funkcie starostu; zmeniť počas funkčného obdobia na návrh starostu rozsah výkonu jeho funkcie
i) voliť a odvolávať hlavného kontrolóra obce, určiť rozsah výkonu funkcie hlavného kontrolóra a jeho plat, schvaľovať odmenu hlavnému kontrolórovi,
j) schvaľovať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania poslancov
k) zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe
23
l) schvaľovať zdruţovanie obecných prostriedkov a činností a účasť v zdruţeniach, ako aj zriadenie spoločného regionálneho alebo záujmového fondu,
m) zriaďovať a zrušovať orgány potrebné na samosprávu obce a určovať náplň ich práce,
n) udeľovať čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny,
o) ustanoviť erb obce, vlajku obce, pečať obce, prípadne znelku obce― (Briestenský, 2011, s. 2010).
Funkcia starostu je verejnou funkciou a jeho funkčné obdobie sa končí zloţením sľubu novozvoleného starostu, pričom voľbu nového starostu upravuje osobitný zákon.
„Starosta skladá sľub, ktorý znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, ţe budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy obce a Slovenskej republiky. Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecné záväzné právne predpisy budem pri výkone svojej funkcie starostu uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia―.
a) Funkcia starostu je nezlučiteľná s funkciou poslanca, zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený, štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený, predsedu samosprávneho kraja, vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy podľa osobitného zákona.
b) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak, a podpisuje ich uznesenia,
c) vykonáva obecnú správu
d) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám, e) vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok
odmeňovania zamestnancov obce; informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu,
f) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu
g) starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môţe rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.― (Briestevský, 2011, s. 213-214).
24
1.8 Financovanie obce
Financovanie Obce a jej potrieb spočíva predovšetkým z vlastných príjmov, verejných príjmov ako sú dotácie zo štátneho rozpočtu, grantov, transferov a z ďalších zdrojov, pričom na plnenie svojich úloh môţe pouţiť aj návratné zdroje financovania a prostriedky z mimorozpočtových peňaţných fondov. Plnenie rozvojového programu obce, plnenie inej úlohy na ktorej má štát záujem, obci moţe byť poskytnutá štátna dotácia avšak jej pouţitie je preskúmateľné štátnym orgánom podľa osobitných predpisov. Štátnu dotáciu moţno poskytnúť obci na plnenie úloh samosprávy aj v tom prípade ak na ne nepostačujú jej vlastné príjmy.
Na financovanie svojich úloh môţe obec pouţiť aj prostriedky zdruţených s inými obcami, so samosprávnymi krajmi a s inými právnickými osobami alebo fyzickými osobami ako aj zriadiť mimorozpočtové peňaţné fondy. Na plnenie úloh spoločných pre viacero obcí alebo z iného dôvodu, môţu obce zriadiť spoločný fond, ktorého správu vykonáva rada fondu ustanovená obcami, ktoré fond zriadili, a to podľa dohodnutých pravidiel.
1.9 Majetok obce
„Majetok obce, ktorý je jej vlastníctvom, môţe slúţiť iba na zákonom stanovený účel. Podľa neho môţe majetok obce slúţiť iba na jeden z nasledujúcich troch účelov, a to:
na výkon samosprávy, na verejné účely a na podnikanie. Majetok obce určený na samosprávu predstavuje hlavne budova miestneho úradu, majetok či zariadenie slúţiace na prevádzku úradu miestnej samosprávy, majetok pouţívaný obecnou políciou, miestnych poţiarnym zborom, príspevkovými a rozpočtovými organizáciami obce. Majetok obce, ktorý slúţi na verejné účely, tvoria ulice a verejné prisestranstvá, verejné parky a iný majetok, ktorý je prístupný kaţdému. Majetok obce určený na podnikanie je základom pre priame podnikanie obce, podnikateľské subjekty zriadené obcou alebo podnikateľov sídliacich v obci. Problém obecného majetku a financovania obcí bezprostredne súvisí.
V zásade platí, ţe čím výdatnejší je efektívne fungujúci obecný majetok, tým je závislosť obce od štátneho rozpočtu menšia a určite naopak― (Čaputová, 2007, s. 30).
25
- „majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce, a majetkové práva obce a majetkové práva právnických osôb zaloţených obcou,
- Majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Darovanie nehnuteľného majetku obce je neprípustné, ak osobitný predpis neustanoví inak,
- majetok obce moţno pouţiť najmä pre verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce,
- majetok obce, ktorý slúţi na verejné účely (najmä miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá), je verejne prístupný a moţno ho obvyklým spôsobom pouţívať, ak jeho pouţívanie obec neobmedzila. Jeho správa a údrţba je povinnosťou obce a je financovaná z rozpočtu obce. Za jeho pouţívanie moţno vyberať miestne poplatky a verejné dávky, ak to pripúšťa osobitný predpis,
- majetok obce určený na podnikateľskú činnosť slúţi ako majetkový základ (podstata) pre obecné podniky alebo pre inú formu podnikateľskej činnosti,
- majetok obce určený na výkon samosprávy obce moţno pouţiť na plnenie záväzkov a uspokojovanie potrieb obce a na činnosť orgánov obce. Jeho správa a údrţba je povinnosťou obce a je financovaná z rozpočtu obce alebo z účelového obecného fondu. Na jeho údrţbu, zveľaďovanie a rozmnoţenie moţno organizovať obecnú zbierku, povoliť lotériu alebo inú podobnú hru― (Šveda, 1996, s. 183).
1.10 Rozpočet obce
„Rozpočtový proces je v prípade obcí v zásade totoţný s rozpočtovým procesom uplatňovaným pri štátnom rozpočte. Platia tu však niektoré osobitosti. Obce si zostavujú a schvaľujú svoj rozpočet aj záverečný účet v rámci vlastnej právomoci. Najneskôr 15 dní pred schvaľovaním rozpočtu alebo záverečného účtu je obec povinná zverejniť tento návrh v obci obvyklým spôsobom. Rozpočet aj záverečný účet schvaľuje obecné zastupiteľstvo.
Po skončení rozpočtového obdobia sa vykoná finančné vysporiadanie hospodárenia obce so štátnym rozpočtom, resp. príslušnými rozpočtami štátnych účelových fondov. Ak sa zistí schodok v rozpočtovom hospodárení, vyrovná sa z rezervného alebo z iného mimorozpočtového peňaţného fondu obce― (Grúň, 1997, s. 37).
Rozpočet obce:
1. „Základom finančného hospodárenia obce je rozpočet obce, ktorý sa zostavuje na obdobie jehého roka.
26
2. Pred schválením je rozpočet obce zverejnený najmenej na 15 dní spôsobom v obci obvyklým, aby sa k nemu mohli obyvatelia obce vyjadriť; a to platí aj o záverečnom účte obce, ako aj o návrhu na vyhlásenie dobrovoľnej zbierky.
3. Prebytky rozpočtu obce moţno previesť do mimorozpočtového peňaţného fondu obce alebo do rozpočtu obce na ďalší kalendárny rok.
4. Obec vedie účtovníctvo podľa osobitného zákona. Ročnú účtovnú závierku obce overuje audítor. Audítor overuje aj ďalšie skutočnosti ustanovené osobitným zákonom.
5. Postavenie rozpočtu obce, jeho tvorbu a obsah, pravidlá rozpočtového hospodárenia, tvorbu a pouţitie mimorozpočtových zdrojov, spôsob finančného vyrovnávania medyi obcami, vzťahy k štátnemu rozpočtu a k rozpočtu samosprávneho kraja ustanovuje osobitný Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov― (Briestenský, 2011, s. 209-210).
Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného sa skladá z príjmov a výdavkov, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám pôsobiacim na území obce alebo vyššieho územného celku, ako aj k obyvateľom ţijúcim na tomto území vyplývajúce pre ne zo zákonov a z iných všeobecne záväzných predpisov, a nariadení obce a vyššieho územného celku či uzatvorených zmlúv.
Súčasťou rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku tvoria aj príjmy a výdavky rozpočtových organizácií a príspevky z príspevkových organizácií zriadených obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného predpisu; finančné vzťahy k právnickým osobám, ktorých je zakladateľom. Hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií upravuje osobitný predpis.
Rozpočet obce a vyššieho územného celku obsahuje aj zámery a ciele, ktoré sa realizujú z výdavkov rozpočtu obce alebo vyššieho územného celku. Rozpočet obce môţe obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí, ako aj finančné vzťahy k rozpočtu vyššieho územného celku, do ktorého územia obec patrí, ak plnia spoločné úlohy.
Rozpočet vyššieho územného celku môţe obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných vyšších územných celkov, ako aj finančné vzťahy k rozpočtom obci na jeho území.
27
V rozpočte obce a v rozpočte vyššieho územného celku sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia v súlade s osobitným predpisom.
Finančné hospodárenie obcí a vyšších územných celkov sa riadi schváleným rozpočtom, ktorý je základným nástrojom financovaniea úloh a funkcií, ktoré môţeme rozdeliť na 2 hlavné zloţky rozpočtu obce a to:
1. „Príjmy
a) výnosy miestnych daní a poplatkov,
b) nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku obce a z činnosti obce a jej rozpočtových organizácií,
c) výnosy z finančných prostriedkov obce, sankcie,
d) sankcie za porušenie finančnej disciplíny uloţené obcou, e) dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce, f) podiely na daniach v správe štátu,
g) dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy,
h) ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu,
i) účelové dotácie z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu inej obce, j) prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na
konkrétny účel,
k) iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.
Obec môţe na plnenie svojich úloh pouţiť aj:
- prostriedky mimorozpočtových peňaţných fondov, - zisk z podnikateľskej činnosti,
- návratné zdroje financovania,
- zdruţené prostriedky― (Pauličková, 2007, s. 63).
2. „Výdavky:
a) záväzky obce vyplývajúce z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi,
b) výdavky na výkon samosprávnych pôsobností obce podľa osobitných predpisov a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených obcou,
28
c) výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy podľa osobitných predpisov,
d) výdavky spojené so správou, údrţbou a zhodnocovaním majetku obce a majetku iných osôb, ktorý obec uţíva na plnenie úloh podľa osobitných predpisov,
e) záväzky vzniknuté zo spolupráce s inou obcou alebo s vyšším územným celkom, prípadne s ďalšími osobami na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z pôsobnosti obce vrátane záväzkov vzniknutých zo spoločnej činnosti,
f) výdavky vyplývajúce z medzinárodnej spolupráce obce,
g) úroky z prijatých úverov, pôţičiek a návratných finančných výpomocí,
h) výdavky súvisiace s emisiou cenných papierov vydaných obcou a na výdavky na úhradu výnosov z nich,
i) iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.
Z rozpočtu obce sa môţu poskytovať dotácie právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia obce― (Grúň, 2005, s. 63).
Obec môţe poskytovať dotácie inej obci alebo vyššiemu územnému celku, ak:
- zabezpečuje niektoré úlohy pre obec,
- poskytnutie pomoci pri likvidácii následkov ţivelnej pohromy, havárie alebo inej podobnej udalosti na ich území.
3. Peňaţné fondy - sú vytvárané obcou a vyšším územným celkom pričom zdrojmi môţu byť najmä:
a) prebytok rozpočtu za uplynulý rozpočtový rok b) zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení,
c) zostatky peňaţných fondov z predchádzajúcich rozpočtových rokov a zostatky príjmových finančných operácií – na konci roka neprepadajú. O jeho pouţití rozhoduje obecné zastupiteľstvo a zastupiteľstvo vyššieho územného celku.
Prostriedky z peňaţných fondov môţu byť pouţité obcou alebo vyšším územným celkom prostredníctvom svojho rozpočtu okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňaţnými fondmi navzájom a okrem prípadov, keď tieto prostriedky z peňaţných fondov sa pouţijú len na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami svojho rozpočtu v priebehu rozpočtového roka.
29
4. Štátne fondy - je právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom na financovanie osobitne určených úloh štátu. Správcom štátneho fondu je ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom. Správca štátneho fondu predkladá ministerstvu financií návrh rozpočtu štátneho fondu na príslušný rozpočtový rok, prehľad pohľadávok štátneho fondu a záväzkov štátneho fondu a návrh záverečného účtu štátneho fondu.
Zdroje štátneho fondu a spôsob pouţitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon, ktorým sa štátny fond zriaďuje. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu moţno prostredníctvom správcu štátneho fondu poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Schvaľuje ho vláda spolu s návrhom zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Slovenská republika neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky Slovenskej republiky. Štátny fond nemôţe byť zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej osoby.
30
2 Samospráva obce Galanta
1.1 Historický vývoj regiónu Galanta
Na vzniku súčastného typu krajiny sa podieľala predovšetkým transportačná a akumulačná činnosť vody a vetra v najmladšom geologickom období, keď boli postupne sedimentmi zanášané bývalé jazerné a močaristé plochy. Súčasný povrch je celkove rovinatý. „Východným okrajom katastrálneho územia mesta preteká rieka Váh, ktorá s ďalšími menšími tokmi, niektoré z nich v nedávnom období zanikli (Csipkés) a niektoré existujú naďalej (Šárd, Derňa), generovala vznik starovekého a stredovekého osídlenia a poskytovala obyvateľom priaznivé ţivotné podmienky― (Regionálna rozvojová agentúra Galanta, s. 2).
2.2 Historický vývoj obce Galanta
„História osídlenia oblasti Galanty je archeologicky doloţená uţ od neolitu―
(Andrejčák, 1989, s. 10). Z historického hľadiska je významná prvá písomná zmienka, ktorej 760. výročie si mesto pripomína v roku 1997. V tejto písomnej správe, ktorá sa datuje rokmi 1237 – 1240, sú uvádzané majetkové pomery na území zvanom Galanta. „Do roku 1421 prechádzal majetok obce vlastníctvom viacerých rodov. Od tohto roku sa majoritnými vlastníkmi galantských majetkov postupne stávali príslušníci šľachtického rodu Esterházyovcov, ktorí takmer šesť storočí udávali smer i tempo rozvoju mestečka, ktorého názov priradili aj k menu svojho rodu― (Regionálna rozvojová agentúra Galanta, s.
2).
31
Galanta si dlho udrţiavala dedinský charakter s prevaţujúcou poľnohospodárskou výrobou. Významné zmeny v spôsobe ţivota jej obyvateľov spôsobilo udelenie jarmočných privilégií. Od 2. polovice 16. storočia sa mohli konať dva jarmoky ročne a podľa privilégia Ferdinanda II. Z roku 1635 dva jarmoky v roku. (Liszka, 1999, s. 12).
Premenu poddanského mestečka na zemianske sprevádzal rozvoj remeselnej výroby a postupný vznik cechov. O rozvoj obchodu sa zaslúţili aj Ţidia, ktorý v Galante dostali do prenájmu domy i ďalšie výsady Františka Esterházyho v prvej polovici 18. storočia.
Poľnohospodársky charakter si Galanta zachovala aj v ďalšom období. Uţ pred I. svetovou vojnou bola okresným mestom. Po II. svetovej vojne prechádzala prebudovaním centra a hlavnej ulice. Tieto roky charakterizoval rozvoj priemyslu, sluţieb a zdravotníckych zariadení.
Po realizácii územno-správneho členenia je okresné mesto Galanta súčasťou Trnavského kraja. K mestu patria priľahlé časti Nebojsa, Hody a Javorinka. K 31. 12. 1996 malo mesto 16 665 obyvateľov.
2.3 Historický vývoj prímestských častí Galanty 2.3.1 Prímestská časť Nebojsa
Dedina Nebojsa sa v písomných prameňoch prvý raz spomína aţ roku 1405.
Pochádzal z nej slúţny Bratislavskej ţupy Pavol, zvaný Magnus. To svedčí o rozvinutom sídlisku, ktoré muselo existovať dávno predtým, ako sa prvý raz spomína v písomnostiach.
Najvýznamnejším vlastníkom tu bol rod Baloghovcov, ktorí pravdepodobne vybudovali ešte v stredoveku opevnený kaštieľ (pevnôstku), ktorý bol do 18. storočia ich rezidenciou.
Napriek tomu, ţe povojnové roky boli veľmi ťaţké, aj Nebojsa vykročila na cestu rozvoja.
Jej ţivot bol a je úzko spätý s Galantou, veď leţí v jej tesnej blízkosti. Preto bola roku 1960 k nej pričlenená.
32
2.3.2 Prímestská časť Hody
Prvá písomná pamiatka o prímestskej časti Hody je z roku 1291. V roku 1672 sa spomína kaštieľ s majetkami, ktoré boli časťou dedičstva Mikuláša Andrášiho. Dnešná podoba kaštieľa je daná prestavbou z roku 1780 v klasicistickom slohu. V 60-tych rokoch 19. storočia sa vlastníkmi objektu stali Esterházyovci. V súčasnosti bol privrátený reholi Saleziánov Don Bosca. Z hľadiska výkonu správy patrili Hody do Galanty od roku 1872.
2.3.3 Prímestská časť Javorinka
Počas prvej pozemkovej reformy v roku 1921 bola zaloţená dnešná prímestská časť Galanty – Javorinka, predtým Štefánikovo. Osídlili ju kolonisti z trinástich povaţských obcí, ktorí dostali parcelové pozemky rôznych majerov a isté daňové výhody. Obec pôvodne patrila do obvodu Matúškova. Pri územnej reorganizácii v roku 1960 obec pričlenili ku Galante.
2.4 Charakteristika regiónu Galanta
Región Galanta sa rozprestiera v strednej časti juhozápadného Slovenska, v strede Podunajskej roviny, ktorá je súčasťou Podunajskej níţiny. Rozkladá sa na ploche 982, 5 km² a na jeho území ţije viac ako 140 tisíc obyvateľov. Susedí s mestami Trnava, Nitra, Nové Zámky, Komárno, Dunajská Streda a Bratislava – vidiek. V juţnej časti medzi obcami Neded a Dolný Chotár dosahuje územie výšku 108 m n. m., v severnej časti v chotári obce Vinohrady nad Váhom viac ako 225 m n. m. Celkove je však jeho povrch plochý, a veľmi ľahko prístupný pre pešieho i motorizovaného návštevníka. Z hľadiska geologického územie vzniklo predovšetkým činnosťou vôd – Váhu, Dudváhu, Čiernej vody a Malého Dunaja, ich prítokov a vetra, ktoré ukladali nánosné hmoty a vypĺňali priestor bývalého rozsiahleho jazera.
33
Na prvý pohľad je to územie málo atraktívne, predovšetkým v porovnaní s hornatými oblasťami Slovenska. Návštevníkovi takmer nič nebráni obsiahnuť pohľadom široký priestor, vnímať rovinu do veľkých diaľok – jej farebná pestrosť obilných lánov pretkaných zeleňou remíz stromových porastov. Rastlinstvo a ţivočíšstvo je veľmi rozmanité a pestré. „Najviac je zastúpená poľovná zver – zajace, jarabice, baţanty, srny.
Charakteristický je aj výskyt bocianov. V luţných lesoch ţije veľké mnoţstvo vzácnych chránených druhov vodného vtáctva, z cicavcov napr. jelenia a diviačia zver, rôzne druhy plazov, obojţivelníkov a rýb. Z časti luţných lesov vznikli parkovou úpravou a dosádzaním exotických drevín historické parky napr. pri Tomášikove. Bohatým prvkom podunajskej prírody sú tieţ mŕtve ramená a kanály, kde moţno okrem iného vidieť porasty lekna bieleho. Región Galanta je jednou z najteplejších oblastí Slovenska― (Slovenská agentúra pre cestovný ruch, 2003, s. 3).
Vďaka veľmi vhodným podmienkam je väčšina územia vyuţívaná na poľnohospodársku výrobu. Lesov je málo a ich plocha zaberá necelé 4 % plochy regiónu.
Avšak práve v týchto lesoch je veľa krás a javov, ktoré dokáţu upútať vnímavého návštevníka. Veľmi atraktívne lestné komplexy sú pri Malom Dunaji v chotároch obcí Jelka, Tomášikovo, Trstice, atraktívny je tok Čiernej vody pri Kráľovej neďaleko Senca, Sládkovičove a Vozokanoch. Veľmi atraktívne sú výhľady z vrcholov pahorkatiny v obci Vinohrady nad Váhom. Pri priaznivých atmosferických podmienkach pohľadom obsiahneme priestor od Šale po Bratislavu, Malé Karpaty, Nové Mesto nad Váhom a Piešťany. Vyţaduje si to iba nenáročnú túru z hociktorej časti obce na najbliţší kopec.
Rozhodli sme sa poukázať na súčasné moţnosti tohto regiónu.
2.5 Súčasný pohľad na obec Galanta
Typická panoráma „mesta na rovine― upúta kaţdého návštevníka, či cestuje vlakom, alebo od Bratislavy, Serede alebo zo Šale. Architektonickú líniu mesta charakterizuje vodojem, nemocnica s poliklinikou, okresný úrad, kultúrne stredisko, kaštiele, školy, sídliská a v poslednom čase dynamicky sa meniaca tvár hlavnej ulice, ktorú lemuje čoraz viac obchodov a rekonštruovaných objektov.
34
Organickou súčasťou ţivota mesta sú aj kultúrno-spoločenské aktivity.
Najpestrejšie moţnosti pre kultúrne vyuţitie voľného času poskytuje občanom Mestské kultúrne stredisko. V jeho programovej ponuke sa streda miestna i dovezená kultúra, divadelné a filmové predstavenia, hudobné a zábavné produkcie, súťaţe, výstavy, diskotéky a zábavy. V oblasti záujmovo-umeleckej práce aktivizuje obyvateľov Galatny k rôznorodým vzdelávacím, tvorivým, umeleckým a spoločenským činnostiam.
Kultúrnu a vzdelanostnú úroveň občanov napomáhajú aj organizácie s regionálnou pôsobnosťou, ktoré sú organizačne spojené v Dudváţskom kultúrnom centre: Dudváţske múzeum, Dudváţska kniţnica a Dudváţske osvetové stredisko. K nim sa pripájajú aktivity Domu Matice slovenskej a kultúrno-záujmovej organizácie MO – Matice slovenskej a MO – Csemadoku, ktorých podujatia často presahujú miestny a okresný význam. V rámci kultúrnych kontaktov a vystúpení súborov Galanta rozvíja priateľské styky s mestami Liptovnský Mikuláš, Paks a Slovenský Komlóš v Maďarskej republike a Moravský Krumlov v Českej republike.
Dlhoročná systematická práca jednotlivcov i kolektívov zanietených pre kultúru a umenie priniesla mestu celý rad významných podujatí, úspechov a duchovných hodnôt.
Medzi najvýznamnejšie kultúrne podujatia patria Kodályové dni, v rámci ktorých vystupujú v Galante spevácke zbory z celej Európy. Väčšie kultúrne podujatia, festivaly a letné filmové predstavenia sa uskutočňujú hlavne v priestoroch mestského amfiteátra.
Medzi významné spoločensko-kultúrne podujatia, ktoré vypovedajú o vysokej úrovni amatérskych aktivít obyvateľov Galatny patrí aj Pohár primátora v spoločenskom tanci, Matičné športovo-zábavné hry, ale aj mnohé ďalšie, ktoré neodmysliteľne patria k priebehu kaţdoročných Galantských trhov.
35
Obchodná činnosť v Galante má takmer päťstoročnú tradíciu. Dokumentujú to uţ spomínané jarmočné privilégiá, podľa ktorých sa v meste konali jarmoky 12. marca, v stredu pred Turícami, na Štefana kráľa (20. augusta) a na sv. Barboru (12. decembra).
Staršia história ponúka predpoklad, ţe Galanta bola obchodne napojená na blízku Českú obchodnú cestu, resp. ţe jej existencia rozhodne ovplyvňovala ţivot tunajších obyvateľov.
Neobchodovalo sa len v meste. Mnohí Galanťania chodili predávať poľnohospodárske výrobky do širokého okolia. Hovädzí dobytok vyváţali aţ do Videne. Známe sú údaje o obchodovaní so soľou na trase Matúškovo – Sereď po riečke Šárd, alebo v čase sucha povozmi. Moderný spôsob obchodu má, samozrejme, uţ iné formy. Doterajšia obchodná sieť, koncentrovaná od dvoch - troch monopolných podnikov, sa privatizáciou decentralizovala a neobyčajne zdynamizovala.
Medzi moderné spôsoby predaja a ponuka patrí nákupný komplex, postavený v prvej polovici 90. rokov, ktorý je známy pod menom Shopping City. Ide o súbor menších predajných buniek, ktoré poskytujú predaj tovaru a sluţieb najrôznejších druhov a sortimentu. Má výhodnú polohu na trase od ţelezničnej a autobusovej stanice do centra mesta. Hlavná ulica a jej pokračovanie – Bratislavská ulica sa stávajú nákupnou a obchodnou tepnou Galanty. Na začiatku Bratislavskej ulice sídli nákupné stredisko Premont a v centre mesta obchodný dom HM Univerzál. Sú predstaviteľmi nákupných zariadení, ktoré pod jednou strechou sústreďujú rôzne druhy obchodov, tovarov a sortimentov. Medzi pozitívne trendy posledných rokov patrí aj fakt, ţe sa rozšírila ponuka o také tovary, ktoré sa v Galante doteraz nepredávali. Patria sem predajne automobilov, elektroniky a výpočtovej techniky, poľnohospodárskej techniky a mnohé ďalšie. Občerstvenie a stravu ponúka celý rad reštauračných a bufetových zariadení. Medzi najznámejšie patrí reštaurácia Taverna, Pizzeria Claudia, Schmid, Stop, reštaurácia hotela Markíza, Taverna Sever a Nyírfa na Sídlisku sever. Výraznou zmenou prešli aj predajne potravín. V rekonštruovaných alebo novovybudovaných priestoroch moderným spôsobom ponúkajú široký sortiment domácich a zahraničných výrobkov. Medzi najnovšie patrí predajňa Kaufland, Tesco, Lidl a predajňa v komplexe Mladosť, Zdroj Market a Billa. Pre motoristov sú k dispozícii štyri čerpadlá pohonných hmôt. Na výpadovke na Sereď je to čerpadlo Shell, na výpadovke do Šale Slovnaft, na výpadovke do Bratislavy Q&Q Company a na ceste do Matúškova Shell a Slovnaft.
Aj keď Galanta neoplýva veľkým počtom historických pamiatok, má čo ponúknuť návštevníkom mesta. V prvom rade sú to kaštieľe:
36
„Renesančný kaštieľ v Galante bol postavený okolo roku 1600‖ (Slovenská agentúra pre cestovný ruch, 2003, s. 13) Františkom Esterházym a jeho manţelkou Ţofiou Illésházyovou. Tento majiteľ dostal od kráľa Rudolfa II. Dar vo forme kráľovských majetkov. František rovnako ako ostatní synovia zakladateľa rodu Benedikta Esterházyho začal pouţívať predikát „ de Galantha―. Stavebný vývoj kaštieľa s opevnením a priľahlou renesančnou záhradou predstavoval hodnotný komplex neskororenesančnej architektúry.
Po poslednej neskorobarokovej prestavbe v druhej polovici 18. storočia nasledovali ďalšie úpravy, ktoré, ţiaľ, degradovali hodnotu kaštieľa. Začiatkom 19. storočia Esterházyovci kaštieľ opustili. Posledný majiteľ Kazimír Mikuláš Esterházy svoje majetky v Uhorsku predal. Kaštieľ nebol dlhý čas udrţiavaný. Jeho pouţitie nenasvedčovalo, ţe si noví majitelia uvedomujú hodnotu stavby. Zrútila sa veţa a zbúrali sa zvyšky opevnenia. V roku 1980 sa uskutočnil architektonický výskum objektu a prikročilo sa k celkovej obnove kaštieľa. V roku 1992 bol sprístupnený verejnosti. V súčasnosti predstavuje renesančný kaštieľ historický klenot mesta Galanta. Konajú sa tu najvýznamnejšie kultúrno- spoločenské a výtvarné aktivity mestského i medzinárodného charakteru. Priestory prvého poschodia renesančného kaštieľa sú určené na hodnotnú výstavnú činnosť. Mestská galéria v spolupráci s profesionálnymi galériami a múzeom uţ prekvapila niekoľkými stálymi expozíciami a jednorázovými výstavami. K najvýznamnejším patria výstavy výsledkov práce účastníkov medzinárodných sochárskych sympózií BRONZ Galanta. Diela uznávaných domácich a zahraničných majstrov tvoria základný fond mestskej galérie.
V prízemnej časti kaštieľa sa nachádza obradná sieň a reprezentačná miestnosť. Klenuté priestory suterénu sa vyuţívajú na podujatia komorného kultúrno-spoločenského charakteru. Tento historický skvost sa teší veľkej priazne návštevníkov mesta Galanta.
37
„Neskorogotický kaštieľ dali postaviť v roku 1633 bratia Daniel a Pavol Esterházyovci.― (Nováková, 1987, s. 28). Bolo to obdobie prvého mohutného rozmachu moci a hospodárskej prosperity rodu. Potomok rodiny, nitriansky biskup Imrich, dal objekt v roku 1763 prestavať v barokovom slohu. Posledný stály obyvateľ kaštieľa, gróf Jozef Esterházy, pristúpil k radikálnej prestavbe sídla v roku 1861. Inšpiroval sa romantickou anglickou gotikou a v tomto štýle vybudoval aj priľahlý park, v ktorom je doteraz zastúpených tridsať druhov exotických drevín. Zaujímaví krajinný park, ktorý patrí ku kaštieľu je miestom prechádzok miestnych obyvateľov. V parku je umiestnená busta svetoznámeho hudobného pedagóga Zoltána Kodálya, ktorý časť svojho detstva preţil v Galante. Mestu sa poklonil skomponovaním Galantských tancov. Práve vďaka tejto, svetovými orchestrami často uvádzanej kompozícii, sa meno nášho mesta dostalo do celého sveta. Autorom busty je akademický sochár Ján Nagy. Od roku 1921 bol kaštieľ v majetku štátu. Sídlili v ňom úrady a inštitúcie, naposledy Okresné vlastivedné múzeum.
V súčasnosti je kaštieľ vo vlastníctve mesta a je miestom archeologického výskumu, ale nie je prístupný verejnosti – čaká na obnovenie.
Prímestská časť Nebojsa sa v písomných prameňoch spomína po prvý raz v roku 1405. Stredoveké doklady sa obmedzujú na vymenovanie drobných zemanov v súvislosti s rôznymi právnymi úkonmi. Kaštieľ v Nebojse vybudovala rodina Baloghovcov ako opevnený objekt. Väčšina neskorších majiteľov kaštieľ prestavovala. Najradikálnejšia prestavba bola realizovaná v roku 1600 tak, aby mohla čeliť tureckému nebezpečenstvu.
V druhej polovici 20. storočia nastala postupná devastácia objektu. Súčasný stav je výsledkom dlhodobého nezáujmu posledného majiteľa o obnovu. V roku 1994 predal kaštieľ do súkromného vlastníctva.
Mnoho evidovaných kultúrnych pamiatok uchováva rímskokatolícky kostol na Hlavnej ulici. V susedstve je unikátna stavba meštianskeho domu (farský úrad) a ďalej budova bývalej banky z roku 1915, v ktorej je umiestnené Dudváţske múzeum. Aj v jeho priestoroch sa pravidelne obnovujú expozície najrôznejších historických dokumentov regionálneho a celoslovenského významu. Na starom cintoríne odporúčame pozrieť si pohrebnú kaplnku rodu Esterházyovcov. V novom cintoríne na Hodskej ulici je budova Domu smútku a moderne poňatá téma ukriţovania od galantského autora, akademického sochára Ladislava Saba „Kríţ s ukriţovaným―. Pre náročnejších znalcov umeleckých pamiatok môţu byť zaujímavé kaštiele v prímestských častiach Hody a Nebojsa.
