Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

(1)

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Katedra bankovníctva a poisťovníctva

Nové trendy v elektronickom platobnom styku New trends in electronic payments

Diplomová práce

Autor: Bc. Peter Hajdu

Finance

Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD.

Banská Bystrica Apríl 2011

(2)

VYHLÁSENIE:

Vyhlasujem, ţe diplomovú prácu som spracoval samostatne a v zozname uviedol všetku pouţitú literatúru.

Svojim podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická podoba práce je identická s jej tlačenou verziou, a som zoznámený so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

V Bratislave Bc. Peter Hajdu

(3)

Poďakovanie

Predovšetkým sa chcem poďakovať vedúcemu diplomovej práce Ing. Valérovi Demjanovi PhD. za mnoţstvo času, ktoré mi venoval pri zodpovedaní odborných i praktických otázok

spojených s diplomovou prácou, za jeho odborné vedenie, pripomienky, návrhy a trpezlivosť.

(4)

A v neposlednom rade patrí vďaka mojej rodine a priateľom za ich neustálu morálnu podporu.

(5)

Meno a priezvisko autora: Bc. Peter Hajdu

Názov diplomovej práce: Nové trendy v elektronickom platobnom styku Názov v anglickom jazyku: New trends in electronic payments

Katedra: bankovníctva a poisťovníctva Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD.

Rok obhajoby: 2011

ANOTÁCIA

Platobný styk je neoddeliteľnou súčasťou fungovania finančného sveta dnešnej doby. V snahe modernizácie, zrýchlenia a zlepšenia všetkého určite nechce zaostať ani platobný styk. Cieľom mojej diplomovej práce je poukázať na aktuálny stav platobného styku. V prvej časti sa budem venovať vykresleniu platobného styku, oboznámeniu s formami platobného styku ako aj s rozdelením. V druhej časti sa budem snaţiť poukázať na snahu zjednodušenia, modernizácia a celkového zlepšenia platobného styku.

V poslednej časti si vyberiem jednu s komerčných bánk pôsobiacich na Slovensku a rozanalyzujem s dostupných informácii platobný styk v tejto banke.

Kľúčové slova: Platobný styk, nástroje platobného styku, platobné systémy, elektronické bankovníctvo, obchod, peniaze

ANNOTATION

Payments are an integral part of the operation of the financial world in present day.

In an effort to modernize, accelerate and improve all certainly don´t want to fall behind also payments. The main goal of my thesis is to highlight the actual status of payment. In the first part will be devoted to portrayal of payment, with familiar forms of payment as well as with the distribution.In the second part I will try to highlight the efforts to simplify, modernization and improve the overall payment. In the last part, I will choose one of the commercial banks operating in Slovakia and I will analyze from available information payments in this bank.

Key words: the system of payment, tools payment system, electronic banking, market, money

(6)

OBSAH

ÚVOD...8

1. Platobné systémy a platobný styk...9

1.1 Všeobecná štruktúra platobných systémov...9

1.2 Rozdelenie platobných systémov...11

1.2.1 Systém TARGET...13

1.3 Platobný styk...16

1.3.1 Šek...18

1.3.2 Dokumentárne inkaso...19

1.3.3 Sepa inkaso...22

1.4 Medzinárodný platobný styk...24

1.4.1 Riziká v medzinárodnom platobnom styku...25

1.4.2 Zabezpečenie proti rizikám z nezaplatenia...28

2. Elektronické bankovníctvo...30

2.1 Základné charakteristiky...31

2.2 Druhy operácií...32

2.3 Typy klientov...33

2.4 Bezpečnosť...33

2.5 Výhody a nevýhody...35

3. Sluţby poskytované VUB bankou...37

3.1 VUB BANKA...37

3.2 Sluţby poskytované VUB BANKA...39

ZÁVER...59

ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY...61

(7)

ÚVOD

Platobný styk je neoddeliteľnou súčasťou fungovania finančného sveta dnešnej doby. V snahe modernizácie, zrýchlenia a zlepšenia všetkého určite nechce zaostať ani platobný styk.

Vo veľkej konkurencii komerčných bank sa kaţdá banka snaţí poskytnúť klientovi čo najväčší komfort a sluţby, ktorými si klient nielen získa ale hlavne udrţí. V tomto smere banky zlepšujú platobný styk a to hlavne pri komforte, rýchlosti, dostupnosti a jednoduchosti voči klientovi.

Platobný systém moţno definovať ako mnoţinu pravidiel inštitúcií a technických mechanizmov ktoré slúţia na cestovanie peňazí. Bezpečnosť a efektivita platobných systémov je prvoradou pre účastníkov trhu ako aj pre štát (centrálna banka).

Medzi základné princípy platobných systémov patri cenová stabilita, národný menový reţim a technická výkonnosť a efektívnosť platobného systému. Platobný systém v trhovej ekonomike ponuka trhovým subjektom riadiť zásoby svojej hotovosti a depozit.

V prípade potreby platobný systém vie poskytnúť účastníkom úverové zdroje. Platobný systém musí mať oficiálny dohľad a dozor v rámci platnej legislatívy danej krajiny.

Cieľom mojej práce je ukázať, ako význam a dôležitosť platobného styku a akým spôsobom funguje v jednej z najväčších bánk Slovenskej republike, a to VÚB BANKE..

Ďalej chcem poukázať na veľmi veľký rozmach elektronického bankovníctva a reakcie komerčných bánk na neustále sa rozvíjajúce moţností elektronického bankovníctva. V záverečnej časti som ukázal fungovanie a sluţby ktoré poskytuje vybraná komerčná banka.

Obsahovo je prvá časť mojej diplomovej prace viac-menej teoretická. Je zameraná prevaţne na charakterizovanie základných pojmov, rozdelenie a oboznámenie sa s fungovaním platobného styku.

V druhej časti je rozpracovaná téma bezhotovostného platobného styku a navrhovane riešenia pre modernizáciu bezhotovostného platobného styku.

V tretej časti som si konkrétne vybral komerčnú banku na Slovensku a poukázal na fungovanie a reálne výhody platobného styku.

(8)

1. Platobné systémy a platobný styk

V súčasnosti sa v oblasti platobných systémov uskutočňujú mnohé zmeny, ktoré sú podmienené globalizáciou integráciou jednotlivých finančných trhov a rastom objemu súkromného kapitálu v transakciách. Tieto zmeny majú zvýšiť prevádzkovú efektívnosť rýchlosť a spoľahlivosť a včasnosť transakcií prebiehajúcich v platobných systémoch a zároveň čo najviac eliminovať moţné finančné a systémové rizika. Dochádza k nim z rôznych dôvodov. V priemyselne vyspelých štátoch to môţe byť deregulácia a liberalizácia devízových a kapitálových trhov ako aj zavádzanie nových progresívnych technológií na zvýšenie efektívnosti prevádzky platobných systémov, v priemyselne menej vyspelých štátoch to zase môţe byt zvýšené tempo hospodárskeho rastu a prebiehajúce štrukturálne reformy¹.

1.1 Všeobecná štruktúra platobných systémov

Kaţdý platobný systém moţno všeobecne charakterizovať ako mnoţinu dohôd o splácaní záväzkov, ktoré na seba preberajú jednotliví účastníci trhu vţdy, keď získavajú nejaké reálne alebo finančné statky. V nebarterových ekonomikách sa takéto záväzky uhrádzajú prostredníctvom prevodu vlastníckych práv na skupinu široko akceptovaných aktív, ktoré sú známe pod pojmom peniaze. Keď sa na toto aktívum pozrieme z historického hľadiska zistíme, ţe peniaze sa vyvinuli z takých komodít ako je zlato a striebro alebo z rôznych platobných nástrojov, ktoré vydávali vládne inštitúcie finančné spoločnosti či dokonca aj súkromné osoby².

V súčasnosti je v moderných finančných systémoch skupina aktív, ktoré sa akceptujú ako platidlo menej početná ako v minulosti. Akceptované formy platidiel moţno označiť aj ako záväzky vlád národnej centrálnej banky a ostatných depozitných inštitúcii voči verejnosti. Tento typ aktív predstavuje nekryté peniaze, ktoré nie sú voľne zameniteľné za zlato alebo ostatné komodity, ktoré v minulosti plnili úlohu peňazí. Treba

1 KLIMIKOVÁ, M. Platobný styk. Bratislava: Marada 2008. ISBN: 9788096845897

2 ORAVEC, P. 1992. Zahraničný platobný styk. Bratislava Elita, 1992. 88 s, ISBN: 80-85323-15-X

(9)

si uvedomiť, ţe nekryté peniaze sa môţu stať platidlom len vtedy, keď verejnosť takejto forme peňazí dôveruje. Súčasťou kaţdého platobného systému je mechanizmus slúţiaci na transfer nekrytých peňazí medzi jednotlivých účastníkov trhu, pričom účastník platobnej transakcie buď uhrádza vlastné platobné záväzky alebo vystupuje v úlohe sprostredkovateľa poskytujúceho platobne sluţby iným osobám. Spomínaný mechanizmus sa skladá z inštitúcií poskytujúcich platobné sluţby rôznych nástrojov slúţiacich na oznámenie platobných inštrukcií prostriedkov na transfer platobných príkazov vrátane komunikačných kanálov a zmluvných vzťahov medzi účastníkmi platobných transakcií.

K najdôleţitejším účastníkom platobného systému patria nebankové inštitúcie komerčné banky centrálne clearingové inštitúcie a národná centrálna banka. V platobných systémoch dochádza k transferu týchto prostriedkov:

- pasíva centrálnej banky, ktoré sú v drţbe nebankových inštitúcii a verejnosti,

- depozitá komerčných bánk uloţené v centrálnej banke (povinné minimálne rezervy komerčných bank),

- pasíva komerčných bánk vzhľadom na nebankovú verejnosť (bankové depozitá),

- pasíva komerčných bánk vzhľadom na ostane banky (depozitá korešpondentských bank )³.

Tradičným a priamym spôsobom transferu prostriedkov medzi nebankovou verejnosťou je pouţívanie hotovosti, mincí a bankoviek. Pri pouţití hotovosti sa platba uskutoční bezprostredne po kaţdej individuálnej transakcii. Inými slovami ide o systém hrubých úhrad (gross settlement), ktoré sa realizujú v reálnom čase. Úplne iná je situácia v prípade tzv. depozitných peňazí. Pri transferoch depozitných peňazí sa zmena vlastníctva uskutočňuje prostredníctvom zápisov na účtoch centrálnej banky alebo komerčných bánk.

Ak komerčná banka vystupuje v danej transakcii ako poskytovateľ finančných sluţieb, tak na to, aby došlo k prevodu prostriedkov z účtu jej klienta na účet druhého klienta (príjemcu) je potrebný príkaz klienta platiteľa. Pri tomto type transakcie sa uţ objavuje časový posun medzi vydaním platobného príkazu a samým transferom depozit, ktorý sa neuskutočňuje fyzickým presunom peňazí ale formou účtovného zápisu. Ďalším príkladom je transakcia, v ktorej platiteľ a príjemca platby majú účty v rôznych bankách. Vtedy si realizácia platobného príkazu vyţiada, aby platiteľova banka previedla poţadované

3 SIPKO, J. 2000: Medzinárodný platobný styk. Bratislava: Elita, 2000. 372 s. ISBN: 80-8044-072-7

(10)

mnoţstvo peňazí na účet príjemcu platby pomocou medzibankového platobného mechanizmu. Uvedené fakty dokazujú, ţe platby, v ktorých vystupujú depozitné peniaze sa realizujú prostredníctvom mnoţstva inštrukcií a účtovných zápisov. V medzibankových transferoch vystupujú v úlohe platiteľa príjemcu platby jednotlivé banky. Medzibankové platby sa realizujú vtedy, keď si banky navzájom posielajú platby vyplývajúce z obchodných vzťahov svojich klientov ako aj vtedy, keď si splácajú vzájomné záväzky napríklad tie, ktoré vznikli pri opačných na peňaţných trhoch⁴.

1.2 Rozdelenie platobných systémov

Rozdelenie debetných platobných systémov:

- veľkoobjemové platobné systémy (VPS)

- systémy čistého zúčtovania (nett – settlement systems) - systémy hrubého zúčtovania (Gross – settlement systems)⁵

Ďalej si rozoberieme podrobnejšie jednotlivé typy platobných systémov.

Veľkoobjemové platobne systémy VPS

Sú to hlavne platby na veľkoobchodných a medzi bankových trhoch s cennými papiermi. Tieto transakcie musia byt spoľahlivé, presne, bezpečné a včasné vykonanie transakcii. Tieto transakcie sú realizovane v hodnotách priemerne niekoľko miliónov USD, preto neexistuje minimálna výška transakcie. Tieto platby majú urgentnú povahu a sú neodvolateľné. Podmienkou na vyuţívanie týchto nákladných sluţieb je kritérium účtu v centrálnej banke. V kaţdom vyspelejšom štáte je aspoň jeden veľkoobjemový peňaţný systém.

(11)

Systémy čistého zúčtovania (Nett – settlement systems)

K úhradám transakcii v tomto platobnom systéme dochádza niekoľko krát denne v presne stanovenom čase. Do tohto času sa platby akumulujú, započítavajú a uhrádzajú len čisté platobné pozície. Tento systém zaručuje niţšie nároky na komerčné banky čo sa týka likvidity.

Nevýhoda tohto platobného systému je vo vysokom riziku riadenia pomocou debetných a kreditných limitov, systémov záruk a skracovania časových intervalov medzi transakciami.

Pre tento platobný systém je známe dodrţiavanie tzv. Lamfalussyho štandardov čo v praxi znamená: pochopenie moţných rizík, jasne definované proti rizikové opatrenia, objektívne a verejné prístupy do systému, transparentná legislatívna základňa, zabezpečenie denného zúčtovania a primerané technické zabezpečenie⁶.

Systém hrubého zúčtovania (Gross – settlement systems)

Tento platobný systém zabezpečuje tzv. konečnosť platieb. Platby sa realizujú individuálne transakcia za transakciou v reálnom čase, kedy boli platby iniciované. Pre tento systém je známy dostatočný objem prostriedkov pri odosielajúcej banke. Nevýhoda tohto platobného systému je zlyhanie celého systému v pripadne problémov s likviditou viacerých účastníkov tohto platobného systému⁷.Platobné systémy v európskej menovej únii majú za úlohu zabezpečiť cez hraničné platby zúčtované v mene štátu, kde sídli korešpondujúca banka. Pre veľké medzinárodné banky plnia úlohu korešpondenčných bánk ich zahraničné banky⁸.

(12)

1.2.1 Systém TAEGET

Systém TARGET (Trans-european automated real-time gross settlement express transfer), (transeurópsky automatizovaný expresný systém hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase) začal činnosť v januári 1999 začlenením všetkých centrálnych bánk do tohto systému ku dňu 31.12.1998. Platobné správy sa vymieňajú na bilaterálnom základe medzi centrálnymi bankami. Európska centrálna banka monitoruje informácie o platbách a na konci dňa zabezpečuje kontrolu správnosti platieb a rovnováţnu pozíciu na účtoch.

Tento systém sa skladá z národných RTGS systémov a platobného mechanizmu ECB spojených spojovacím mechanizmom (bilaterálneho účtovného spojenia CB) a tzv.

interlinking systémom (komunikačná sieť – prevádzkovateľov SWIFT).

Účastníci TARGET-u, ale len CB môţu zaslať ktorýkoľvek účastník napojený na národný RTGS systém. Tento systém je určený pre eurotransakcie a to ako aj pre domáce tak aj pre zahraničné. Krajiny mimo Európskej menovej únii sa môţu pripojiť do systému, len ak sú schopné realizovať platby v euro súbeţne existujúcom platobnom systéme v národnej mene. Prevádzkovým časom TARGET-u je referenčný čas CET. Operačné hodiny od 07.00 do 18.00 hod, po 17.00 sa realizujú uţ len medzi bankové transakcie.

Platobný systém TARGET má dva spoločné sviatky a to deň po Vianociach a deň po Silvestri. Platby sú zúčtované kedykoľvek ma zasielajúca banka dostatok prostriedkov na svojom účte vedenom v centrálnej banke. Poplatky za platobný systém TARGET je degresívne odstupňovaný podľa počtu transakcií. 1,75eura za kaţdú z prvých 100 transakcií za jeden mesiac, potom 1,00eura za kaţdú s nasledujúcich 900 transakcií za mesiac. Keď sa prekročí hranica 1000transakcií za mesiac nad tento počet sa účtuje 0,80eura za transakciu⁹.

Od 19.11.2007 existuje platobný systém TARGET2, ktorý bol výsledkom zlepšenia platobného systému TARGET za účelom harmonizácie a zlepšenia poţiadaviek uţívateľom. Jednou z výhod je garantovanie nákladovej efektívnosti a návratnosti. Toto by malo zaručiť zjednotenie ceny zaloţenej na najefektívnejšom systéme. Tento systém sa bude musieť rýchlo prispôsobiť budúcemu vývoju a rozširovaniu Európskej únie a Eurosystému. Súčasťou platobného systému TARGET je Európsky klíringový systém

9 MUSA, H., MUSOVÁ, Z. 2006. Platobný styk. Banská Bystrica: EF UMB, 2006. ISBN: 80-8083- 299-4

(13)

EURO 1, ktorý slúţi pre transakcie v mene EURO. Tento klíringový systém bol vytvorený zdruţením súkromných bánk¹⁰.

Národná banka Slovenska uviedla dňom 1.1.2003 do pouţívania nový medzi bankový platobný systém – SIPS (Slovak Interbank Payment Systems). Tento platobný systém je charakterizovaný vyuţitím najmodernejších informačných systémov, vyšším komfortom, väčšou bezpečnosťou ako aj zvýšením efektivity platobného styku.

Operátorom systému je zatiaľ Bankové a zúčtovacie centrum Slovenska (BZCS, a.s.).

Kaţdá banka so sídlom v SR má uloţené peňaţné rezervy v NBS. Časť z nich sa vyuţíva na krytie bezhotovostných medzibankových platieb. Banky dávajú pokyny na vykonanie platobných operácií priamo BZCS. Národná banka Slovenska zabezpečuje krytie platieb z prostriedkov uloţených u nej bankami prostredníctvom operátora. Zúčtovacím agentom systému je NBS, ktorá zabezpečuje účtovanie uţ len výsledne vzájomne započítaných platieb z prostriedkov uloţených u nej bankami prostredníctvom operátora. Platobne operácie NBS súvisiace s výkonom menovej politiky (napr. REPO obchody, obchody s devízami či cennými papiermi) majú prioritu pred ostatnými platbami. Na presun a zúčtovanie platieb, ktoré prekračujú štátne a menové hranice, musia byť jednotlivé banky spojené prostredníctvom nostro a loro účtov. Miestne banky, ktoré realizujú zúčtovanie pre zahraničné banky, sa označujú pojmom korešpondenčné banky. Tieto banky majú otvorené účty v bankách rozmiestnených po celom svete. Účty sú vedené v mene toho štátu, v ktorom sa nachádzajú. Ak klient poverí svoju banku, aby uskutočnila zahraničnú platbu, táto banka pošle poţadovanú sumu na svoj účet v korešpondenčnej banke, ktorá uvedenú platbu realizuje, t.j. prevedie na účet príjemcu platby. Nevýhodou tohto systému je veľké mnoţstvo účtov, cez ktoré sa realizujú zahraničné platby, vyššie poplatky a časová náročnosť¹¹.

Slovensko ako asociovaná krajina EÚ prevzala legislatívu dotýkajúcu sa spôsobu harmonizácie platobného styku. EÚ odporučila, aby Slovenská republika mala v čase vstupu do EÚ implementovaný a efektívne fungujúci platobný systém, pracujúci na princípoch RTGS (Real Time Gross Settlement) a jeho prepojenie na TARGET. Existencia tohto systému je nevyhnutná pri vstupe do zóny spoločnej meny, t.j. Európskej menovej

10 TORMA, Š. A KOL. 1997 Medzinárodný platobný styk a menové vzťahy, Bratislava, 1997. 281 s.

ISBN: 80-225-0845-4

(14)

únie. Prepojenie RTGS systému a TARGETU znamená, ţe v podstate ide o decentralizovaný systém, pracujúci na báze korešpondenčného bankovníctva medzi zúčastnenými centrálnymi bankami. Aby systém fungoval ako celok, treba na národnej úrovní zabezpečiť krytie platieb a časové limity realizácie platieb. Vstupom do EÚ sa Národná banka Slovenska stala členom Európskeho systému centrálnych bánk¹².

Obrázok č. 1¹³:

Obrázok č. 2¹⁴:

(15)

1.3 Platobný styk

Dnešný rýchlo sa meniaci svet, pre ktorý je charakteristická integrácia finančných trhov, rast objemu súkromných kapitálových tokov a proces globalizácie, si vyţaduje efektívne fungujúce platobné systémy. Platobné systémy sa musia vyznačovať operatívnou efektívnosťou, spoľahlivosťou, rýchlosťou, ako o aj existenciou ustavičného monitorovania, ktorým sa má zredukovať na minimum riziko finančného krachu národných platobných systémov. Platobne systémy sú prirodzenou a neoddeliteľnou súčasťou finančnej infraštruktúry kaţdej trhovej ekonomiky, v ktorej je organizácia a činnosť menových bankových a platobných systémov určovaná silami trhu. Rozvoj finančnej infraštruktúry vrátane reformy platobných systémov je jedným z kľúčových problémov v bývalých socialistických štátoch, ktoré sa snaţia vybudovať trhovú ekonomiku.

Platobný systém moţno definovať ako mnoţinu pravidiel, inštitúcii a technických mechanizmov ktoré slúţia na transfer peňazí. Bezpečná a efektívna prevádzka platobných systémov je v zaujme tak účastníkov trhu ako aj oficiálnych predstaviteľov štátnej správy najmä zamestnancov centrálnych bánk¹⁵. V posledných rokoch je problematika súvisiaca so spôsobom organizácie riadenia a kontroly platobných systémov veľmi aktuálna aj v priemyselne vyspelých ekonomikách Ázie, Európy a Severnej Ameriky. Na problematiku platobných systémov sa sústredili aj mnohí odborníci v súvislosti s transformáciou bývalých štátov s centrálne plánovaným hospodárstvom na štáty s trhovou ekonomikou.

Skúsenosti s platobnými systémami v priemyselne vyspelých štátoch ukázali, ţe platobný systém, ktorý je schopný uspokojovať potreby tak fyzických osôb, ako aj právnických osôb týkajúce sa bezpečného a efektívneho transferu finančných prostriedkov je dôleţitou súčasťou infraštruktúry potrebnej na úspešné zavedenie systému trhovej ekonomiky.

Osobitne dôležitou úlohu na dobre fungujúci platobný systém pri rozvoji medzi bankových finančných trhov a trhov s cennými papiermi. V trhovej ekonomike sa kaţdý deň uskutoční veľké mnoţstvo transakcií, ktorých účastníkom je veľký počet subjektov.

V trhovej ekonomike s modernými finančným systémom sa na nákup výrobkov a sluţieb pouţívajú finančné prostriedky v rôznej forme. Na nákupy sa pouţíva hotovosť, depozitá uloţené v banke alebo sa uskutočňujú pomocou poskytnutého úveru¹⁶. Mnohí účastníci

16 NIŢŇANSKÝ, Š. Platobný styk vnútorný a zahraničný Ţilina: Hermes, 1994, ISBN:

(16)

týchto transakcií sa stretávajú s neistotou týkajúcou sa časového hľadiska ich príjmov a výdavkov. Rýchlosť uskutočnených úhrad závisí od mnohých faktorov, pričom najčastejšie sa spomína na výber platobného nastroja a jeho základné charakteristiky ako sú včasnosť a efektívnosť a počet sprostredkovateľov v platobnom reťazci. Okrem toho vyspelé trhy sú v súčasnosti organizované takým spôsobom a pouţívajú také nástroje a prostriedky ţe nie sú limitované z priestorového hľadiska. To znamená, ţe rýchlosť platby nie je negatívne ovplyvnená tým, ţe sa účastníci transakcie nachádzajú od seba veľmi ďaleko. V tejto súvislosti si treba uvedomiť, ţe označenie globálny trh sa bude v budúcnosti pouţívať čoraz častejšie. Subjekty trhovej ekonomiky sa spravidla stávajú účastníkmi kontraktov, ktoré si vyţadujú platbu za tovar alebo sluţby v presne stanovenom termíne. Okrem transakcii, pri ktorých sa ako platobný nástroj pouţíva dodávateľský úver sa v kaţdom druhom prípade vyţaduje zo strany dodávateľa platba zrealizovaná včas a spôsobom umoţňujúcim okamţité disponovanie prijatými finančnými prostriedkami.

Keďţe v mnohých transakciách z uvedeného dôvodu vystupuje ako platobný nástroj hotovosť alebo ekvivalent hotovosti, takmer všetci aktívni účastníci trhovej ekonomiky sú nútení mať dostatok hotovosti a bankových depozit, aby boli schopní načas uhrádzať svoje obchodné záväzky¹⁷.

Takýto model platobného systému, keď má kaţdý v drţbe zásobu hotovosti alebo bankových depozít aby bol schopný uhrádzať svoje záväzky je pre trhovú ekonomiku neefektívny. Oveľa efektívnejšie pre jednotlivé fyzické osoby a právnické osoby ako aj pre trhovú ekonomiku je pouţívanie platobných sluţieb, ktoré ponúkajú úverové inštitúcie typu komerčných bánk. Úverové inštitúcie poskytujú svojim klientom úvery, ktorými sa preklenujú časové rozdiely medzi príjmami a výdavkami subjektov trhu. Banky musia byť stále pripravené zrealizovať platby, keď o to klienti poţiadajú¹⁸. Tak ako ich klientom aj bankám sa môţe stať ţe v dôsledku časového rozdielu medzi príjmami a výdavkami budú mať dočasne nedostatok potrebných finančných prostriedkov. V takomto prípade sa príslušná banka môţe obrátiť na medzibankové trhy a čiastočne aj na národnú centrálnu banku, pričom sa jej poskytne krátkodobý úver, ktorý jej umoţní splniť medzi bankové platobné záväzky.

8085445042

18 MAKÚCH a KOL. 1994. Komerčné banky. Bratislava: Elita 1994. 158 s. ISBN: 80-85752-07-7

(17)

1.3.1 Šek

Je bezpodmienečný platobný príkaz vystaviteľa šeku peňaţnej inštitúcii, v ktorej vedie účet, aby z jeho účtu zaplatila osobe uvedenej na šeku alebo doručiteľovi šeku vystavenú sumu na šeku¹⁹.

Šek predstavuje bezpodmienečný príkaz, ktorým vystavovateľ šeku (majiteľ účtu v banke) dáva príkaz banke (ako šekovníkovi), aby z tohto účtu (na jeho ťarchu) zaplatila určitú sumu predkladateľovi šeku (majiteľovi) alebo osobe uvedenej na šeku (prvému majiteľovi – remitentovi)²⁰

Šek sa povaţuje za klasický prostriedok bezhotovostného platobného styku.

Vznikol v 19. storočí a v pomerne krátkom čase sa začal pouţívať na celom svete.

Postupne dochádzalo ku kodifikácií šekového práva v rade štátov. V medzinárodnej praxi sa vytvorili 2 základné svetové oblasti, oblasť ţenevskej konvencie zahŕňajúca štáty, ktoré sa jej podpísaním zaviazali vydať vlastné šekové zákony v zásadných otázkach totoţné, a oblasť angloamerická, zahŕňajúca hlavne štáty, ktorých právne systémy sú úplne odlišné.

Vzhľadom na to, ţe sa u nás vo veľkej miere vyskytujú aj šeky vystavené alebo splatné v zahraničí, je potrebné poznať aspoň základné rozdiely medzi týmito dvomi oblasťami, ktoré spočívajú vo vymedzení podstatných náleţitostí²¹.

Oblasť ţenevskej konvencie predpisuje tieto podstatné náleţitosti:

formálne : písomná forma, jeden jazyk v ktorom je listina spísaná obsahové: 1. slovo šek alebo označenie šek uvedené v texte listiny

2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú šekovú sumu 3. meno toho, kto má platiť (šekovníka)

4. miesto, kde má byť platené 5. dátum a miesto vystavenia 6. podpis vystavovateľa ²²

20 PAVELKA, L. Medzinárodný platobný styk v podmienkach EU, Ekonom. ISBN: 9788022526548

21 JANČÍKOVÁ, E. Medzinárodný platobný styk, Bratislava Ekonóm 2009, ISBN: 8022516708

(18)

Oblasť ktorú pokrýva Ţenevská konvencia – do tejto oblasti patria krajiny, ktoré podpísali ţenevskú konvenciu, a tým sa zaviazali prijímať šekové zákony v súlade s touto konvenciou. Ide takmer o všetky štáty Európy vrátane krajín bývalého ZSSR, strednej a juţnej Ameriky a Ázie. Nakoľko sa aj SR radí medzi krajiny ţenevskej konvencie, jej zákony týkajúce sa šekov sú kompatibilné so ţenevskou konvenciou. Táto konvencia bola zo strany SR podpísaná ešte za obdobia bývalej ČSR a vzťahuje sa aj na jej nasledovníkov, a to Slovenskú a Českú republiku²³.

Anglosaská oblasť – vyplýva z nasledujúcich právnych noriem: The Bills of Exchange Act, ktorý je platný vo Veľkej Británii, Severnom Írsku, bývalých britských kolóniách (India, Pakistan a niektoré krajiny Juţnej Ameriky), Kanade, USA, Austrálii a Novom Zélande. The Uniform Commercial Code, ktorý platí v USA.

Krajiny patriace do ţenevskej konvencie: Albánsko, Belgicko, Bulharsko, Brazília, Česká a Slovenská republika, Dánsko, Ekvádor, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Indonézia, Island, Taliansko, Japonsko, Štáty bývalej Juhoslávie, Kolumbia, Luxembursko, Lichtenštajnsko, Maďarsko, Monako, Nemecko, Nórsko, Peru, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, San Maríno, Surinam, Španielsko, Švédsko, Turecko a krajiny ZSSR

Na rovnakom princípe ma pravo: Afganistan, Argentína, Burundi, Čína, Etiópia, Guatemala, Honduras, Irak, Irán, Kambodţa, Laos, Libanon, Líbya, Maroko, Mexiko, Nikaragua, Rwanda, Tunisko, Venezuela, Kongo, francúzska jazyková skupina afrických štátov24.

1.3.2 Dokumentárne inkaso

Ďalšou, v praxi často vyuţívanou formou dokumentárnych platieb je dokumentárne inkaso. To, na rozdiel od dokumentárneho akreditívu, vo väčšej miere znevýhodňuje vývozcu. Na druhej strane z neho profituje dovozca (odberateľ), ktorý sa síce dostane

(19)

k tovaru, aţ po predloţení príslušných dokumentov, ktoré obdrţí od banky, aţ po uhradení svojho záväzku alebo uskutočnení iného zmluvne dohodnutého plnenia, ale dovozca platí za tento tovar spravidla aţ vtedy, keď sa uţ dodávka dostala na miesto určenia. Dovozca preto nemusí viazať svoje prostriedky tak dlho ako je to v prípade dokumentárneho akreditívu. Nevýhodou je však, ţe nemôţe skontrolovať tovar pred jeho prevzatím. To však neumoţňuje ţiadna forma dokumentárnych platieb. Väčšie riziko nesie ale vývozca, ktorý disponuje tovarom aţ do chvíle jeho prevzatia odberateľom. Vývozca takto musí skladovať tovar na vzdialenom mieste a nemá vôbec záruku, ţe ho dovozca bude ochotný prevziať (špekulatívne draţby tovarov v prístavoch – dovozca na draţbe kúpi tovar, ktorý odmietol prevziať, za niţšiu sumu)²⁵.

Dokumentárne inkaso prebieha na základe tých istých dokladov ako dokumentárny akreditív, podstatným je však ich dispozičný charakter – najčastejšie sa jedná o faktúry, dopravné a poistné doklady. Príkazcom dokumentárneho inkasa je, na rozdiel od dokumentárneho akreditívu, vývozca (veriteľ) a platba sa zvyčajne uskutočňuje v krajine a banke dovozcu. Podľa toho, z ktorej krajiny príkazca (vývozca) pochádza, rozlišujeme dokumentárne inkaso dovozné (cudzí vývozca) a vývozné (tuzemský vývozca)²⁶.

Samotný priebeh dokumentárneho inkasa znázorňujú obrázok číslo 4. Vývozca poţiada svoju banku, aby vyinkasovala príslušnú sumu od banky dovozcu. K príkazu na otvorenie dokumentárneho inkasa priloţí vývozca dispozičné doklady prípadne ešte iné dokumenty. Domáca banka potvrdí ich prijatie a odošle ich svojmu zahraničnému korešpondentovi (zahraničnej banke), ktorého poverí uskutočnením dokumentárneho inkasa podľa príslušných pokynov. Doklady sa odovzdajú dovozcovi proti uhradeniu záväzku – zaplatením inkasnej sumy alebo akceptáciou zmenky, prípadne proti uskutočneniu proti dodávky alebo bankovej záruke.

Je jedným z najrozšírenejších prostriedkov medzinárodného platobného styku.

Zmluvou o inkase poverí predávajúci (exportér) peňaţný ústav (vysielajúcu banku), zinkasovať dlţnú sumu od kupujúceho (importéra) prostredníctvom jeho peňaţného ústavu (inkasnej banky) proti predloţeniu určitých dokumentov. Inkaso je nakladanie bánk s dokumentmi podľa prijatých inštrukcií od klienta s cieľom: obstarať prijatie alebo platbu,

25 NIŢŇANSKÝ, Š. Platobný styk vnútorný a zahraničný Ţilina: Hermes, 1994 ISBN: 8085445042

26 JANKOVSKÁ, A. Medzinárodné financie. Bratislava: lura Edition, 2003 ISBN: 8089047564

(20)

vydať dokumenty proti prijatiu alebo platbe, vydať dokumenty za iných podmienok²⁷.

Predstavuje formu platby, pri ktorej sú importérovi ( kupujúcemu) vydané určité dokumenty len po zaplatení stanovenej peňaţnej čiastky alebo po akceptovaní zmenky (traty), ktorá bola naňho vystavená. Vlastníctvo tovaru beţne neprechádzalo na kupujúceho (ak kupujúci nie je menovaný ako príjemca na dopravnom dokumente), kým kupujúci nezaplatí alebo neakceptuje zmenku. Dokumentárne inkaso prináša stranám alternatívne riešenie, ktoré sa líši od platby po dodávke alebo platenia vopred. Inkaso je zvyčajne spojené s predajom tovaru a nie s poskytovaním sluţieb²⁸.

Pri dokumentárnom inkase poverené banky vydávajú dokumenty oprávňujúce kupujúceho prevziať tovar (dispozičné dokumenty) oproti zaplateniu tovaru alebo oproti akceptovaniu zmenky (najčastejšie cudzia zmenka vystavená exportérom). Dokumentárne inkaso je právne obsiahnuté v paragrafe 692 aţ 699 Obchodného zákonníka, ako aj v publikácií MOK v Paríţi (pravidla Icc č, 522 je označenie pre jednotné pravidlá pre inkasá podľa novej revízie z roku 1996)²⁹.

Dohľad nad platobným stykom

Do osemdesiatych rokov nebol dohľad nad platobným stykom explicitne určený v právnych ustanoveniach. Moderné centrálne banky sa začínajú intenzívne zaoberať dohľadom nad platobnými a zúčtovacími systémami finančných inštitúcií v záujme zabezpečenia stability finančného systému krajiny a implementácie menovej politiky 30.

V rámci krajín EÚ bol implementovaný v Štatúte ESCB právny akt, ktorý povaţuje dohľad nad platobnými stykmi za jednu zo základných úloh eurosystému, zahŕňajúci pravidlá regulácie aj v oblasti národných platobných systémov hotovostných aj bezhotovostných.

Legislatívnou základňou, ktorá autorizuje aktívnu úlohu centrálnej banky v oblasti dohľadu nad platobnými systémami v Slovenskej republike, je zákon o NBS, v ktorom sa ukladá v prípade potreby operatívne usmerňovať platobný styk. Ustanovenie je v súlade

(21)

s poţiadavkami EÚ na m minimalizáciu a elimináciu rizík vyskytujúcich sa v platobných systémoch. Úprava lehôt na vykonávanie a zúčtovanie platobného styku je potrebná tam, kde zvýšená miera rizika môţe ohroziť jeho plynulosť. Takéto situácie sa môţu vyskytnúť v priebehu spracovania dát či medzibankového platobného styku a treba ich operatívne riešiť. Centrálne banky sa najviac obávajú systémového rizika, ktoré vzniká s neschopnosti jedného z účastníkov systému plniť si svoje záväzky voči inému účastníkovi v čase, keď sú splatné, čo môţe spôsobiť neschopnosť ostatných účastníkov plniť svoje záväzky a prípadne ohroziť celkovú stabilitu platobného systému31.

1.3.3 Sepa Inkaso

Ide o autorizáciu na inkaso zadanú na beţnom účte klienta - fyzickej osoby, vedeného v mene EUR pre inkasanta so sídlom v niektorej z krajín Európskej únie³²

Existujú tri ochrany účtu voči SEPA Inkasu:

- zablokovaný, nie je prípustné si inkasovať SEPA inkaso a došlé SEPA inkaso je automaticky odmietnuté. Klient nie je vopred informovaný (t.j. notifikovaný formou SMS správy alebo e-mailovej správy) o došlom SEPA inkase Je automaticky nastavený pri otváraní účtu;

- otvorený, ktokoľvek môţe inkasovať z účtu, pričom klient nie je vopred informovaný o došlom SEPA inkase.

- podmienečne chránený, ktokoľvek môţe inkasovať z účtu ak nie je zadaný mandát (klient je vopred bankou informovaný o došlom SEPA Inkase), alebo len konkrétny inkasant (vlastniaci kód CID pridelený jeho bankou), si môţe inkasovať, pre ktorého má klient zadefinovaný Mandát (t.j. súhlas s inkasom) v systéme (klient nie je bankou vopred informovaný o došlom SEPA inkase).

Druh ochrany účtu definuje zamestnanec pobočky na obrazovke PL07 v SpinJ po predloţení tlačiva "Druh ochrany účtu-zmen", alebo na základe ústnej poţiadavky klienta, kedy klient podpisuje tlačivo vyhotovené zo SPINJ.

Mandát zamestnanec pobočky zadáva k účtu klienta len na základe tlačiva "Súhlas

(22)

so SEPA inkasom" predloţeného klientom. Mandát sa môţe automaticky zrušiť (po uplynutí dátumu platnosti, alebo po zúčtovaní posledného došlého SEPA inkasa označeného kódom "FNAL" zo strany inkasanta), alebo manuálne na základe poţiadavky klienta³³.

Druhu ochrany účtu zodpovedá aj typ SEPA Inkasa (t.j. autorizácie na inkaso) - zablokovaná, otvorená, podmienečne chránená s mandátom/bez mandátu. Pri podmienečne chránenom účte bez mandátu, sa klientovi automaticky zakladá Mandát ak banka obdrţí prvé došlé SEPA inkaso obsahujúce frekvenciu "opakované" (pri frekvencii "jednorazové", banka Mandát nezakladá ale došlé SEPA inkaso vykoná ak ho klient neodvolá). O automaticky zaloţenom Mandáte, na sumu cca o 10% vyššiu ako je suma došlého SEPA inkasa, je klient notifikovaný v deň začatia jeho platnosti³⁴.

Po obdrţaní notifikácie o došlom SEPA inkase klient môţe toto odvolať najneskôr 1 deň pred jeho splatnosťou (v pobočke alebo cez sluţbu Kontakt), o čom je v zaslanej notifikácii informovaný. Odvolanie došlého SEPA inkasa sa realizuje na základe tlačiva

"Ţiadosť o odmietnutie/vrátenie SEPA inkasa" vyplneného pracovníkom pobočky alebo operátorom sluţby Kontakt.

Klient môţe reklamovať prostredníctvom predloţenia tlačiva "Ţiadosť o odmietnutie/vrátenie SEPA inkasa" zúčtované SEPA inkaso, a) do 8 týţdňov, ak ide o autorizovanú platobnú operáciu (t.j. platba bola zúčtovaná v súlade s nastavením ochrany účtu alebo zadefinovaného Mandátu), b)do 13 mesiacov, ak ide o neautorizovanú platobnú operáciu (t.j. banka neuplatnila podmienky, ktoré mal klient zadefinované pre SEPA inkaso). Došlé SEPA inkaso musí mať splatnosť: - jednorazové a prvé opakované nie menšiu ako D-5 - ďalšie opakované nie menšiu ako D-2 Došlé SEPA inkaso sa zúčtuje v deň D, ak ho klient do D-1 nezrušil35.

33 DVOŘÁK, P. 2005. Bankovnictví pro bankéře a klienty. Praha: Linde 2005. ISBN: 80-7201-515-X

34 JAŇÍČKOVÁ, E. Medzinárodný platobný styk. Bratislava: Ekonóm, 2009 ISBN: 9788022528580

(23)

1.4 Medzinárodný platobný styk

Medzinárodný platobný styk slúţi v najširšom ponímaní na vykonávanie platieb (inkás z cudziny, úhrad z cudziny) medzi jednotlivými štátmi, subjektmi vo vzťahu k medzinárodným a nadnárodným inštitúciám. K takýmto transakciám dochádza na základe hospodárskych, kultúrnych a diplomatických vzťahov medzi štátmi. Prevaţná časť sa realizuje na úverovom základe, kde peniaze vystupujú vo funkcii platidla. Platba v ekonomickej podstate predstavuje presun platobného prostriedku na vyrovnanie pohľadávok alebo záväzkov. Kaţdá platba má vţdy vplyv na platobnú bilanciu príslušnej krajiny³⁶.

Inkaso znamená:

- vznik alebo zvýšenie zahraničných záväzkov napr. čerpanie úverov zo zahraničia, prijatie preddavkov na tovar zo zahraničia a iné.

- zníţenie ale zánik zahraničných pohľadávok napríklad inkaso za vyvezené tovary a sluţby do zahraničia na úver, splátky úveru poskytnutého do zahraničia a podobne³⁷.

Úhrada do zahraničia znamená:

- vznik alebo zvýšenie zahraničných pohľadávok napríklad úver poskytnutý do zahraničia.

- Zníţenie alebo zánik zahraničných záväzkov, napríklad úhrada za tovary skôr dovezené zo zahraničia na úver alebo splátky úveru skôr prijatého zo zahraničia a podobne³⁸.

Členenie platieb v medzinárodnom obchode.

ISBN: 80-225-0845-4

(24)

Obchodné platby rozlišujeme:

- tovarové obchodné platby, ktoré zahŕňajú inkasá za vyváţene tovary, práce a sluţby priemyselnej výrobnej povahy.

- zahŕňajú úhrady za dovážané tovary, práce a sluţby priemyselnej výrobnej povahy

- netovarové obchodné platby – to sú inkasá a úhrady za obchodné sluţby, ktoré súvisia s operáciami zahraničného obchodu – priamo napríklad prepravu tovaru, skladné, poistné a – nepriamo, inkasá a úhrady na licencie, patenty, ochranné známky, výdavky spojené s účasťou na veľtrhoch, výstavách a pod³⁹.

Neobchodné platby sú tituly, ktoré nesúvisia s operáciami zahraničného obchodu.

Do tejto kategórie patria napríklad vedecké, kultúrne, diplomatické a športové styky, ako aj styky v rámci majetkoprávnych transakcií alebo pohyb ľudí za prácou, rekreáciou a iné.

Špecifickou skupinou neobchodných bankových operácií sú bankové operácie, ako napríklad konverzie, arbitráţe, swapové operácie a podobne⁴⁰.

Poznáme dva typy platobného styku, a to zmluvný a nezmluvný.

Zmluvný platobný styk, ktorého podstata spočíva na zmluvnom základe. Realizuje sa dohodami, resp. zmluvami medzi jednotlivými krajinami, bankami či subjektmi.

V zmluvách sú vyšpecifikované konkrétne podmienky vzťahujúce sa na úhrady a inkasá.

Nezmluvný platobný styk nie je vymedzený zmluvami či dohodami. Platobný styk sa realizuje podľa všeobecne platných podmienok bankového styku, resp. osobitne individuálne dohodnutých podmienok.

1.4.1 Riziká v medzinárodnom platobnom styku

Kaţdá podnikateľská činnosť je spojená s určitým rizikom. V medzinárodnom obchode je rozsah a účinnosť rizík rozšírený o rozdielnosť kultúr, teritoriálnu vzdialenosť,

ISBN: 80-225-0845-4

40 ŇIŢŇANSKÝ, Š. Platobný styk vnútorný a zahraničný, Ţilina: Hermes 1994, ISBN: 8085445042

(25)

rozdielnosť právnych noriem a politickú nestabilitu. Neriskujte viac, ako si môţete dovoliť trafiť. Toto základné pravidlo by mali mať na pamäti všetky firmy, ktoré koncentrujú svoj odbyt na jedného, prípadne dvoch veľkých odberateľov. Pri ukončení obchodných vzťahov s kľúčovými zákazníkmi sa môţe producent dostať do problémov s realizáciou svojich výrobkov a následne platobnou neschopnosťou plniť svoje vlastné záväzky voči veriteľom.

Platobná neschopnosť sa často v praxi končí exekúciami a následným vyhlásením konkurzu na majetok insolventnej firmy⁴¹.

Všeobecné riziká:

Jazyková bariéra – Zle preloţené obchodné rokovania alebo zle pochopený text zmlúv môţe viesť k chybným rozhodnutiam účastníkov obchodu.

Mentalita – Nepoznanie mentality v krajine obchodného partnera vedie k nesprávnym rozhodnutiam, zlým záverom a nevhodným reakciám či postupom.

Riziká spojené s druhou stranou kontraktu.

a, výrobné riziká:

zrušenie alebo jednostranná zmena objednávky zo strany odberateľa neschopnosť predávajúceho splniť podmienky kontraktu z technických či finančných dôvodov⁴².

b, úverové riziká

- neschopnosť či neochota dlţníka platiť

- neschopnosť či neochota predávajúceho vrátiť akontáciu.

Riziká spojené s ekonomickou alebo politickou situáciou v krajine partnera alebo v iných krajinách.

politické riziká: politické udalosti (vojny, revolúcie, zákaz alebo konfiškácia dovozu), bránenie splniť záväzky prameniace z kontraktu.

riziko transferu: odmietnutie alebo neschopnosť štátu alebo verejného orgánu zaplatiť v dohodnutej mene (moratórium)

kurzové riziko: zhodnotenie kontraktnej meny.

41 PAVELKA, L. Medzinárodný platobný styk v podmienkach EU, Ekonóm. ISBN: 9788022526548

(26)

Riziká spojené s charakterom tovaru a sluţieb, ktoré sú predmetom kontraktu:

Do tejto skupiny patria predovšetkým riziko dodávky chybného tovaru, riziko zhoršenia kvality či pokazenie tovaru a riziko prepravné.

Právne poriadky – Rozdielnosť legislatívnych noriem v krajinách z oblasti angosálskeho práva v porovnaní s krajinami, ktoré patria do ţenevskej právnej oblasti, spôsobuje odlišné postupy pri pouţívaní bankových záruk, zmeniek, šekov, uplatňovanie náhrady škôd, zodpovednosti zmluvných strán za udalosti spôsobené vyššou mocou a mnohé iné.

Rozhodnutia súdov jednej krajiny sú často nevykonateľné v druhej krajine⁴³.

Tabuľka č. 1: Druhy rizika a jeho eliminácia:

Druhy rizika Eliminácia

Riziko mentality Príprava na obchodné rokovane s aplikáciou poznatkov o kultúre a zvyklostiach v krajine obchodného partnera.

Riziko jazyka Znalosť jazyka obchodného partnera vrátane odbornej terminológie Právne riziko Dohoda o pouţiteľnom práve a miestnej príslušnosti súdu pre prípad

sporu, rozhodcovské doloţky v kontrakte na riešenie sporov, znalosť právnych pomerov v krajine.

Politické

a hospodárske riziko Informácie o krajine odberateľa, potvrdenie dokumentárneho akreditívu. Poistenie pohľadávok

Platobné riziko Preverenie bonity odberateľa, vyţiadanie abstraktnej bankovej záruky, platba dokumentárnym akreditívom, poistenie pohľadávok Tovarové riziko –

neprevzatie tovaru. Začatie výroby exportnej dodávky aţ po prevzatí akontačnej platby Tovarové riziko –

technické normy

Certifikát o kvalite tovaru, preverenie parametrov v technických noriem v krajine importéra pred začatím výroby

Riziko zneuţitia akontácie exportérom

Importér zaplatí akontáciu aţ po prijatí akontačnej záruky Menová riziko

exportéra

Vyriešenie kurzových rizík derivátmi, čerpanie úveru v cudzej mene, exportný faktoring pohľadávky, exportný forfaiting pohľadávky ZDROJ: MUSA, H., MUSOVÁ, Z. 2006. Platobný styk. Banská Bystrica: EF UMB, 2006. ISBN:

80-8083-299-4

Menová kríza v priebehu sedemdesiatych rokov zapríčinila zvýšenie kurzového rizika v medzinárodnom obchode. Hlavnou príčinou tohto stavu boli výkyvy kurzov jednotlivých mien. Kurzové riziko treba chápať ako moţnosť, ţe v dôsledku kurzových výkyvov sa zmenia očakávané výsledky operácií vo vzájomných ekonomických vzťahoch.

(27)

Tieto zmeny môţu mať kladný alebo záporný vplyv na predpokladaný výsledok, môţe ísť teda o zisk alebo stratu. Strata nastáva vtedy, keď pri dohodnutých nominálnych sumách ekonomický subjekt musí v dôsledku zmeny devízového kurzu vydať relatívne viac hodnoty, alebo bude inkasovať relatívne menej hodnoty v porovnaní s predpokladom a to aj v dôsledku zníţenia stavu devízových aktív alebo zvýšenia devízových pasív. Kurzové riziko sa vzťahuje aj na majetkové vzťahy voči zahraničiu ak ide o majetok finančného charakteru napr. devízové pohľadávky a záväzky valuty a cenné papiere44. V poslednom čase sa kurzové riziká stávajú veľmi aktuálne v súvislosti s menovou krízou a v dôsledku zmien v menovej oblasti po rozpade brettonwoodskeho menového systému. Systém pohyblivých kurzov spôsobil značný menový chaos, v dôsledku čoho sa zostrilo kurzové riziko, pretoţe kurzové zmeny podstatne sťaţujú kalkulácie a v konečnom dôsledku vedú k dodatočnému prerozdeľovaniu. Súčasná situácia vo vývoji kurzov veľmi sťaţuje obmedzenie kurzových rizík. Absolútna ochrana pred kurzovými rizikami totiţ neexistuje a je o to zloţitejšia, ţe predvídanie menového vývoja je veľmi ťaţké. Kurzové rizika sa vyskytujú vo všetkých typoch zahranično-ekonomických vzťahov, pričom tieto riziká rozdielne vplývajú na jednotlivé štáty. Firmy v priemyselne vyspelých štátoch spravidla obmedzujú riziko na minimum, pretoţe ţiadajú pouţívanie vlastnej menovej jednotky45.

1.4.2 Zabezpečenie proti rizikám z neplatenia

Neistota, ktorá vyplýva z nezaplatenia dodávok v styku s obchodnými partnermi v zahraničí je aktuálna a stáva sa čoraz naliehavejšou so stupňovaním hospodárskej a menovej krízy. V dôsledku medzinárodnej atmosféry a prudkých výkyvov devízových kurzov sa zvýšil počet firiem, ktoré boli nútené vyhlásiť bankrot. Z hľadiska dôslednej prevencie proti riziku z neplatenia treba rozlišovať tieto etapy komerčného prípadu končiaceho sa nezaplatením dodavky⁴⁶:

- pred podpísaním kontraktu resp. pred poskytnutím úveru,

- fáza finančných ťaţkosti partnera,

44 SIPKO, J. 2000: Medzinárodný platobný styk. Bratislava: Elita, 2000. ISBN: 80-8044-072-7

(28)

- prechodne zastavenie platieb,

- oficiálne vyhlásenie úpadku firmy.

Kaţdá z uvedených etáp má špecifické osobitosti, no nesporne najdôleţitejšou a najzávaţnejšou etapou pri preventívnom zabezpečení proti rizikám z neplatenia je prvá fáza - fáza pred podpísaním kontraktu, resp. pred poskytnutím úveru. Napriek vystupňovanej exportnej ofenzíve a mimoriadnej konkurencii sa zvýši obozretnosť uţ pred podpísaním kontraktu. Prejavuje sa to v dvoch základných momentoch⁴⁷:

- pri stanovení a meraní stupňa rizika z neplatenia, sem patrí napr. zisťovanie solventnosti, zdroje informácií atď.,

- pri výbere foriem a nástrojov zabezpečenia sa proti riziku z neplatenia.

Stanovenie a meranie stupňa rizika z neplatenia

Pri stanovení a meraní stupňa rizika z neplatenia treba charakterizovať analyzovať niekoľko základných pojmov. Goodwill znamená hodnotu predstavujúcu kapacitu partnera a jeho podniku vo vzťahu ku konkurenčným firmám, pričom sa zvaţuje jeho povesť, klientela, jeho riadenie, pozícia na trhu a všeobecnejšie aj prvky začlenené do jeho podniku. Pojem goodwill sa pouţíva aj v zmysle dobrého mena (renomé) výrobku prednosť dávaná kupujúcimi povesť (výrobcu), reputácia (značky).V zahraničnej praxi sa rozlišuje aţ sedem stupňov goodwillu⁴⁸.

- 1. highest – najvyšší

- 2. high – vysoký

- 3. above average – nadpriemerný

- 4. avarage – priemerný

- 5. below avarage – podpriemerný

- 6. low – nízky

- 7. lowest – veľmi nízky49

47 JANKOVSKÁ, A. Medzinárodné financie. Bratislava: lura Edition, 2003 ISBN: 8089047564

49 SIPKO, J. 2000: Medzinárodný platobný styk. Bratislava: Elita, 2000. ISBN: 80-8044-072-7

(29)

2. Elektronické bankovníctvo

Obrovský rozmach technológií v minulých rokoch má vplyv takmer na všetky odvetvia národného hospodárstva, bankovníctva nevnímajúc. Najviac sa prejavuje v distribúcií bankových produktov. Umoţňuje nielen výrazne zefektívniť nielen obsluhovanie existujúcich klientskych segmentov, ale aj získavať segmenty nové, ktoré boli v minulosti pre banku nedosiahnuteľné. Otvára neobmedzené moţnosti rozšifrovania bankového podnikania. Aby však banka mohla v budúcnosti profitovať, musí teraz investovať nemalé mnoţstvo kapitálových prostriedkov. Európske banky v priemere venujú 40% celkových ročných kapitálových výdavkov na investovanie do informačno- komunikačných technológií. Zároveň v priebehu posledných troch rokov náklady na technológie vzrástli aţ o 21%. Popri bankomatoch a platobných termináloch nadobúda v súčasnosti na význame nová forma tzv. technologickej distribúcie – elektronické bankovníctvo⁵⁰.

Čo je elektronické bankovníctvo? Charakteristickou črtou a najväčšou výhodou sluţieb elektronického bankovníctva je nepretrţitý celodenný prístup klienta k svojmu účtu, teda nezávislosť od otváracích hodín banky, pohodlná a rýchla výmena informácií, medzi bankou a jej klientom, moţnosť vykonávať domáci a zahraničný platobný styk bez ohľadu na to, či ste doma, v kancelárii na pracovisku, na sluţobnej ceste alebo na dovolenke – skrátka z akéhokoľvek miesta na svete vybaveného patričnou technológiou.

Táto komunikácia je pre klienta veľmi efektívna, podstatne sa tým ušetrí čas a samozrejme peniaze – banky si totiţ účtujú za všetky operácie, uskutočnené elektronickou cestou, niţšie poplatky, ako pri klasických priehradkových transakciách. Navyše pre firmy je fakt, ţe údaje o transakciách moţno priamo prenášať „z“ a „do“ účtovníctva firmy. Elektronické bankovníctvo tieţ znamená poskytovanie nových produktov a sluţieb prostredníctvom elektronických ciest. Tieto produkty a sluţby zahŕňajú základné funkcie, ako sú všetky pasívne informácie o stave a zostatku na účte a základné aktívne operácie, ako sú elektronické platby za účty, periodické platby, či inkasné platby, ale aj ďalšie funkcie, ako prijímanie depozitov, poţičiavanie, finančné poradenstvo, a poskytovanie ďalších

(30)

elektronických platobných produktov a sluţieb ako sú elektronické peniaze. Klient komunikuje s bankou na diaľku s pouţitím moderných komunikačných médií, ktoré sú v dnešnej dobe beţne dostupné. Tým média závisí na pouţitej forme elektronického bankovníctva a jej prevedenia. Vyuţívajú sa verejné dátové siete (VDS), jednotná telefónna sieť (JTS), GSM sieť a najčastejšie internet a jeho celosvetová informačná pavučina – web51.

2.1 Základné charakteristiky elektronického bankovníctva

Ma prívlastok priame, pretoţe umoţňuje komunikovať klientovi priamo s bankou a svojimi financiami kedykoľvek a kdekoľvek. Bankový sektor je katalyzátorom nových informačných a komunikačných technológií, ktoré prinášajú výrazné zníţenie vlastných nákladov, automatizáciu rutinných bankových činností a vyšší komfort sluţieb – banka môţe byť pre klienta otvorená 24 hodín denne, 7 dní v týţdni počas celého roka. Pilierom v tomto procese sú sluţby elektronického bankovníctva.

Jednotlivé nástroje pomocou ktorých banka a klienti komunikujú a vymieňajú si informácie na diaľku, sú beţne dostupné a masovo pouţívane. Klient má moţnosť komunikovať s bankou na diaľku pouţitím moderných komunikačných médií – počítača, telefónu, modemu.

Stav a vývoj elektronických bankových sluţieb závisí od dopytu, právnych predpisov a dostupných technológií. Celková konzervatívnosť a implementácia nových technológií pomohla elektronickému bankovníctvu⁵².

51 BUCKO, J. Elektronické sluţbz v bankovníctve, Košice: Technická univerzita, 2009, ISBN:

9788055300528

(31)

2.2 Druhy operácií v rámci elektronického bankovníctva

V rámci elektronického bankovníctva rozlišujeme pasívne a aktívne operácie.

Pasívne elektronické bankovníctvo umoţňuje klientovi získať informácie všeobecného charakteru, napr. základné informácie o banke, aktuálny kurzový lístok. Informácie o stave účtu, prehľad o úrokových sadzbách. Klient však nemôţe realizovať ţiadne operácie na svojom účte.

Naopak aktívne elektronické bankovníctvo odstraňuje nedostatok pasívnych operácií a ponúka moţnosť disponovania so svojim účtom. Klient môţe realizovať tuzemský aj cezhraničný platobný styk, presuny peňaţných prostriedkov z beţného účtu na termínovaný, inkasá z účtu a podobne. Zatiaľ čo pasívne operácie sú zväčša poskytované bezplatne, aktívne operácie sú spoplatňované⁵³.

Podľa charakteru komunikácie pri pouţívaní konkrétnej formy delíme formy elektronického bankovníctva na on-line a off-line.

On-line formy: vyznačujú sa tým, ţe komunikačný kanál j otvorený počas celého času pouţívania sluţby (Iinternetbanking, WAPbanking, Telefónbanking)

Off-line formy: sú zaloţené na tom, ţe klient pracuje so špeciálnou aplikáciou (softwarom dodaným bankou), ktorá umoţňuje pracovať so systémom elektronického bankovníctva na konkrétnom počítači, na ktorom je daná aplikácia nainštalovaná. Klient si prostredníctvom tejto aplikácie pripraví všetky poloţky off-line a následne sa na krátky čas spojí s banku. Tomuto spojeniu sa hovorí dávkový prenos, pretoţe komunikácia prebehne prenesením dávkového súboru, v ktorom sa nachádzajú všetky pripravené údaje (poloţky).

Po skončení prenosu sa spojenie ukončí a klient opäť so softwarom pracuje off-line. Medzi off-line formy patria: Homebanking, Mobilebanking a GSM banking.

53 BUCKO, J. Elektronické sluţbz v bankovníctve, Košice: Technická univerzita, 2009, ISBN:

9788055300528

(32)

2.3 Typy klientov vyuţívajúcich elektronické bankovníctvo

Klientov, ktorí vyuţívajú sluţby elektronického bankovníctva, moţno klasifikovať do niekoľkých skupín.

Retailoví klienti sú súkromné osoby a ich cieľom pri vyuţívaní týchto sluţieb je predovšetkým úspora času a peňazí, väčšieho pohodlia pri realizácií bankových operácií.

Korporátni klienti sú vybavení rôznymi informačnými systémami a denne potrebujú realizovať veľké mnoţstvá platobných príkazov.

Elektronické bankovníctvo môţe prispieť k zefektívneniu ich kaţdodennej činnosti.

E-business klienti, ktorých počet neustále rastie, vystupujú v internetovom obchode, kde realizujú nákupy a predaj54.

2.4 Bezpečnosť elektronických sluţieb v bankovníctve

Najdôleţitejším faktorom v rozvoji a pouţívaní sluţieb elektronického bankovníctva je znalosť úrovne bezpečností jednotlivých sluţieb elektronického bankovníctva. Na základe dobrej znalosti bezpečnostných prvkov a vhodnom zaobchádzaní s nimi môţe byť budovaná dôvera v sluţby elektronického bankovníctva.

Pri sluţbách elektronického bankovníctva sa naozaj hlavný dôraz kladie na bezpečnosť týchto sluţieb, nemala by však byť zníţená na úkor komfortu obsluhy.

Skúsenosti s prevádzky sluţieb elektronického bankovníctva viedli k ustáleniu siedmych základných poţiadaviek bezpečnostných komunikácií banky a klienta⁵⁵.

55 BUCKO, J. Elektronické sluţby v bankovníctve, Košice: Technická univerzita, 2009, ISBN:

9788055300528

(33)

1. Integrita správy:

Obsah správy nemôţe byť v priebehu prenosu bez odhalenia zmenený, či uţ ide o zmenu úmyselnú, alebo neúmyselnú.

2. Integrita sekvencie správ:

Pri prenose väčšieho počtu správ je zaručené, ţe správy budú spracované v správnom poradí, ţiadna správa nebude spracovaná viac neţ jeden raz a bude zistená prípadná strata správy.

3. Aktualizácia správy:

Pri kaţdej správe je moţné jednoznačne určiť osobu, ktorá správu vytvorila.

4. Kontrola prístupu (autorizácia):

Prístup ku komunikácií so systémom elektronického bankovníctva je umoţnený iba oprávnením osobám. Kaţdá osoba má prístup iba do svojej schránky, je oprávnená robiť len dovolené operácie.

5. Nepopretie príjmu správy:

Neskôr nie je moţné poprieť príjem správy.

6. Nepopretie odoslania správy:

Neskôr nie je moţné poprieť odoslanie správy.

7. Utajenie obsahu správy:

Obsah správy je utajený pred neoprávnenými osobami⁵⁶.

Rôzne systémy elektronického bankovníctva spĺňajú tieto poţiadavky rôzne. Záleţí od zvolených bezpečnostných prvkov a technológie na ktorej je systém elektronického bankovníctva zaloţený. Bezpečnostné prvky sa s pohľadu pouţívania systému elektronického bankovníctva a z hľadiska ich pouţitia delia na autorizačné, teda tie, ktorými sa zabezpečí kontrola prístupu do systému a tým aj nastavenie práv. Tieto prvky stačia pouţívateľovi na autorizovaný prístup do systému elektronického bankovníctva a umoţňujú mu vyuţívať pasívne sluţby na získanie rôznych informácií. Druhov skupinou sú autentifikačné bezpečnostné prvky, ktorými pouţívateľ zabezpečí autenticitu vytváraných správ. Autentifikačné prvky sa pouţívajú v prípade aktívnych operácií (príkaz na úhradu, oznam, ţiadosť a podobne)57.

9788055300528