Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Katedra ekonomie a financií
Porovnávanie kreditných kariet na slovenskom bankovom trhu
Bakalárska práca
Autor: Viera Raffajová
Študijní odbor: Bankovní management
Vedúci práce: Ing. Ján Ţido
Banská Bystrica Apríl, 2009
Prehlásenie:
Prehlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.
V Keţmarku 20.04.2009 Viera Raffajová
Poďakovanie:
Aj touto formou by som sa chcela poďakovať Ing. Jánovi Ţidovi za ochotu a usmernenie pri písaní tejto bakalárskej práce.
Anotácia:
V súčasnej dobe sú banky významnou oporou pre obyčajného človeka – klienta, firmu, alebo spoločnosť. V dnešnej dobe je klient náročný, vyberavý, moderný a nie je len obyčajným konzumentom bankových produktov. Prezentovaná bakalárska práca porovnáva kreditné karty na slovenskom bankovom trhu. Venovala som sa štyrom bankám v meste Keţmarok. Prieskum sa venoval predovšetkým súkromným kreditným kartám a ich variabilite ponuky na bankovom trhu. Porovnávala som výhody a nevýhody kreditných kariet, poplatky spojené s pouţívaním týchto kariet, aké doplnkové sluţby ponúkajú banky pre svojich drţiteľov kreditných kariet. Na základe poznaných skutočností som zhodnotila, v ktorých bankách je pre klienta výhodne si zriadiť kreditnú kartu.
Annotation:
Banks are recently a considerable support for bank customers, firms or companies. Todays clients are sophisticated, choosy and modern and they are not just ordinary consumers of basic bank products. In my bachelor thesis I compared the benefit of credit cards in Slovak bank market, concretely products of four banks in Kezmarok. I investigated personal credit cards and variability of their offers in particular banks. I compared advantages and
disadvantages of these credit cards, bank fees and services for clients. Based on my findings, I evaluated the profit of offered products in examined banks and suitability for bank clients.
Obsah
Úvod ... 7
1. Charakteristika a členenie kreditných kariet ... 9
1.1 História platobných kariet ... 9
1.2 Charakteristika a pôvod kreditných kariet ... 14
1.3 Platobné karty a ich členenie ... 16
1.4 Členenie kreditných kariet ... 22
1.5 Technológia zabezpečenia kreditných kariet ... 26
2. Kreditné karty vydávané slovenskými bankami ... 30
2.1 Typy kreditných kariet Tatry banky, a.s. ... 30
2.2 Typy kreditných kariet Československej obchodnej banky, a.s. ... 42
2.3 Typy kreditných kariet UniCredit Bank ... 46
2.4 Typy kreditných kariet Slovenská sporiteľňa, a.s. ... 49
3. Porovnávanie kreditných kariet na trhu ... 52
3.1 Prieskum trhu kreditnej karty VISA Standard privat... 55
3.2 Kde sa pre klienta najvýhodnejšie zriadiť si kreditnú kartu?... 59
4. Výsledky porovnávania kreditných kariet ... 60
Záver ... 63
Zoznam bibliografie... 65
Zoznam bibliografických odkazov
Obrázok 1: Logo VISA
Obrázok 2: Karta VISA Štandard súkromná Obrázok 3: Karta VISA zlatá súkromná Obrázok 4: Karta VISA platinum Obrázok 5: Karta AllianzCard
Obrázok 6: Karta MasterCard Unembossed Obrázok 7. Karta MasterCard Standard Obrázok 8. Karta MasterCard Gold
Obrázok 9. Karta UniCredit VISA Electron Obrázok 10. Kartra UniCredit VISA Classic Obrázok 11. Karta UniCredit VISA Gold Obrázok 12. Karta Max karta
Obrázok 13. Karta Slovenská sporiteľňa VISA Classic Obrázok 14. Karta Slovenská sporiteľňa VISA Gold
Obrázok 15. Karta Slovenská sporiteľňa MasterCard Platinum
Tabuľka 1: Počet vydaných kreditných kariet
Tabuľka 2, časť a/b: Prieskum trhu kreditnej karty VISA Štandard privat Tabuľka 3: Poradie bánk podľa výhodnosti pre klienta zriadiť si kreditnú kartu Tabuľka 4: Poradie bánk podľa výhodnosti pre klienta zriadiť si kreditnú kartu v predchádzajúcich mesiacoch v roku 2008
Tabuľka 5. Bezúročné obdobie a minimálna splátka v jednotlivých bankách Tabuľka 6. Zoznam druhov kreditných kariet vydávané v jednotlivých bankami
Graf 1: Najčastejšie dôvody na zriadenie si kreditnej karty Graf 2: Počet vydaných platobných kariet od roku 1996
Úvod
Od vzniku prvej platobnej karty uplynulo uţ 95 rokov. Platobná karty prešla od svojho vzniku všestranným rozvojom. Po technickej stránke došlo v posledných rokoch k zdokonaleniu systému platenia prostredníctvom platobnej karty, ktorý súvisí s vysokou úrovňou zabezpečenia kariet proti jej zneuţitiu a rýchlym prenosom dát. V organizácii systému platobných kariet vidíme stále zvyšujúce zapojovanie sa bánk do
medzinárodných platobných systémov, ktoré prinášajú klientom celosvetový servis a štandardná úroveň je zabezpečená a kontrolovaná medzinárodnými bankovými asociáciami.
Platobné karty sa stali súčasťou ţivota modernej spoločnosti a do určitej miery ho aj ovplyvňujú. Dnes uţ neslúţia len k výberu hotovosti z bankomatu alebo k plateniu, ale umoţňujú vykonávať celý rad iných operácií. Rastúci záujem o pouţívanie platobných kariet kladie poţiadavky na jednoduchosť a pohodlnosť pouţívania platobnej karty, jej bezpečnosť a celý rad doplnkových sluţieb, ktoré zvyšujú úţitkovú hodnotu týchto platobných nástrojov.
Vydavatelia platobných kariet neustále sledujú hľadanie nových ciest rozšírenia počtu vydaných platobných kariet, spájanie bánk s obchodnými a inými spoločnosťami, v snahe zvýšiť záujem klientov o sluţby, ktoré poskytujú platobné karty.
Cieľom bakalárskej práce je poskytnúť prehľad od vzniku a členenia platobnej karty aţ po kreditnú kartu. Moţnosť porovnať kreditné karty vydávané slovenskými bankami a zhodnotenie výsledkov porovnávanie kreditných kariet v konkrétnych bankách.
Porovnávala som kreditné karty v štyroch bankách na Slovensku. Zisťovala som , ktorá banka aký typ kreditnej karty ponúka klientom, kde sa najviac vyplatí zriadiť si kreditnú
kartu, výhody a nevýhod kreditných kariet, porovnanie základných parametrov produktu, aké sú hlavné poplatky kreditných kariet, úročenie kreditných kariet, poplatky
zákazníckeho servisu a doplnkové sluţby ku kreditným kartám.
V prvej kapitole predstavujem históriu platobnej karty aţ po súčasnosť. Zároveň opisujem pôvod a členenie platobných kariet a kreditných kariet. Pozornosť venujem aj technológii zabezpečenia kreditných kariet a ďalším druhom platobných kariet.
V druhej kapitole sa zameriavam na kreditné karty vydávané bankami na Slovensku. Vybrala som si štyri banky: Tatra banku, a.s., ČSOB banku, a.s., UniCredit Bank a Slovenskú sporiteľňu. V tejto kapitole sa ďalej zameriavam na konkrétne kreditné karty vydávané bankami . Aké typy kreditných kariet banky ponúkajú, doba platnosti kreditných kariet, komu je kreditná karta určená, moţnosti pouţitia kreditnej karty , limity kreditnej karty, poplatky, doplnkové sluţby ku kreditným kartám a podmienky získania kreditnej karty.
V tretej kapitole sa venujem porovnávaniu kreditných kariet na Slovenskom bankovom trhu. Pre ľahšiu predstavivosť vývoja platobných kariet uvádzam grafické znázornenie. V tabuľkách porovnávam, robím prieskum pre kreditné karty firemné a súkromné kreditné karty vo vybraných bankách Slovenska. Podrobnejšie som robila prieskum na kreditnú kartu VISA Standard, kde som v tabuľke popísala, ktorá banka aký typ kreditnej karty vydáva, základné parametre produktu, hlavné poplatky, poplatky zákazníckeho servisu a doplnkové sluţby.
V štvrtej kapitole sa venujem výsledkom z porovnávania kreditných kariet v konkrétnych bankách. V tabuľke Platobné karty vidím, ţe ktorá banka vydala najviac debetných platobných kariet a ktorá banka vydala najviac kreditných platobných kariet.
Uvádzam aj najčastejšie dôvody na zriadenie si kreditnej karty. Zisťujem, ţe nie všetky banky majú rovnaké podmienky na získanie kreditnej karty, líšia sa v poplatkoch za kreditnú kartu, úrokom po uplynutí bezúročného obdobia a aj dĺţka bezúročného obdobia je rozdielna v bankách. Slováci majú ku kreditným kartám pozitívny postoj, čo sa odráţa v dynamike rastu počtu kreditných kariet na trhu.
1. Charakteristika a členenie kreditných kariet
1.1 História platobných kariet
Prvú platobnú kartu na sveta začala vydávať v roku 1914 americká telefónna a telegrafná spoločnosť Western Union Telegraph Company. Svoju kartu vyrobenú
z plechu (Metal Plate) ponúka svojím zákazníkom, ktorým potom umoţňovala telefonovať a posielať telegramy prostredníctvom svojich pobočiek, a to bez okamţitého platenia.
Dôvod prečo spoločnosť Western Union začala vydávať túto „Identification Card“ bola snaha udrţať si bonitných klientov a zároveň získať nových .Súčasne prinútiť týchto klientov k častejšiemu pouţívaniu sluţieb s moţnosťou bezhotovostných platieb. Preto sa tieto karty nazývajú tieţ vernostné. Tieto karty zvýšili príjmy spoločnosti, pretoţe platenie kartou bolo omnoho pohodlnejšie neţ platba v hotovosti a pre klienta bolo jednoduchšie utratiť väčšiu sumu peňazí. Uplatnila sa tu dlhoročná skúsenosť obchodníkov, ktorí uţ v dávnej histórii zistili, ţe keď sa dá zákazníkovi moţnosť platiť neskôr, alebo na splátky, kúpi si drahší oblek, nábytok, či objedná drahšiu večeru.
Platobná karta sa stala jedným z dôleţitých prostriedkov konkurenčného boja, a preto ju veľmi rýchlo začali ponúkať i ďalšie telegrafné, ţelezničné a obchodné spoločnosti.
Pouţitie prvých platobných kariet bolo veľmi jednoduché a základný princíp ostal zachovaný aţ do súčasnej doby. Stačilo aby klient predloţil svoju kartu a podpísal účet.
Predávajúci potom overil, či je predloţená karta platná a porovnal podpis na účte so
vzorovým podpisom na karte, alebo porovnal meno klienta na karta s preukazom totoţnosti (pokiaľ nebol na karte podpisový vzor). Neskôr bol ku kontrolnému mechanizmu pridaný aj zoznam zablokovaných kariet a obchodník musel overiť či sa na ňom predloţená karta
nenachádza. Účet klienta bol potom zaslaný do učtárne spoločnosti na vystavenie celkového - napr. mesačného účtu pre klienta. Spoločnosť tak ponúkala svojim klientom odloţeným platením na určité dohodnuté obdobie úver. Túto výhodu uvítali zákazníci najmä pri drahšom tovare.
Vernostné karty sa veľmi rýchlo rozšírili po území Spojených štátov. Pre ich drţiteľov sa stali znakom osobnej prestíţe - dôvera u vydavateľa karty. Nádejný rozvoj kariet pribrzdila aţ hospodárska kríza v 30. rokoch. Prechodný útlm potom priniesla aj 2.
Svetová vojna. Napriek svojim nesporným výhodám trpeli vernostné karty jednou veľkou nevýhodou. Ich pouţitie boli obmedzené iba na obchodnú sieť spoločnosti, ktorá kartu vydala. Veľa klientov preto vlastnilo relatívne väčšie mnoţstvo kariet pouţiteľných
v rôznych sieťach obchodov, hotelov a ďalších obchodných miest. Táto základná nevýhoda bola odstránená aţ vznikom spoločnosti Diners Club International v roku 1950. Diners Club International zaujíma v histórii platobných kariet rovnako významné miesto ako Western Union. Ak bol rok 1914 zrodom platobnej karty ako takej, potom bol rok 1950 rokom vzniku univerzálne pouţiteľnej platobnej karty. Ku vzniku spoločnosti Diners Club sa viaţe zaujímavá historka. Jej zakladatelia, páni Robert McNamara a Ralph Schneider pozvali raz niekoľko svojich priateľov na obed do prvotriednej reštaurácie v New Yorku.
Pri platení zistili, ţe nemajú dostatok hotovosti na zaplatenie útraty napriek tomu, ţe to boli zámoţní páni. Spojenie tejto náhody s vrodenou podnikavosťou oboch pánov potom viedlo k myšlienke zaloţiť klub nazvaný príznačne „Diners Club“, ktorý bude svojim členom vydávať identifikačné karty slúţiace k bezhotovostnému platenie vo všetkých obchodoch, hoteloch a reštauráciách, ktorí s klubom uzavrú zmluvu o prijímaní jeho kariet.
Klub bude obchodníkom ručiť za záväzky svojich členov a bude im preplácať predloţené účty, ak obchodník splní podmienky spoločnosti - kontrola podpisu klienta, platnosti karty a pod. Svojim členom potom raz mesačne zašle súpis uskutočnených transakcií so
ţiadosťou o ich úhradu v prospech účtu klubu. Tým vznikla tzv. Charge card, karta s odloţeným platením. A preto, ţe karta klienta prinesie obchodníkovi trţbu bez toho, ţe by niesol riziko prípadnej insolventnosti člena Diners Club, musí sa podieľať na nákladoch tejto kartovej spoločnosti. Vtedy tieţ vznikla myšlienka platenia provízie zúčtujúcej
organizácii z čiastky hradenej kartou. Ďalšou novinkou bol poplatok z tejto prvej univerzálnej karty (vernostné karty boli vydávané zdarma), ktorá zaloţila kategóriu
„Travel and Enterteinment Card“ (T and E Card) - kariet pre uspokojenie potrieb ľudí, ktorí cestujú za pracovnými povinnosťami či rekreáciou. Keď spoločnosť Diners Club International začínala 28. januára 1950 svoju činnosť, vlastnilo jej Credit Identification
Card iba 200 klientov. Tí ju mohli pouţívať na platenie v iba 27 luxusných reštauráciách a v 2 hoteloch na Manhattane v New Yorku. Myšlienka však bola tak geniálna, ţe uţ na konci prvého roku svojej činnosti mal Diners Club viac ako 10 000 kariet, ktoré prijímalo k plateniu viac ako 1000 prvotriednych obchodných miest v Spojených štátoch a v Kanade. Klubové karty Diners Club sa tak stali prvými medzinárodnými platobnými kartami. V rovnakej dobe sa o platobné karty začali zaujímať aj americké banky. Videli v nich moţnosť odstránenia hotovosti a šekov u svojich najlepších klientov a vybudovanie novej ziskovej oblasti. Uţ koncom 40. rokov vydalo mnoho amerických bánk svojim klientom takzvaný scrip, ktorý sa dal pouţiť ako hotovosť v miestnych obchodoch.1
Prvú bankovú kartu v dnešnom slova zmysle však vydala aţ The Franklin National Bank z New Yorku v roku 1951. V priebehu niekoľkých ďalších rokov vydávala karty asi stovka ďalších bánk v USA. Verili vo veľké zisky, ale v počiatočnom období im karty priniesli iba straty, takţe polovica z nich vydávanie zastavila. Príčinou počiatočného neúspechu bankových kariet boli vysoké náklady na zabezpečenie potrebnej techniky, prevádzku a reklamu. Činnosť banky bola okrem toho zákonom obmedzená iba na jej sídlo, takţe nebolo moţné rozšírenie karty danej banky po celom území USA. Taktieţ bolo spočiatku nutné presviedčať obchodníkov, aby prijímali bankové karty k úhradám. Banky argumentovali promptnou úhradou záväzkov svojich klientov, ktorá obchodníkom dávala moţnosť predávať tovary drţiteľom kariet bezhotovostne. Odloţené platenie klientom (platil do 30 dní od doručenia výpisu od banky) úverovala banka.
Teraz odloţené platenie, alebo úver poskytovala drţiteľovi karty jeho banka. Za túto výhodu obchodník zaplatil províziu z ceny tovaru, alebo sluţby. Naviac ušetril náklady, ktoré by ho stál projekt vlastnej vernostnej karty a prípadné straty z nedobytných pohľadávok. Postupne sa preto sieť obchodníkov akceptujúcich bankové platobné karty rozširovať.
Prvý skutočne úspešný projekt bankovej platobnej karty zaviedla aţ v roku 1958 Bank of America. Karta mala názov Bank Americard a prvýkrát bola vydaná v Kalifornii.
O rok neskôr sa rozšírila po celom území Spojených štátov. V roku 1957 (pred zavedením Bank Americard) vydávalo platobné karty len 27 amerických bánk. Počet ich drţiteľov činil 754 000 a platby nimi prijímalo 11 000 obchodníkov. Obrat vtedy činil 40 miliónov dolárov. Úspešnosť kartového programu Bank Americard dokazuje skutočnosť, ţe tieto karty vlastnilo v roku 1959 (teda rok po zavedení) uţ jeden milión klientov a obrat
1 Juřík P. Platební karty - Velká encyklopedie 1870-2006.Praha: Grada Publishing, 2006, 296s. ISBN 80- 247-1381-0
dosiahol 75 miliónov dolárov. Zásadný zlom u bankových kariet nastal v roku 1966, kedy Bank of America sprísnila svoj kartový program zahájený v roku 1958 ďalším americkým bankám, prostredníctvom licencie poskytovanej jej dcérskou spoločnosťou Bank
Americard Service Corporation. Karty niesli názov systému Bank Americard a prenikli do oblastí, kde Bank od America nemala svoje pobočky. V roku 1966 prenikol systém Bank
Pridruţené banky síce ušetrili vlastné náklady na vývoj a prevádzku platobných kariet a získali moţnosť pouţívať formou licencie osvedčený systém, ktorý bol
prevádzkovo ladnejší neţ autonómne systémy, ale všetky ich karty niesli v záhlaví názov ich veľkého konkurenta. Naviac banky s nevôľou prijímali spôsoby riadenia Bank
Americard Service Corporation a poţadovali jej väčšiu nezávislosť od Bank of America.
Výsledkom ich tlaku bolo v roku 1970 oddelenie operácií s platobnými kartami od Bank of America a vytvorenie dvoch samostatných neziskových zdruţení: National Bank
Americard Corporation (NABAN-CO) pre Spojené štáty a o niekoľko rokov neskôr v roku 1974 IBANCO Ltd. pre ostatné štáty sveta. Obe zdruţenia boli neskôr reorganizované a v roku 1977 prijali svoje súčasné názvy VISA USA A VISA International. V roku 1958 vstúpila do sveta platobných kariet aj Americká cestovná spoločnosť American Express so svoju „Green Card“. V roku 1966 svoju ponuku ako prvá rozšírila aj o zlatú kartu - „Gold card“. K veľmi rýchlemu rozšíreniu tejto karty prispela rozsiahla sieť pobočiek tejto cestovnej kancelárie vo viac neţ stovke krajín a skutočnosť, ţe jej sluţby tradične vyuţívali veľké obchodné spoločnosti a nároční turisti. Začiatkom 70. rokov vydávala platobné karty niektorého z oboch systémov väčšina veľkých amerických bánk. Keď bolo v roku 1965 v USA vydaných 5 miliónov bankových platobných kariet, o iba 5 rokov neskôr ich bolo desaťnásobne viac. V roku 1969 činil obrat 5 miliárd dolárov, čo je dvojnásobok oproti predchádzajúcemu roku. V rovnakom roku bolo vydanýách 650 000 kariet Diners Club s obratom jednej miliardy dolárov a 3 milióny kariet American Express s obratom 1,8 miliardy dolárov.Príklad platobných systémov amerických bánk
a spoločností Diners Club a American Express sa stal vzorom pre mnohé napodobnenia v zahraničí. Pravý nasledovník uţ v roku 1963 pochádzal z Japonska, kde vedúce banky stáli pri zaloţení spoločnosti Japan Credit Bureau (JCB). V roku 1964 bola vo Švédsku zaloţená bankovou skupinou Wallenberg spoločnosť Eurocard Interntational so sídlom v Bruseli, ktorá v roku 1968 uzavrela strategické partnerstvo s americkým systémom Master Charge (dnes MasterCard). Uţ koncom 60. rokov boli vytvorené všetky súčasné medzinárodné systémy platobných kariet: American Express, Diners Club,
Eurocard/MasterCard, JCB, eurocheque a VISA. Od polovice 70. rokov a najmä od konca
80. rokov sme svedkami obrovského rozvoja platobných kariet, ktoré sa stali
neodmysliteľnou súčasťou beţného ţivota vo vyspelých krajinách a hrajú v ňom stále významnejšiu rolu. Zatiaľ čo v 70. rokoch boli klienti presviedčaná aby pouţívali platobné karty ako také, od 80. rokov môţeme sledovať stále tvrdší konkurenčný boj jednotlivých systémov a bánk. Na jednej strane stoja bankové systémy a na druhej spoločnosti
American Express a Diners Club, ktoré doposiaľ z veľkej časti ovládajú lukratívny trh
„Travel and Entertaiment“ kariet. Japonská JCB sa na tento vývoj zatiaľ iba prizerá a posilňuje svoje pozície mimo japonského územia. Okrem tejto hlavnej frontovej línie prebieha neustály boj o zákazníkov medzi bankovými systémami Eurocard/MasterCard a VISA. V 90. rokoch umoţnila moderná výpočtová a telekomunikačná technika bankám ponúknuť karty aj stredne a menej bonitným klientom. Pre masové vydávanie sú určené tzv. elektronické debetné karty (edc/Maestro, Cirrus, Plum System, Interlink a iné), ktorých pouţitie zniţuje riziko prečerpania prostriedkov klienta, alebo zneuţitie karty.
Tieto karty sú určené pre kaţdodenné pouţitie a sú dostupné prakticky kaţdému klientovi peňaţných ústavov. Ďalšie rozšírenie bezhotovostného platenia a zvýšenej bezpečnosti platobných kariet sa dosiahne nahradením doposiaľ pouţívaných magnetických kariet programovateľným mikročipom. Táto technológia prináša okrem iného aj zníţenie prevádzkových nákladov a moţnosť zavedenia doplnkových sluţieb. Veľké mnoţstvo bánk vo svete uţ vydáva karty okrem magnetického prúţku aj s čipom. Treba však ešte urobiť niekoľko krokov v oblasti moţností akceptovania takýchto kariet a postupne nahradiť existujúce POS terminály čítajúce magnetický prúţok na karte za terminály prijímajúce informácie z čipov. Prvé kroky boli uţ urobené v roku 2008 kedy banky začali vydávať čipové platobné karty. Vývoj však pokračuje v tejto oblasti neustále vpred, je preto viac ako pravdepodobné, ţe platobné karty o ďalších 5 rokov budú pracovať na úplne iných unikátnych technológiách 2.
Vývoj platobných kariet sa v bývalom Československu začal v roku 1988, kedy Ţivnostenská banka vydala Dispozičné karty k tuzexovým účtom. Slovenská sporiteľňa začala ako prvá banka v Slovenskej republike vydávať platobné karty uţ v roku 1988.
Zapojenie Slovenskej sporiteľne do oblasti medzinárodných kariet si vyţiadalo
vybudovanie autorizačnej centrály a jej prepojenia na medzinárodný VISA systém. Na Slovensku vznikli dve samostatné autorizačné centrály. Jedna orientovaná na VISA systém
2 Juřík P. Platební karty - Velká encyklopedie 1870-2006. Praha: Grada Publishing, 2006, 296 s. ISBN 80- 247-138
s dominantným postavením Slovenskej sporiteľne a druhá orientovaná na Europay s dominantnou VÚB. Po rozdelení federácie sa nástupcom na Slovensku stalo Zdruţenie pre bankové karty (ZBK), ktorého členom s a postupne stali všetky banky pôsobiace na slovenskom finančnom trhu, vrátane Slovenskej sporiteľne. V roku 1997 boli prepojené všetky bankomaty do jednej siete ZBK. Slovenská republika sa postupne zaradila medzi štáty s vyspelou technológiou platobných kariet. Záujem o platobné karty na Slovensku dramaticky rastie. Aj napriek tomu, ţe sú u nás stále najrozšírenejším produktom debetné karty, Slováci začínajú čoraz častejšie vyuţívať kreditné karty. Nárast zaznamenali aj výdavky uskutočnené u obchodníkov prostredníctvom kariet Visa.
1.2 Charakteristika a pôvod kreditných kariet
Uţ v 18. a 19. storočí poskytovali niektorí predajcovia nábytku a iní
maloobchodníci nákup tovaru s moţnosťou platby neskôr alebo v splátkach. Samotná myšlienka zjednodušiť nakupovanie bez pouţitia hotovosti sa objavila aţ na začiatku 20.
storočia v Spojených štátoch amerických. Iniciatíva prišla zo strany maloobchodníkov. Tí chceli formou kreditu odmeniť verných zákazníkov, ale na druhej strane ich aj povzbudiť k opätovnému nákupu ich tovaru. Za akúsi predchodkyňu dnešných kreditných kariet
môţeme povaţovať ponuku telegrafickej spoločnosti Western Union, ktorá v roku 1914 poskytovala stálym zákazníkom moţnosť splácať nákupy aţ na konci mesiaca. Na ich identifikáciu slúţil ţelezný štítok podobný dnešnému psiemu. Termín kreditnej karty pouţila ako prvá kalifornská benzínová spoločnosť General Petroleum v roku 1924.
Neskôr, keďţe karty boli veľmi populárne, spoločnosť rozšírila ich ponuku aj pre verejnosť, medzi ktorou vzrastal počet vlastníkov áut. Jej príklad nasledovali zakrátko spoločnosti Shell a Mobil Oil. O vznik modernej kreditnej karty sa zaslúţil obchodník Frank McNamara. Ten bol v roku 1950 s priateľmi na večeri a keď prišiel čas platenia, zistil, ţe si zabudol peniaze. Táto nepríjemná situácia ho podnietila vymyslieť systém platenia, kde by zákazníci neboli závislí iba od hotovosti. V tom istom roku preto s partnerom zaloţil Diners Club, ktorého členom boli poskytnuté prvé moderné kreditné karty. Na konci roku 1950 mal uţ Diners Club 20-tisíc členov a jeho karty boli
akceptované vo viac ako 1000 reštauráciách. Na jar 1951 sa jeho členská základňa rozšírila uţ na 100-tisíc ľudí. Za týmto úspechom Diners Clubu stálo odhalenie psychiky drţiteľa
karty. Frank McNamara správne predpokladal, ţe človek má skon míňať viac peňazí, ak nepouţíva priamo hotovosť. Podobne k popularite kreditnej karty prispel aj nápad, ţe jedna karta mohla byť pouţitá na platenie na viacerých miestach. O úspechu Djiners Clubu svedčí aj to, ţe aj dnes patrí k piatim topposkytovateľom kreditných kariet.
Monopol na kreditné karty nezostal Diners Clubu dlho. Na trh s kreditnými kartami vstúpil v roku 1958 American Express a v tom istom roku aj Bank of America. Táto banka začala vydávať ako prvú bankovú kreditnú kartu BankAmericard, od roku 1976 známa ako Visa. Bank of America takisto ako prvá banka poskytla svojim zákazníkom moţnosť vyrovnať ich účtovú bilanciu na konci mesiaca naraz alebo v splátkach s nízkym úrokom. I keď zaznamenala banka straty na zlých úveroch a slabom manaţmente, jej kreditné karty sa postupne osvedčili. Priekopníkom kredit kariet v Ázii sa stal v roku 1961 zaloţený Japanese credit bureau (JCB), ktorý dodnes patrí k ich špičkovým poskytovateľom.
Napokon sa v roku 1966 medzi piatich najrozšírenejších poskytovateľov kreditných kariet zaradil aj systém Mastercharge, zaloţený skupinou kalifornských bánk, ktorý sa v roku 1979 premenoval na dnes známy MasterCard.
So vzrastajúcim počtom poskytovateľov kreditných kariet stúpala medzi nimi aj konkurencia a objavila sa potreba hľadať nové trhy na expanziu kreditu. Aj preto sa od 70.
rokov 20. storočia začali kreditné karty rozširovať po celom svete a prispeli tak
k všeobecnej globalizácii kreditu. Kreditná karta sa postupne stala beţnou súčasťou ţivota nielen v Severnej Amerike, ale aj v Európe a Ázii. Rozmach kredit kariet sa ešte zrýchlil v 80. a 90. rokoch minulého storočia. V roku 1989 pouţívalo napríklad Visa kredit kartu na celom svete 187 miliónov ľudí. V roku 1993 uţ bolo vlastníkov Visa karty 333,1 milióna a o 5 rokov neskôr sa ich počet zvýšil na viac ako 800 miliónov. Zákazníci ostatných poskytovateľov kreditných kariet sa tieţ mnoţili. V roku 1993 pouţívalo Mastercard 210,1 milióna ľudí, American Express 35,4 milióna, JCB 27,3 milióna a Diners Club 20,81 milióna. Objemy obchodov cez kredit kartu tieţ rástli závratným tempom. V roku 1993 sa vo svete vykonali platby pomocou Visa kariet v hodnote 527,62 miliardy USD,
s Mastercard 320,6 miliardy, s American Express 124,06 miliardy, s JCB 32,18 miliardy a s Diners Club kartami 20,1 miliardy USD. Kreditné karty sa rozširovali nielen
kvantitatívne, ale aj geograficky. Opäť pouţijeme príklad Visa kariet, ktoré v roku 1998 akceptovalo 16 miliónov lokalít vo všetkých štátoch sveta. Dnes uţ ťaţko nájdeme, najmä vo vyspelých krajinách, reštauráciu alebo predajňu bez moţnosti platby kartou a ak áno, často to povaţujeme za hendikep. Keďţe v súčasnosti slúţia kreditné karty ako náhrada hotovosti, často sa nazývajú aj plastové peniaze. Prvé kreditné karty však neboli z plastu,
ale z papiera. Na týchto papierových kartách bolo vytlačené číslo účtu a meno drţiteľa karty, takţe skôr pripomínali šeky. Aţ v roku 1959 American Express začal vydávať embossované plastické kreditné karty, ktoré mali údaje o drţiteľovi vysádzané do platu reliéfnym písmom. Ani magnetické prúţky neboli súčasťou kreditných kariet hneď od jej vzniku. Prvýkrát boli pouţité na začiatku 60, rokov na kartách v londýnskom metre. Tento systém magnetických prúţkov sa v 70. rokoch ujal aj pri kreditných kartách a pomohol k ich masovému rozšíreniu. Na druhej strane magnetické prúţky a identifikácia drţiteľa karty pri platbách iba pomocou podpisu, ktorý je na zadnej strane karty, zvýšila obavy o bezpečnosť platieb. Tieto obavy sa iste zvýšili s nástupom počítačov a elektronického bankovníctva. Dnes uţ prípady hackerov nabúravajúcich sa do bankových databáz drţiteľov kreditných kariet nie sú iba science fiction, ale realita 3.
1.3 Platobné karty a ich členenie
Základom rozšírenia platobných kariet vo svete je ich variabilná technológia, schopná splniť potreby jednotlivých uţívateľov, ich technické moţnosti vyuţívajúce výhody medzinárodnej normalizácie uskutočňovanej orgánmi ISO (International Standart Organisation). Z hľadiska moţností pouţitia delíme platobné systémy na otvorené
a uzavreté. Otvorené systémy sú charakteristické tým, ţe platobnú kartu je moţné pouţiť vo všetkých obchodných jednotkách, ktoré s ich prevádzkovateľom uzatvoria zmluvu.
Príkladom sú karty Eurocard/MasterCard, VISA, American Express. Uzavretý systém umoţňuje pouţitie karty len v obchodnej sieti jedného vydavateľa. Príkladom môţu byť telefónne karty.
Platobná karta je typizovaný a štandardizovaný plast, ktorý má svoje náleţitosti.
Medzinárodná norma ISO 3554 stanovuje rozmer platobnej karty na 85,6 x 54,0 x 0,76 mm. Karta je vyrobená z trojvrstvového PVC, ktorý musí byť: schopný elasticky vyrovnať deformácie vzniknuté pri pouţívaní, netoxický, odolný voči chemickým vplyvom,
štrukturálne spoľahlivý a pouţiteľný pri teplotách od - 35 do + 50 stupňov Celzia a pri relatívnej vlhkosti vzduchu 5-95% a odolný proti poškodeniu 4.
3 Mihálková, A. Platobné karty. Bratislava: Elita, 1992, 67 s. ISBN 80-967876-1-6
4 Juřík,P. Svět platebních karet. Praha: Radix s.r.o., 1995, 144 s. ISBN 80-901853-1-2
Platobná karta ma prednú a zadnú stranu, kaţdá obsahuje určité náleţitosti, ktoré majú vymedzený tvar a polohu na karte.
Náležitosti platobnej karty - predná strana:
1. Account Number Line - teda 12 aţ 19 miestne číslo karty. Prvá číslica určuje oblasť pouţitia /napr. karty MasterCard začínajú vţdy 5, VISA karty 4/. Po karty prideľovaná orgánmi ISO, posledných 8 aţ 13 miest je určených pre identifikáciu konkrétneho kartového produktu
2. Meno a znak vydavateľa karty (banky)
3. Meno a priezvisko držiteľa karty /prípadne názov firmy/ - max. počet znakov 27, vţdy latinskou abecedou
4. Valid data Line - obdobie platnosti karty počas, ktorého je moţné kartu pouţívať. Udáva sa zvyčajne v tvare mesiaac/rok, napr. 10/09 - karta platí do konca októbra 2009
5. Znak platobného systému - jednotný na celom svete (jeho podiel na celkovej ploche je presne stanovený na 15%). Príkladom je MasterCard, VISA
6. Ochranný prvok - napr. hologram (laserom vytvorený obraz) 7. Čip - ak ide o čipovú kartu
Číslo karty, meno a priezvisko drţiteľa sa tlačí reliéfnym písmom tzv. embos.
Embosované karty s reliéfnym písmom určené do elektrického aj mechanického prostredia.
Reliéfny záznam u embosovaných kariet slúţi na papierové transakcie s pouţitím mechanického snímača. Dnes uţ majú karty s reliéfnym písmom aj magnetický prúţok, nakoľko pouţívanie mechanických snímačov sa zniţuje kvôli bezpečnosti.
Zadná strana platobnej karty obsahuje:
1. Magnetický prúžok - slúţi na záznam identifikačných údajov určených pre elektronické transakcie, môţe mať dve alebo tri záznamové stopy
2. Podpisový prúžok - je určený pre záznam podpisového vzoru drţiteľa karty. Je vyrobený zo špeciálneho papiera schopného odhaliť akúkoľvek zmenu pôvodného podpisu
3. Ďalšie logá, adresy, telefónne čísla.
Platobná karta prechádza pri vzniku dvoma procesmi - procesom výroby a procesom personalizácie. Výrobu platobnej karty zabezpečuje výrobca certifikovaný s príslušnou kartovou spoločnosťou, proces personalizácie predstavuje činnosti spojené s priradením platobnej karty, vygenerovanie PIN kódu a nakódovanie magnetického prúţku na zadnej strane karty, vygenerovanie „nabitie“ čipu potrebnými údajmi.
Z hľadiska technológie platobných kariet je dôleţitý spôsob záznamu údajov na karte, od ktorého závisia moţnosti pouţívania karty. Aţ do 70. rokov boli platobné karty odkázané na reliéfne písmo, ktoré sa otlačilo na účtenku u obchodníka. Pravé začiatkom 70. rokov prišli technici na nápad umiestniť na plastovú kartu magnetický prúţok a pouţiť ho na záznam dát potrebných pre uskutočnenie transakcie a tým sa otvorila cesta postupnej elektronizácie. Karty s magnetickým prúţkom začali byť rozširované po zahájení prevádzky prvého bankomatu v roku 1968 americkou bankovou skupinou CITY Group.
Spôsob záznamu na karte je jedným z faktorov ovplyvňujúcich spôsoby moţného pouţitia karty. Reliéfny záznam u embosovaných kariet slúţi na „papierové“ transakcie s pouţitím mechanického snímača. Dnes uţ majú karty s reliéfnym písmom aj magnetický prúţok, nakoľko pouţívanie mechanických snímačov sa zniţuje kvôli bezpečnosti. Magnetický záznam u indentovaných kariet umoţnil zaznamenanie potrebných údajov na karte a slúţil spočiatku len na výber z bankomatu, neskôr v 80. rokoch umoţnil aj elektronické platenie.
Údaje na magnetickom prúţku sú zakódované, pouţitie karty je viazané na znalosť osobného identifikačného kódu PINu.
Karty čipové - pamäťové médium tvorí mikroprecesor uloţený v platobnej karte.
Čipy môţu slúţiť len na čítanie dát alebo aj na ich zápis s rôznymi druhmi prístupov:
1. Pamäťová karta - je pouţívaná tam, kde nie je najdôleţitejšou poţiadavkou 100 % zabezpečenie. Mikroprocesor má presne stanovenú funkciu, ktorá je naprogramovaná výrobcom. Karta má pamäť, ale ţiadnu
„inteligenciu“. Pouţíva sa najmä u telefónnych kariet.
2. Logistická karta - zvyšuje úroveň svojho zabezpečenia poţiadavkou na vloţenie tajného kódu alebo kódu potvrdzujúceho oprávnenie čítať údaje v pamäti karty. Funkcie karty sú tieţ dané pri výrobe.
3. Mikroprocesorová karta - je karta tzv. aktívnej inteligencie. Čip je vybavený programom a pamäťou.
Čipové karty sú vyrobené z plastu v rovnakej veľkosti ako beţné platobné karty. V telese karty je uloţená polovodičová súčiastka, ktorá komunikuje dvoma spôsobmi:
1. kontaktná karta - pomocou 6-8 kontaktných plôch vyvedených z čipu, na ktoré sa napojí snímač terminálu;
2. bezkontaktná karta - bez fyzického kontaktu pomocou elektromagnetického poľa.
Pre banková účely sa pouţívajú programovateľné mikroprocesory s najvyšším stupňom uloţených dát. Programové vybavenie a špeciálna štruktúra bráni nedovolenému čítaniu alebo záznamu dát.
Laserové karty - sú zaloţené na rovnakom princípe záznamu dát ako kompaktné disky. Kapacita pamäti týchto kariet je veľmi vysoká, takţe sú ideálne pre záznam veľkého mnoţstva dát. Raz uskutočnený záznam uţ nie je moţné vymazať. Váţnou nevýhodou je moţnosť kopírovania zaznamenaných údajov, proti ktorému sa laserová karta nie je schopná brániť. V oblasti kartových produktov sa tieto typy kariet nerozšírili.
V priebehu svojej histórie sa platobné karty rozdelili na celý rad druhov kariet, ktoré širokej verejnosti splývajú do názvu kreditná karta. Karty môţeme rozdeliť podľa rôznych kritérií do niekoľkých skupín.
1. Z hľadiska finančného krytia a spôsobu účtovania transakcií:
a) debetná karta - je to platobná karta s okamţitým platením. To znamená, ţe zúčtovanie transakcií realizovaných platobnou kartou sa uskutočňuje z účtu drţiteľa karty ihneď potom, ako sa o tom vydavateľ karty dozvie. Vydáva sa k beţnému účtu klienta a má stanovený denný limit čerpania finančných prostriedkov. V prípade, ţe klient nemá na účte
peňaţné prostriedky, nedá sa tento typ platobnej karty pouţiť.
b) kreditná karta - je platobná karta s poskytnutím úveru. To znamená, ţe vydavateľ karty poskytuje drţiteľovi karty mesačný úver v dohodnutej výške za dohodnutý úrok. Mesačný úver sa v závislosti od výšky splatenej
čiastky úveru kaţdý mesiac obnovuje na pôvodne dohodnutú výšku
mesačného úverového rámca. Karta má stanovený mesačný úverový rámec, t.j. mesačný limit čerpania finančných prostriedkov. Pouţitie karty teda nie je viazané na zostatok na účte. Zúčtovanie transakcií sa realizuje na základe mesačného výpisu transakcií uskutočnených platobnou kartou. Niektoré banky poskytujú klientom tzv. free period, to znamená, ţe úver je poskytnutý bezúročne.
c) charge karta - je to platobná karta s odloţeným platení. Je to vlastne určitý druh kreditnej karty. Ktorá poskytuje drţiteľovi karty mesačný bezúročný úver v dohodnutej výške. Drţiteľ karty je povinný kaţdý mesiac poskytnutý úver splatiť v plnej výške. Zúčtovanie transakcií sa realizuje na základe mesačného výpisu transakcií uskutočnených platobnou kartou za predchádzajúci mesiac. Karta má stanovený mesačný úverový rámec, ktorý klient musí ku vopred dohodnutému dátumu vyrovnať v plnej výške, na rozdiel od kreditnej karty, kde sa tento rámec obnovuje uţ pri čiastočnej úhrade.
2. Z hľadiska rozsahu pouţiteľnosti:
- karty platné len v obchodnej sieti vydavateľa;
- karty platné v tuzemsku - domáce;
- karty platné medzinárodne - zahraničné.
3. Z hľadiska druhu záznamu na karte:
- indentované - karty s hladkou tlačou určené pre pouţitie len do elektronického prostredia;
- embosované - karty s reliéfnym písmom určené do elektronického aj mechanického prostredia;
- čipové - karty so zabudovaným čipom;
- laserové karty s princípom záznamu dát ako kompaktné disky;
- virtuálne - karty nie sú klasické plastové karty, virtuálnu kartu predstavuje obálka, ktorá obsahuje číslo karty, platnosť karty
a bezpečnostný kód, ktorý umoţní pouţívanie karty v prostredí internetu, či na platby, kde nie je potrebná fyzická prítomnosť a prezentácia karty;
4. Podľa subjektu drţiteľa:
- osobná karta - sluţobná karta
5. Podľa úrovne sluţieb:
- základná - špecializovaná - prestíţna - výberová
6. Ďalšie druhy kariet:
- co-branded card - karta vydávaná spoločne s inými podnikateľským subjektom za účelom zvýšenia obratu, napr. obchodných domov, zvýšenie počtu cestujúcich leteckou spoločnosťou a pod.. Výhody pre drţiteľa plynú z toho, ţe strategické spojenie banky a partnera prináša zvláštne výhody (zľavy, prednosť pred ostatnými zákazníkmi atď.)
- afinity card - táto karta je vydávaná spoločne s nepodnikateľským subjektom za účelom získania skupiny osôb, ktoré spojuje niektorý z dôvodov, napr. spoločné povolanie (lekári, právnici), spoločné záujmy (ochrana zvierat, charitatívna činnosť), členstvo v záujmových kluboch.
Hlavným dôvodom tohto programu je dobrý pocit;
- zákazníčka karta alebo klubová karta - tieto karty nahradzujú členské a klubové preukazy. Neslúţia k plateniu, ale k identifikácii zákazníka. Tieto karty najčastejšie ponúkajú letecké, hotelové spoločnosti, autopoţičovne, obchodné domy, poisťovne atď.
Prvé platobné karty boli kreditné. Postupom času sa vyvíjali a menili ich vlastnosti a pouţiteľnosť ako aj segmenty pre ktoré boli určené. Momentálne sú aktuálne
elektronické debetné platobné karty dostupné širokej verejnosti no vývoj sa vracia opäť ku kreditnej karte “ušitej na mieru“ tomu ktorému klientovi. Platobné karty sú prítomnosťou i budúcnosťou ktorá ovplyvní spôsob nakupovania a spotrebné správanie ľudí v modernom svete.
Kreditné karty so sebou priniesli nielen pozitíva vo forme uľahčenia platenia a lepšieho prístupu k peniazom, ale aj problémy. Čoraz častejšie sa stáva, ţe drţitelia
kreditných kariet nevyrovnávajú bilanciu svojich účtov kaţdý mesiac a ich kartový dlh sa preto nabaľuje. K tomuto ţivotu na dlh sú navyše povzbudzovaní poskytovateľmi
kreditných kariet napríklad formou zniţovania poţadovanej minimálnej splátky kartového úveru. Majitelia kreditných kariet si často neuvedomujú, ţe úročenie kartového úveru pri súkromných kartách nie je vôbec nízke, keďţe sa beţne pohybuje od 17 aţ do 25 %.
Podobne aj nákup s kreditnou kartou je zväčša drahší ako platenie v hotovosti a navyše núti obchodníkov zahrnúť náklady spojené s elektronickou platbou do ceny tovarov.
Kreditné karty sú nástrojom na získanie úveru, ktorý sa čerpá prostredníctvom
revolvingového úverového účtu. Úver je moţné splatiť naraz, ale môţe byť splácaný aj po častiach, kedy je úročený fixnou alebo variabilnou úrokovou sadzbou. Pri vydávaní kreditnej karty je klientovi na základe jeho solventnosti a bonity udelený mesačný úverový rámec, ktorého prekročenie je pokutované, pri platbe v elektronickom prostredí takéto prekročenie nie je moţné.
Napriek negatívam si kreditné karty získavajú čoraz viac a viac priaznivcov.
Míňanie peňazí v predstihu a splácanie neskôr je očividne natoľko atraktívne pokušenie, ţe drţitelia kreditných kariet neobávajú budúcich splátok.
1.4 Členenie kreditných kariet
Kreditná karta je na prvý pohľad úplne rovnaká ako klasická platobná karta. Líši sa tým, ţe je na ňu pridelený úverový limit a umoţňuje preto nákup tovaru alebo výber hotovosti, aj keď zákazník nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov. Úver je nekonečný a s kaţdou uskutočnenou splátkou sa jeho limit automaticky obnovuje.
Atraktívnou výhodou kreditných kariet je moţnosť odkladu splácania - u debetných kariet bývajú naproti tomu peniaze odpočítané okamţite. Za odklad platenia si úverujúce
spoločnosti nechávajú dobre zaplatiť. Úrok vyjadrujú v mesačnej sadzbe a tá sa nezdá vysoká, v konečnom ročnom vyjadrení však často neklesá pod dvadsať percent.
Na získanie kreditnej karty spravidla stačí podať ţiadosť a mať doklad
o pravidelnom mesačnom príjme, v niektorých prípadoch však musíte mať zaloţený beţný účet. Pretoţe banky nevyţadujú ručenie, prechádza ţiadosť schvaľovaním, banka skúma schopnosť úver splatiť.
Výška úveru závisí na príjmoch. Dolný limit sa najčastejšie pohybuje od desať do dvadsať tisíc korán, horný býva niţší u nebankových kariet, vyšší u bánk. Úver čerpaný kreditnou kartou môţete splácať pravidelnými splátkami, alternatívne môţete
mimoriadnou splátkou splatiť celý úver alebo jeho časť.
S úverovou kartou nemusíte iba nakupovať, ale môţete prostredníctvom nej tieţ vyberať hotovosť. Poplatky za výbery sa líšia. Pohybujú sa od 1 do 4% z vyberanej čiastky, pričom poplatok býva minimálne 3,32 EUR aţ 4,98 EUR (100 aţ 150 Sk).
Súčasťou karty býva niekedy aj poistenie liečených výloh v zahraničí pre drţiteľa karty i pre jeho rodinných príslušníkov.
Pre mnoho ľudí je dnes kreditná karta veľmi populárnym a jednoduchým zdrojom peňaţných prostriedkov. Prostredníctvom kreditnej karty je moţné jednoducho dosiahnuť na úver, ku ktorému nepotrebujete ţiadneho ručiteľa a často ani bankový účet vo
vydávajúcej finančnej inštitúcii.
Kaţdý ţiadateľ o vydanie kreditnej karty musí spĺňať určité podmienky, inak na kartu nemá nárok:
- Vek nad 18 rokov
- Občan Slovenskej republiky - niektorým spoločnostiam stačí aj potvrdenie o dlhodobom pobyte od cudzincov.
- Trvalý príjem - toto je nutné doloţiť, aby poskytujúca úverová spoločnosť získala dôkaz, ţe klient bude mať z čoho úver splácať. Tu nezáleţí na tom, či je tento príjem zo zamestnaneckého pomeru, ţiadateľ poberá dôchodok alebo má príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti.
Spoločnosti väčšinou nestanovujú fixnú výšku príjmu. Zo skúsenosti moţno ale konštatovať, ţe s menším príjmom úverové spoločnosti ţiadateľovi často nevyhovejú.
V prípade bánk je ďalej niekedy nutné spĺňať podmienku vedenia beţného účtu v danej banke. Táto doba s a u jednotlivých bánk pohybuje od 3 mesiacov do 2 rokov.
Niektoré banky vyţadujú aj minimálny zostatok na účte počas uvedeného obdobia.
Štandardné kreditné karty
Štandardné karty sú najbeţnejším typom kreditných kariet. Vo väčšine prípadov sú spojené s nízkymi poplatkami za vedenie a nároky na bonitu ţiadateľa tieţ nie sú vysoké.
Tieto karty taktieţ umoţňujú vyuţívať určité mnoţstvo s nimi spojených výhod.
Štandardné kreditné karty sú vhodné predovšetkým pre toho, kto nepotrebuje veľké mnoţstvo dodatočných výhod a doplnkových sluţieb.
Prémiové kreditné karty
Prémiové kreditné karty sú väčšinou známe ako karty Zlaté (MasterCard Gold) alebo Platinové (MasterCard Platinum). V tejto skupine sú však tieţ karty MasterCard World Signia, karty najvyššej úrovne Prémiových kariet. Prémiové kreditné karty sú vhodné predovšetkým pre tých drţiteľov, ktorí poţadujú vyšší úverový limit a vyuţívajú veľké mnoţstvo doplnkových sluţieb a a výhod. Medzi tieto výhody patria napr. rôzne formy poistenia a zľavy u mnoţstva obchodníkov. Poistenie je u väčšiny bánk
samozrejmou súčasťou prémiových kreditných kariet a obvykle ide o poistenie
zodpovednosti za škody. Poistenie právnej ochrany vodiča motorového vozidla a cestovné i úrazové poistenie.
Platobná karta MasterCard Gold je prestíţna embosovaná platobná karta spoločnosti MasterCard, pouţiteľná pre výber hotovosti v bankomatoch a platbou vo všetkých obchodoch označených logom MasterCard. Má medzinárodnú platnosť
a celosvetovo ju moţno pouţiť v 25 miliónoch obchodov. Je určená pre vysoko bonitných klientov, ktorých poţiadavky na širokú akceptačnú sieť a mnoţstvo doplnkových sluţieb sú veľmi vysoké. Môţe ísť o kartu debetnú, kreditnú i kartu charge.
Platobné zlaté karty MasterCard sú embosované, takţe je moţné nimi platiť v obchodoch vybraných elektronickým platobným terminálom a tieţ v obchodoch
s manuálnym snímačom embosovaných platobných kariet - tzv. imprinterom (ţehličkou).
So zlatou kartou MasterCard je moţné vyberať hotovosť v bankomatoch a pri prepáţkach bánk a zmenární prostredníctvom Cash Advance.
Bezhotovostnou platbou prostredníctvom zlatej karty MasterCard v zahraničí môţeme dosiahnuť výhodnejší výmenný kurz a navyše neplatíte ţiadne poplatky.
V poplatkoch spojených s vedením platobnej zlatej karty MasterCard je zahrnuté cestovné a úrazové poistenie a rad doplnkových sluţieb. Zlatá karta MasterCard je známkou prestíţe a uznania na celom svete.
Platobná karta MasterCard Platinum sú prestíţne embosované platobné karty pre najnáročnejšiu klientelu, pouţiteľné pre výber hotovosti v bankomatoch a platby vo všetkých obchodoch označených logom MasterCard. Majú medzinárodnú platnosť
a celosvetovo je moţné pouţiť ich pribliţne v 25 miliónoch obchodoch. Sú určené pre vysoko bonitných klientov, ktorých sú poţiadavky na širokú akceptačnú sieť a mnoţstvo doplnkových sluţieb mimoriadne vysoké. Vydanie platinovej platobnej karty MasterCard je obvykle spojené s vysokým týţdenným limitom. Môţe ísť o kartu debetnú, kreditnú i kartu charge. Platinové platobné karty MasterCard Platinum sú embosované (na ich lícnej strane je reliéfne písmo), je teda moţné s nimi platiť okrem obchodov vybavených
elektronickým platobným terminálom taktieţ v obchodoch s manuálnym snímačom embosovaných platobných kariet - tzv. imprinterom. S platinovou kartou MasterCard Platinum je moţné tieţ vyberať hotovosť v bankomatoch a pri prepáţkach bánk a zmenární prostredníctvom sluţby Cash Advance. V poplatkoch spojených s vydaním platobnej karty MasterCard Platinum býva zahrnutých niekoľko druhov cestovného a úrazového poistenia a rad doplnkových sluţieb.
Platobná karta MasterCard World Signia je jednou z najprestíţnejších kariet na svete. Je pouţiteľná na výber hotovosti v bankomatoch a platbu vo všetkých obchodoch označených logom MasterCard. Samozrejmosťou platobnej karty MasterCard World Signia je jej medzinárodná platnosť a akceptácia na viac ako 25 miliónov miest. Je určená iba pre výnimočných klientov a podmienky pre jej vydanie sú veľmi náročné. Platobná karta MasterCard World Signia má neobmedzený limit výšky platieb. Môţe ísť o kartu debetnú, kreditnú i kartu charge. Metóda splácania čerpaných peňaţných prostriedkov býva väčšinou individuálne dohodnutá s jednotlivými drţiteľmi.
Drţitelia karty MasterCard World Signia môţu ťaţiť z obrovského mnoţstva výhod a špeciálnych sluţieb. Súčasťou karty MasterCard World Signia je poisťovací program, ktorý ponúka široké portfólio dostupných poistení vzťahujúcich sa i na rodinných príslušníkov. Karta MasterCard World Signia taktieţ oprávňuje drţiteľov ku vstupu do exkluzívnych klubov a VIP salónikov na letiskách po celom svete. Súčasťou karty MasterCard World Signia je tieţ program MasterCard Global Service, ktorý drţiteľom sprostredkuje ţiadanú pomoc kdekoľvek na svete.
Charge karty
Charge karty sú veľmi podobné kreditným kartám. Drţiteľ charge karty vykonáva počas daného obdobia (väčšinou jeden mesiac) transakcie a na konci tohto obdobia vystaví vydavateľ karty výpis s prehľadom transakcií. Na rozdiel od kreditnej karty však drţiteľ musí do stanoveného dátumu uhradiť všetky transakcie a nemôţe vyuţiť moţnosť čerpať
úver. Z čerpanej čiastky tak drţiteľovi karty síce nie je účtovaný ţiadny úrok, na druhej strane však nemôţe vyuţiť moţnosť splácať útratu z daného mesiaca v neskoršom časovom období, neţ je na výpise vydavateľa uvedená splatnosť čiastky
Revolvingový úver
Revolvingový úver je úver, ktorý môţe klient finančnej inštitúcie čerpať opakovane, bez toho, aby musel v jednotlivých prípadoch finančnú inštitúciu ţiadať o povolenie čerpať úver. Zjednodušene povedané ide o úverový rámec, ktorý je v danej finančnej inštitúcii klientovi k dispozícii. Na báze revolvingového úveru je zaloţené i fungovanie kreditnej karty.
1.5 Technológia zabezpečenia kreditných kariet
Spoločnou snahou firiem Europay International, MasterCard International a Visa International, ktoré majú na globálnom trhu kariet najväčší podiel, je zredukovať objem kartových podvodov v priebehu najbliţších rokov na minimum.
Má sa o to zaslúţiť celosvetové zavedenie čipových platobných kariet. Ktoré by mali nahradiť súčasné karty vybavené magnetickým prúţkom. Čipová technológia EMV (Europay MasterCard Visa) bude okrem oveľa vyššej bezpečnosti zaručovať aj vzájomnú kompatibilitu kariet.
Len v roku 2005 zaznamenal spoločnosť Europay International výšku kartových podvodov v hodnote 200 miliónov dolárov a v prípade nezavedenia čipovej technológie predpokladanú ročný nárast kartových podvodov o 400 miliónov dolárov, čo je uţ alarmujúca suma.
Masové nasadenie čipových kariet uţ prebehlo napríklad vo Francúzku. Miera kartových podvodov tam klesla zhruba o polovicu. Celosvetovo pripadajú na kaţdú kartu EuroCard/MasterCard ročne priemerne tri doláre straty pre podvody. Vďaka zavedeniu čipovej technológie je tento priemer vo Francúzku len na úrovni 1,4 USD na kartu.
Celkovo tvoria v prípade spoločnosti Europay International kartové podvody len zhruba 0,1 percenta objemu všetkých finančných transakcií.
Od roku 1995 sa objem podvodov s kartami viac ako zdvojnásobil. Má to na svedomí rýchly nárast počtu platobných kariet, o ktorý sa zaslúţili krajiny strednej
a východnej Európy. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim nárast podvodov je rozvoj internetu a s tým spojená problematika on-line platieb. Pri takomto spôsobe platenia nie je karta fyziky prítomná. Jej pouţívateľ má väčšiu moţnosť poskytnúť obchodníkovi falošné či ukradnuté údaje. Na internete je moţné nájsť čísla ukradnutých kreditných kariet, či dokonca objaviť programy na generovanie korektných čísel platobných kariet. Vysledovať podvodníka, hlavne ak pouţíva falošnú, ukradnutú či neexistujúcu kartu na nákup sluţieb alebo obsahu servera, je minimálna. Strata z podvodu ide na vrub obchodníkov a bánk.
Zavedenie čipových kariet podľa špecifikácie EMV by v prvom rade malo zníţiť počet podvodov vzniknutých kopírovaním magnetického pásika. Čip uchováva informácie v zakódovanej podobe. Nie je moţné ho dostupnými technickými prostriedkami rozlúštiť a napodobniť. Okrem vyššej bezpečnosti prináša čipová technológia aj viac pamäte umiestnenej priamo na čipe. Do nej bude moţné ukladať ďalšie informácie o drţiteľovi karty. Europay, MasterCard i Visa sú uţ pre prechod na čipovú technológiu pevne rozhodnuté. Podľa odhadov by uţ v tomto roku 2009 mali byť dve tretiny všetkých platobných kariet vybavené čipom. V rovnakom čase by mali byť schopné akceptovať čipové karty tri štvrtiny POS terminálov a bankomatov.
Najslabším článkom bezpečnosti je v kaţdom kartovom systéme drţiteľ karty. Aj tie najbezpečnejšie systémy sú bezmocné, keď si klient poznačí PIN kód na zadnú stranu svojej karty. Ak banka dokáţe, ţe toto číslo klient nedostatočne utajil, zaniká aj jeho nárok na náhradu ukradnutej sumy. Kombinácia zabezpečenia PIN číslom a čipom by však mala predísť väčšine v súčasnosti beţných druhov podvodov. Sama technológia čipu umoţní v budúcnosti rozšírenie zabezpečenia karty.
Celá polovica všetkých internetových podvodov s kartami sa odohráva na serveroch poskytujúcich obsah prístupný len pre dospelých. Tie si na získanie drobnej platby či kontroly veku vyţiadanú od pouţívateľa číslo kreditnej karty s dátumom platnosti, ktoré zneuţijú či predajú
Kartové spoločnosti disponujú v dnešnej dobe modernými technológiami na zabezpečenie platobných transakcií, ale všeobecne je známe, ţe proti zneuţitiu muší bojovať v prvom rade spotrebiteľ. Uvediem preto najznámejšie a niekoľkokrát opakované
zásady, ktorých nedodrţovanie často krát vedie k zneuţitiu karty na základe ľahostajnosti a nepozornosti jej majiteľa5:
1.Ochrana platobnej karty začína ešte pred jej prevzatím
· Pri prevzatí platobnej karty ju hneď podpíšte a urobte si kópiu podpisového vzoru
2. Kartu nikomu nepožičiavajte
· Svoju platobnú kartu nikomu nepoţičiavajte, vystavovali by ste sa tak zbytočnému nebezpečenstvu zneuţitia. Platobná karta je spravidla neprenosná (je na nej uvedené meno drţiteľa)
3. Chráňte svoj PIN
· Po prevzatí čísla PIN kódu od banky si ho dobre zapamätajte a doklad, na ktorom je PIN uvedený, zničte
· Nikdy si nezapisujte PIN na platobnú kartu alebo do peňaţenky, v ktorej platobnú kartu nosíte
· Svoj PIN nezverejňujte. Nehovorte ho ani svojim rodinným príslušníkom, zástupcom finančných inštitúcií ani polícii či obchodníkovi.
4. Buďte opatrní pri používaní bankomatov
· Pri výbere z bankomatu alebo kdekoľvek inde buďte pri zadávaní PIN opatrní, aby kód nemohol nikto odpozorovať
· Zásadne si pri bankomate nenechajte od nikoho radiť a riaďte sa len pokynmi uvedenými na obrazovke bankomatu
· Nikto nemá právo vašu transakciu prerušiť, ani ochranka alebo iný personál banky či obchodného centra nesmie zasahovať do transakcií klientov
· Ak nie je v noci bankomat dostatočne osvetlený, radšej ho nepouţívajte a vyberte si iný alebo si zoberte niekoho so sebou
· Vybranú hotovosť i kartu si ihneď uschovajte
5 Zdroj:MasterCard:Desatoro bezpečnosti /dostupné z http://www.mastercard.com/sk/
· Po ukončení transakcie si nezabudnite vziať späť svoju kartu a ak je to moţné, tak i účtenku o vykonanej transakcii
5. Chráňte kartu pred poškodením
· Magnetický prúţok, ktorý je súčasťou platobných kariet, je náchylný na poškrabanie alebo zmagnetizovanie. Svoju platobnú kartu preto majte uloţenú v puzdre, v ktorom vám ju finančná inštitúcia vydala
· K zmagnetizovaniu karty môţe dôjsť napríklad pôsobením mobilného telefónu alebo počítača, alebo tieţ magnetickým zapínaním dámskych kabeliek či peňaţeniek
6. Pri platení kartou buďte pozorní
· Pri platení kartou buďte ostraţití, zvlášť pri embosovaných platobných kartách
· Pre zabezpečenie bezpečnosti jednotlivých transakcií preferujte vydanie čipovej platobnej karty alebo vyuţívajte bezkontaktný systém platieb PayPass
· Personál predajne či reštaurácie by nemal s vašou platobnou kartou nikam odchádzať a ak áno, máte právo poţadovať vykonanie transakcie pod vašim dohľadom. V kaţdej serióznej reštaurácii či obchode vám bez problémov vyhovejú
· Pri platení kartou si skontrolujte správnosť údajov a výšku čiastky na potvrdenke
· Po platbe skontrolujte, či vám obchodník vrátil vašu kartu
7. Nákupy cez internet alebo po telefóne
· Pri platení kartou cez internet alebo po telefóne buďte opatrní. Ak by niekto nepovolaný zistil číslo vašej platobnej karty, meno a dobu platnosti, nič mu nebráni v jej zneuţití
· Pri platení kartou cez internet preferujte obchody, ktoré vyuţívajú systém bezpečného platenia MasterCard SecureCode
· V prípade akýchkoľvek pochybností o internetovom alebo telefonickom obchode vyuţite systém MastrCard SecureCode prípadne radšej zvoľte iný spôsob úhrady
8. Stratu karty hláste čo najrýchlejšie
· Pravidelne kontrolujte, či svoju platobnú kartu máte stále pri sebe
9. Sledujte výpisy z účtu
· Pravidelne kontrolujte výpisy z účtu. Ak zistíte akúkoľvek nezrovnalosť, ihneď informujte svoju vydavateľskú banku a spornú transakciu reklamujte
· V prípade, ţe máte pocit, ţe pri platení kartou alebo pri výbere hotovosti z bankomatu nebolo všetko v poriadku, informujte o tom svoju
vydavateľskú banku
10. Strata alebo odcudzenie platobnej karty
· V prípade, ţe ste stratili svoju platobnú kartu alebo vám bola odcudzená, bezodkladne túto skutočnosť nahláste svojej vydavateľskej banke. Táto vašu kartu ihneď zablokuje čím zabráni jej zneuţitiu.
2. Kreditné karty vydávané slovenskými bankami
2.1. Typy kreditných kariet Tatra banky, a.s.
Tatra banka, a.s. vznikla v roku 1990 ako prvá súkromná banka na Slovensku.
V súčasnosti je moderná univerzálna banka s komplexnou ponukou bankových sluţieb a riešení v oblasti spravovania financií pre firemných ako aj individuálnych klientov.
Dlhodobo si udrţiava dominantnú pozíciu v oblasti poskytnutých úverov pre firemných klientov, elektronického bankovníctva, hypotekárnych úverov, platobných kariet, či privátneho bankovníctva.
Použitie kreditnej karty Tatra banky, a.s.
- nákupy v obchodoch - platenie za tovar a sluţby
- nákup cez internet - nakupovanie a rezervovanie tovarov a sluţieb cez internet, poštou alebo telefonicky
- nákup v automatoch - platba cez samoobsluţné terminály
- platba cez mobilný telefón - po aktivácií sluţieb u jednotlivých mobilných operátorov môţu majitelia kariet VISA vyuţívať EASY platbu (T-Mobile) a Orange teleplatbu (Orange) na úhradu faktúr za mobilné sluţby
- výber hotovosti v sieti bankomatov na Slovensku aj v zahraničí
- uzatvoriť cestovné poistenie ku kartám VISA od spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa.
Výhody používania kreditnej karty v Tatra banke, a.s.
- úverový rámec môţeme pouţiť kedykoľvek a na čokoľvek
- peniaze môţeme míňať buď po častiach, alebo celú sumu kreditu minúť naraz - peniaze môţeme vyuţívať bezúročne aţ do 40 dní
- s kaţdou splátkou sa úverový rámec obnovuje o splatenú čiastku
- sami si regulujeme, kedy a koľko z poţičanej sumy splatíme tak, ako nám to práve vyhovuje
- minuté finančné prostriedky splácame formou voliteľných splátok, avšak minimálne vo výške 5% z dlţnej sumy.
Výnimočné sluţby ku kreditným kartám
- internet banking ku kreditným kartám nám pomôţe získať prehľad o transakciách a aktuálnom úverovom rámci
- b-mail ku kreditnej karte - unikátna sluţby, vďaka ktorej mám o kaţdej transakcii okamţitú informáciu formou SMS správy do nášho mobilu alebo e-mailom do schránky - špeciálne výhody a zľavy pre drţiteľov kreditnej karty s logom VISA pri cestách do zahraničia vo vybraných hoteloch, poţičovniach áut alebo obchodoch
- vernostný program - v prípade, ţe dosiahnem minimálny stanovený objem
bezhotovostných platieb prostredníctvom hlavnej a všetkých dodatkových kariet vydaných k jednému kartovému účtu, v deň zúčtovania mesačného poplatku za hlavnú kartu nám uhradený poplatok obratom vrátia.
Štandardné podmienky vydávania kreditných kariet v Tatra banke, a.s.
Tatra banka vydáva kreditné karty na základe splnenia podmienok stanovených
v Obchodných podmienkach Tatra banky a.s. pre medzinárodné kreditné karty nasledovne.
Kaţdý ţiadateľ o vydanie hlavnej karty musí spĺňať minimálne tieto podmienky, a to všetky súčasne:
1. vek od 18 do 65 rokov v deň podania ţiadosti
2. ţiadateľ môţe byť len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky
3. ţiadateľ je povinný preukázať solventnosť a trvanie zamestnaneckého alebo obdobného pomeru minimálne za obdobie 3 mesiacov predchádzajúcich podaniu ţiadosti, najmä je povinný z dokladovať potvrdenie o príjme zo závislej činnosti potvrdené zamestnávateľom
4. ţiadateľ je povinný preukázať existenciu oprávnenia na podnikanie v Slovenskej republike minimálne za obdobie 2 rokov a solventnosť na základe predloţenia potvrdenia o príjme z podnikateľskej činnosti za posledný účtovný rok potvrdené príslušnými inštitúciami
Pri vydávaní súkromných kreditných kariet Tatra banka nepoţaduje zabezpečenie
viazaním finančných prostriedkov klienta (vinkuláciou vkladu) v prípade, ţe ţiadateľ splní všetky základné podmienky vydania kreditnej karty.
Podmienky pre vydanie firemnej kreditnej karty v Tatra banke, a.s.
Ţiadateľ, t.j. fyzická alebo právnická osoba (podnikateľ) musí spĺňať minimálne tieto podmienky, a to všetky súčasne:
1. riadne vyplnenú dohodu o poskytnutí celkového úverového rámca a ţiadosť o vydanie karty
2. doklad o existencii právnickej osoby min. 2 roky s oprávnením na činnosť / podnikanie v Slovenskej republike
3. obchodný vzťah s bankou - minimálne 6 mesiacov 4. predloţenie podkladov pre finančnú analýzu
Ak klient nesplní niektorú z podmienok, potom Tatra banka poţaduje:
5. zabezpečenie úveru - vinkulácia finančných prostriedkov vo výške 100%
celkového úverového rámca.
Tatra banka, a.s. vydáva svojim klientom nasledovné druhy kreditných kariet:
1. VISA (súkromné/firemné – štandardné, zlaté, virtuálne len pre súkromné osoby, súkromná karta VISA Platinum) na základe licencie spoločnosti VISA
International. Kreditná karta štandardná/zlatá je označená logom VISA, virtuálna karta má dematerializovanú formu.
2. MasterCard (súkromné/firemné) na základe licencie spoločnosti MasterCard International. Kreditná karta je označená logom MasterCard.
Tatra banka v spolupráci s partnermi ďalej vydáva aj co-branded kreditné karty:
3. MasterCard MercedesCard (súkromné) na základe licencie spoločnosti MasterCard Intrnational a - VISA AllianzCard (súkromné) na základe licencie spoločnosti VISA.
Pre obidva typy co-branded kariet platia samostatné obchodné podmienky. Sú ponúkané prostredníctvom partnerov (karta MercedesCard - v spolupráci so spoločnosťou DaimlerChrysler Automobile Slovakia, s.r.o., karta Allianz Card - v spolupráci so spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.).
S kreditnými kartami môţete čerpať finančné prostriedky banky, ktoré v určenom termíne splácať. Vydanie kreditnej karty nie je podmienené vedením účtu v Tatra banke.
Kreditná karta VISA
Platobné karty dnes patria k ţivotnému štýlu kaţdého moderného človeka.
Súkromné platobné karty rešpektujú naše individuálne potreby a umoţnia nám narábať s finančnými prostriedkami slobodne, pruţne a pohodlne - nech sme kdekoľvek. V Tatra banke si môţeme vybrať zo širokej ponuky medzinárodných platobných kariet.
Kreditná karta VISA je medzinárodná kreditná platobná karta vydávaná Tatra bankou o označená logom VISA (Obr. 1). S kreditnou kartou VISA budeme finančné nezávislý aţ v 240 krajinách sveta a v kaţdej situácií budeme mať prístup k peniazom bez ohľadu na aktuálny stav nášho osobného účtu.
Kreditová karta VISA dáva moţnosť jednorazového vyčerpania finančných prostriedkov do výšky stanoveného úverového rámca na bezhotovostné nákupy tovaru a sluţieb. Dáva moţnosť vyuţitia bezúročného obdobia aţ do 40 dní za predpokladu minutých finančných prostriedkov vo výške 100% do stanoveného termínu. Poskytuje
výhodnú úrokovú sadzbu s pravidelnými mesačnými splátkami a dáva moţnosť čerpať finančné prostriedky 24 hodín denne, 365 dní v roku.
Karta poskytuje automatickú obnovu celkového úverového rámca po kaţdej splátke - umoţňuje čerpanie do výšky obnoveného úverového rámca. Karta nevyţaduje dokladovanie účelu pouţitia. Aktuálne úrokové sadzby pre kreditné karty VISA na štandardný úrok je 17,8% p.a a na sankčný úrok 25% p.a.
Obrázok 1. logo VISA
1. VISA štandard súkromná
- medzinárodná kreditná karta pre individuálnych klientov (Obr. 2) - úverový rámec od 650 EUR do 5000 EUR
- limit hotovostných výberov za týţdeň 500 EUR
- moţnosť dokúpiť výhodné individuálne alebo rodinné cestovné poistenie od spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa
Obrázok 2. Karta VISA Štandard súkromná
2. VISA zlatá súkromná
- prestíţna medzinárodná kreditná karta pre individuálnych klientov (Obr. 3) s úverovým rámcom od 500 do 15 000 EUR
- limit hotovostných výberov za týţdeň 1 000 EUR
- drţitelia karty majú bezplatný vstup do letiskového salónika Grand Danube Longue na medzinárodnom letisku vo Viedni s moţnosťou vyuţiť atraktívne sluţby
Obrázok 3. Karta Visa zlatá súkromná
Základné znaky kreditnej karty VISA (štandardná, zlatá):
1. úverový rámec je vyjadrený v mene EUR s stanovuje sa vo výške od 650,-EUR do 5000,- EUR (štandardná karta), od 5000,- EUR do 15 000,- EUR (zlatá súkromná karta), od 5000,- EUR a viac (zlatá firemná karta), od 300,- EUR do 3500,- EUR (virtuálna súkromná karta)
2. moţnosť cestovného poistenia (individuálne/rodinné poistenie) v závislosti od typu karty
3. zúčtovanie poplatkov a transakcií realizovaných v SR a v zahraničí je v mene EUR 4. výpis je vystavený v mene EUR
5. moţnosti úhrady splátok (prevodný príkaz z účtu v Tatra banke a z účtu v inej banke, vklad v hotovosti v pobočkách Tatra banky, inkaso z účtu v EUR vedeného v Tatra banke) 6. úhrada dlţnej sumy sa realizuje v mene EUR
7. limit na výber v hotovosti je 500,- EUR za týţdeň(štandardné karty), 1000,- EUR na týţdeň (zlaté karty)
8. platnosť karty 2 roky
9. banka ku karte poskytuje vernostný program.
3. VISA Platinum
VISA Platinum predstavuje harmonické spojenie dôstojnej elegancie, výnimočných hodnôt a pohodlia, ktoré rešpektujú štýl a osobnosť prémiového klienta
5. prestíţna súkromná medzinárodná kreditná karta 6. poskytuje bezpečnú technológiu platenia ChipPIN
7. garantuje voliteľnú výšku úverového rámca od 15 000 EUR
8. umoţňuje výbery hotovosti aţ do 3 500 EUR s moţnosťou individuálneho zvýšenia limitu v prípade urgentnej potreby
9. ponúka výnimočné predĺţené bezúročné obdobie aţ 51 dní 10. garantuje mimoriadnu úrokovú sadzbu 9,9% p.a.
11. minimálna splátka 5% z dlţnej sumy, min. 15 EUR
Platobná karta VISA Platinum (Obr. 4.) má základné odlišnosti od VISA štandardnej a zlatej sú:
1. čipová kreditná karta (technológia CHIP PIN) - platnosť karty 3 roky
2. úverový rámec od 15000,- EUR, týţdenný limit na výber hotovosti 3500,- EUR 3. moţnosť aj pripoistenia golfových rizík
4. výška štandardného úroku - 9,9% p.a., splatnosť 51 dní 5. doplnkové asistenčné sluţby
Obrázok 4. Karta VISA Platinum
4. Virtuálna kreditná karta VISA - fiktívna medzinárodná platobná karta
- nemá podobu plastovej karty, v obálke dostanete len potrebné číselné kódy
- slúţi na objednávanie, rezervovanie alebo nakupovanie tovaru a sluţieb prostredníctvom internetu, poštou alebo telefonicky
- zvyšuje bezpečnosť a skvalitňuje tento spôsob nakupovania - moţnosť získať ako dodatkovú kartu ku kreditnej karte VISA
